Marek Duda
Téma: Alexander Dubček – recenzia
Každá kniha dokáže človeku niečo povedať. Niektoré sú vyslovene ťažké, iné sa čítajú s ľahkosťou. Niektoré si kupujeme, kvôli zaujímavému titulu alebo obálky, ktorá v dnešnej dobe, kedy je čítanie "papierových" verzií kníh na ústupe. Niekedy je dobré staviť na skúseného autora, ktorý nám už čo-to cez svoje výtvory povedal a je to pre nás príťažlivé, sympatické, skrátka je to podľa nášho gusta. Nepatrím k hltačom kníh, ale iba takým priemerným čitateľom, ktorý nečíta všetko, čo mu príde pod ruku. Niektorým knihám dávam druhé, tretie a niekedy aj ix-té šance na to, aby ma zaujali. Už mám odskúšané, že väčšina kníh je do stej strany nezáživná a až potom nastáva zlom, kedy už poznáme osoby a obsadenie kníh a vieme sa v tomto zorientovať, kto je na akej strane barikády. Potom je to už v pohode, lebo sa do knihy často začítame a večery si už nevieme ani len predstaviť bez toho, aby sme pri našej obľúbenej knižnej postave zaspávali a niekedy aj fakticky zaspali. Často mi to pripomína scénu malého Bastiana z Nekonečného príbehu, kedy sa zasníval na poschodí Antikvariátu pri Veľkom príbehu.
