Sociálni partneri, zástupcovia zamestnancov (KOZ) a zamestnávateľov (AZZZ), súhlasia s rozpočtom predloženým vládou a chcú jeho schválenie. Národná banka Slovenska vystríha pred neschválením rozpočtu. Všetci sa mýlia? Ak ešte platí naratív o konštruktívnej opozícii, opakovane ponúkame strane SaS v reakcii na jej blog vysvetlenie a diskusiu k rozpočtu (k pozmeňovacím návrhom je zverejnená prvá reakcia tu). Ňou prezentované čierne vízie rozpočtu sú v aktuálnom období, v ktorom polovica členských krajín EÚ pracovala s vyšším deficitom resp. aj s vyšším dlhom ako SR, absolútne mimo reality. Presadzovanie výraznejšej konsolidácie v čase krízy je v rozpore so základnou poučkou o anticyklickosti fiškálnej politiky, ktorú dnes prezentujú dokonca aj moderní liberáli z FDP v epicentre rozpočtovej zodpovednosti – v Nemecku. Šéf FDP a nemecký minister financií Ch. Lindner presadil pred pár dňami „gigantický“ kompenzačno-deficitný energobalík za 200 miliárd eur.
Jedno zo základných manažérskych pravidiel znie: To najdôležitejšie najskôr. Preto verejne aj tretíkrát zopakujem: MF je pripravené strane SaS vysvetliť, objasniť a diskutovať o návrhu zákona o štátnom rozpočte, ak je strana SaS ozajstnou konštruktívnou opozíciou a prejaví záujem. A to nielen vo forme verejnej diskusie blogmi a statusmi, ale primárne za pracovným stolom na MF.
Zároveň považujem za dôležité uviesť, že ohľaduplnosť či takt sú pozitívne ľudské vlastnosti tzv. cnosti a nikdy nie slabosti. Ak ich niekto prezentuje opačne, treba sa ohradiť. Aj z ohľaduplnosti voči SaS, kde si viacero členov vrátane predsedu či exministrov vážim, som pôvodne nereagoval na poznámky a glosy zástupcu SaS k rozpočtu a vyjadril sa iba k materiálnym pozmeňujúcim návrhom SaS. Keďže je ale táto taktnosť mylne interpretovaná ako slabina (citát SaS: „Hovorí sa, kto mlčí ten svedčí. Alebo skôr nemôže reagovať“ ), patrí sa príbeh dopovedať. Takže nech sa páči, reakcia za MF nielen k vyvráteným pozmeňovacím návrhom (viď minulý blog), ale aj k ostatným bodom:
Ad „Obrovské výdavky, obrovský deficit“:
S neexaktnými adjektívami ako „obrovský“ sa v ekonomických analýzach ťažko pracuje, keďže je to skôr ľudový až bulvárny slovník. Keď hodnotíme deficit 6,4 % vo svetle európskej trojitej krízy (so začiatkom 2020), môžeme uviesť fakty: v roku 2020 mala polovica ostatných členských krajín EÚ (13) deficit vyšší ako 6,5 %. SR medzi nimi nebola. V roku 2021 malo takýto deficit skoro tretina krajín (8). SR medzi nimi nebola. Sedem členských krajín má dlh vyšší ako 100% HDP. SR medzi nimi nie je. Slovensko malo deficit 5,5 resp. 5,1 %. Dlh má na úrovni 60 %, čistý dlh dokonca pod 50 %. Ako bude vyzerať prvé porovnanie pre 2023 uvidíme až keď budú rozpočtové procesy a kompenzačné balíky vo všetkých krajinách schválené (ešte nie sú). A realita bude známa na jar 2024. Rozhodne ale možno uviesť, že SR patrí v oboch ukazovateľoch k stredu poľa v rámci EÚ.
Ad „Rozpočet je málo transparentný, úplne rezignoval na akúkoľvek konsolidáciu“:
K transparentnosti: SR je v medzinárodnom porovnaní v transparentnosti najlepšia z V4 (lepšia ako ČR, Poľsko či Maďarsko) a 7. najtransparentnejšia v rámci EÚ. To netvrdí MF, tvrdí to INEKO a medzinárodný rebríček „Open Budget Survey“.
Ku konsolidácii: volať po konsolidovaní počas dvoch mimoriadnych situácií a troch reálnych kríz je popieraním základných ekonomických poučiek o anticyklickosti fiškálnej politiky (konsolidovať v dobrých časoch, rozpúšťať v ťažkých časoch). Bohužiaľ, táto vláda nemala príležitosť zažiť dobré časy a tvoriť rezervy, taký je fakt. Preto sa aj zodpovedne drží odporúčania EK štrukturálne nedekonsolidovať. V rozpočte nie sú žiadne vládne priority, celý fokus a zdroje sa primárne koncentrujú na kompenzácie a iné formy pomoci. Štrukturálny deficit má ostať na úrovni cca 3 %, zvyšok sú jednorazové krízové kompenzácie a tzv. anticyklická zložka. Uvedenú fiškálnu poučku dnes rešpektujú aj moderní liberáli typu nemeckých FDP: ministrom financií je Ch. Lindner, šéf liberálov, ktorý pred pár dňami presadil – použijúc slovník SaS – „gigantický“ kompenzačno-deficitný balík za 200 miliárd eur.
Ad „Chýba akákoľvek snaha o zefektívnenie služieb štátu. Sektor verejnej správy bude v roku 2023 zamestnávať 439 387 osôb – o 10 377 viac ako v roku 2022, čo bude približne 300 miliónov NOVÝCH personálnych nákladov“:
Tvrdenie o 10 tisíc zamestnancoch a 300 miliónoch nákladov navyše bolo vyvrátené na FB stránkach pred pár dňami, preto ma udivuje, že sa opakuje. Nemám rád bezobsažné a nepoctivé floskule o prezamestnanosti, ani aktuálne, ani tie z tlačovej konferencie SaS spred 8 rokov (video tu, od 1:10). Žiadnych 10 377 nových zamestnancov v štátnom rozpočte nie je, reálny rast s reálnym dopadom na štátny rozpočet bude max. 851 zamestnancov (8 % prezentovaného počtu). Opakovať nepravdu napriek jasnému vysvetleniu považujem za obhajovanie neobhájiteľného až zlomyseľnosť namiesto konštruktívnej akceptácie reality. Zohľadňovať do tvrdenia o štátnom rozpočte informáciu o raste počtu zamestnancov samospráv o 4 756 (s ktorým vláda nič nemá), metodickú zmenu európskeho štatistického úradu vo vykazovaní zamestnancov SVP a.s. (vodohospodári) v počte 3 028 namiesto v súkromnej odteraz vo verejnej sfére, či neprepustenie 862 zamestnancov na MPSVaR a MV, je nemiestne zavádzanie, lebo nikdy to nebolo a nebude predstavovať prijatie nových zamestnancov do štátnej správy. A keďže aj tento rok budú miesta v štátnej správe podobsadené o stovky ľudí, je dosť možné, že namiesto 851 navyše budeme mať v roku 2023 opäť pokles zamestnancov. Žiadne strašenie SaS v podobe novoprijatých 10 377 ľudí neplatí, tobôž nie za navyše 300 miliónov eur.
Ad „Chýba jasný plán, ako chce vláda použiť historicky veľké rozpočtové rezervy na kompenzačné opatrenia“:
Po prvé, vláda prezentovala opatrenia pre firemný sektor v pondelok, boli prijaté veľmi pozitívne. Pre štátne subjekty nie je z hľadiska opatrení takmer čo riešiť, tie budú musieť byť „iba“ žiaľ zaplatené v plnej sume faktúr. Pre domácnosti vláda prisľúbila opatrenia predstaviť v horizonte asi mesiaca, čo bude stále mesiac pred koncom roka, t.j. plne v štandardnej lehote.
Ad „Extrémne vysoké rezervy rozpočtu, výrazne znižujúce jeho transparentnosť. Vysoké riziko, že bezprecedentné rezervy sú prípravou na ďalšie predvolebné a historicky vysoké „atómovky“ Igora Matoviča“:
Problematika rezerv a omylov SaS k nim je plne vysvetlená v mojom predchádzajúcom texte, ako aj na štyroch stranách hlavnej knihy Rozpočtu verejnej správy od s. 164. Napriek vysvetleniu trvať na pôvodných omyloch nie je znakom konštruktívnej, ale deštruktívnej opozície.
Rezervy sú pripravené štandardným spôsobom, nevytvárajú žiaden nový priestor na akékoľvek „veľké“ projekty. Úprimne neverím, že si v SaS niekto naozaj myslí, že AZZZ, KOZ, či aj R. Fico chcú schváliť rozpočet kvôli predvolebným „atómovkám“.
Štátny rozpočet je vo všeobecnosti relatívne rigidný systém výdavkových ukazovateľov t.j. limitov na realizáciu programov, úloh vlády. Rozpočet priestor pre ľubovôľu či akékoľvek „atómovky“ obmedzuje, kým provizórium ho, paradoxne, legislatívne rozväzuje. V rozpočtovom provizóriu totiž neplatia záväzné ukazovatele určené parlamentom, ale zlyhaný (neschvaľujúci) parlament nahrádza minister, keďže v provizóriu „minister financií určí záväzné ukazovatele štátneho rozpočtu“ (zákon o rozpočtových pravidlách č. 523/2004 Z.z.). Ale ak je zámerom SaS dať ministrovi túto čo najväčšiu moc, potom smelo do toho: neschváliť rozpočet je tá správna cesta!
Vo veci zo strany SaS navrhovaných pozmeňovacích návrhov som sa už vyjadril v predchádzajúcom blogu. V novom texte nevidím žiaden alternujúci pozmeňujúci návrh SaS, len ďalšie otázky a pokusy o obhajobu vyvrátených postulátov. Preto sa mi nejaví zmysluplné opäť a dookola na ne reagovať a vyvracať ich. Ak má strana SaS skutočný záujem o objasnenie, vysvetlenie a diskusiu k rozpočtu, vrátim sa k tomu najdôležitejšiemu: opakovaná ponuka MF na takúto diskusiu pre SaS stále platí. Je to ponuka na racionálnu diskusiu, nie na obchodovanie či kupčenie so zákonmi, ako k tomu občas zaznievajú hlasy vo verejnom priestore. Verím, že SaS nie je deštruktívnou opozíciou, že si stojí za svojimi slovami („V čom sa s pánom štátnym tajomníkom zhodneme, je potreba vecnej a konštruktívnej diskusie.“) a že v tomto zmysle opakovanú ponuku MF prijme.
Autor je štátnym tajomníkom MF SR (je členom hnutia NOVA)
Pozn.: V prvom texte som reagoval na pozmeňujúce návrhy. V tomto texte reagujem na materiálne poznámky SaS. Reakciu k procesno-technickým poznámkam („predstavenie na poslednú chvíľu, výdavkové limity, zákon o rozpočtovej zodpovednosti, zhoršovanie parametrov pre budúcoročný rozpočet“) a k pozícii na finančných trhoch, ktoré považujem za zaujímavé či relevantné pre relatívne úzky okruh osôb, som z dôvodu krátkosti formátu (blog) z napísaného textu vynechal, ale pre záujemcov ju samozrejme môžem zaslať, sú rovnako jednoznačné.
