Hoci sa medzičasom udiali iné zaujímavé veci: voľba Trumpa, tajná cesta Fica v komunistickej Číne či rozhodnutie Ivana Korčoka, dokončím tento komentár.
Moja niekdajšia úvaha o povahe človeka a voľbe povolania sa týkala právnikov. Tvrdil som, že pre dieťa, ktoré je fakt dobré v klamaní a ešte aj inteligentné je kariéra právnika ideálna. V čase totality ani iné rozumné možnosti neboli, vo vede ale ani v medicíne lož nepomáha tak ako v práve. Práve preto sú právnici v slovenskej politike takí početní a úspešní. Ľudia sa nechajú ľahko oklamať a v istej miere to platí aj pre sudcov (hoci politici-právnici sa advokácii nevenujú). Je príznačné, že súčasná autoritárska moc je plná právnikov - Fico, Kaliňák, Susko, Lindtner, Para, Gluck a iní.
Netvrdím, že každý právnik je klamár, máme na Slovensku prípad úplného kreténa, ktorému otecko - mečiarovský zlodej - vybavil možno aj maturitu, ktorý má titul JUDr. a navyše ani nevie klamať. Ale to množstvo právnikov v okolí strany Smer a v minulosti HZDS je podivuhodné.
Čo robiť, ak vaše dieťa vyniká v niečom inom - má výnimočnú schopnosť vydierať? Dajte ho za odborového predáka. Neštuduje sa to, ale prirodzené vlohy vytlačia na vrchol odborárskej pyramídy vydieračov par excellence. Ťažko by som hľadal odpornejšiu tvár ako odborový predák zo susedného Česka Josef Středula. Keďže sledujem hlavne ČT24 (správy a komentáre), tak ho tam často vídavam. Nedokážem sa naňho pozerať (počúvať sa nedá vôbec) veľmi dlhšie ako na podpredsedníčku ANO Schillerovú. Dôležitejšie ako byť na pohľad slizkým hadom je to, čo odboroví predáci robia. A robia to celkom dobre - vydierajú, aby dosiahli svoje.
Doktor Visolajský obhajuje v prvom rade svoje záujmy. Tie sú ostať na čele odborov a v svetle reflektorov. Na to, aby sa mu to podarilo, musí z času na čas prejaviť aktivitu, aby ho členovia odborov znovu zvolili. Tá aktivita musí byť v súlade s ich záujmami. A jediný záujem lekárov je ich plat (sú výnimky, ale pre LOZ to asi platí).
Zmysel odborov v 21. storočí je veľmi otázny. Sociálne štáty (Smer-SD tu vládol 13 rokov, v Dzurindových vládach boli ľavicové strany) chránia zamestnancov rôznymi spôsobmi - zákonníkom práce, BOZP a pod. Takže starostlivosť o zdravie či bezpečnosť pracovníkov je v zásade zastrešená štátnymi orgánmi. Môže tu byť priestor pre prípady, keď zamestnávateľ porušuje tieto predpisy, ale pre toto odbory zvyknú protestovať.
Mzda je vecou dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ťažko vám prejde, keď prídete do obchodu a budete za tovar chcieť zaplatiť menej než je dohodnutá cena. Zamestnanci majú možnosť dohodnúť sa na nových podmienkach, avšak zákonník práce ich chráni dostatočne na to, aby museli robiť nátlakové akcie. Hoci aj tu môže byť priestor pre prípady, keď sa zamestnanci chcú v nátlaku koordinovať.
Problém je, keď odbory používajú k svojmu cieľu vydieranie tretích strán. Takí Francúzi sú v tom majstri. Sú schopní štrajkovať podľa kalendára za stále vyššie a vyššie mzdy (alebo menej práce), takže dokážu človeku spôsobiť počas jednej dovolenky zrušenie cesty vlakom, hodinové čakanie na spoj z Versailles, zrušenie priameho letu a vďaka štátnemu prepravcovi Francúzskej socialistickej republiky aj zmeškanie prestupu na náhradný let (hoci leniví pracujúci na letisku Charles de Gaulle nemuseli nutne štrajkovať spomalenou prácou, možno je to francúzsky štandard).
V našom prípade máme problém v tom, že zdravotníctvo je štátne a LOZ tak vo vydieraní majiteľov nemocníc (štátu) zasiahne celé Slovensko. Nemožno sa čudovať, že zdravotníctvo je v takom stave v akom je, keď pre Smer bolo zdrojom príjmom (rozkrádač Paška) a aj SNS je založená za účelom kradnutia. Čiže s výnimkou neofašistov a nacionalistov, ktorých je tak 10 z 79, sú ostatní poslanci členmi strán, ktorých zmysel je krádež spoločného majetku. Preto im štátne zdravotníctvo vyhovuje a preto torpédovali reformy Rudolfa Zajaca.
Iste, náš trh je malý, ale to sa hovorilo aj o mobilných operátoroch, ktorí v časoch, keď boli len dvaja držali úroveň služieb hlboko pod úrovňou okolitých krajín. A v zdravotníctve máme jeden a štvrť súkromnej poisťovne namiesto štyroch. Navyše rozhodca (štát) nevie určiť pravidlá (ceny výkonov, liekov) a z peňazí všetkých dáva najneschopnejším (VŠZP). Ale aj v takom Anglicku majú so svojim štátnym zdravotníctvom (NHS) problém. Kým v 50-tych rokoch dávali na NHS 3% HDP, v 1990 5%, teraz je to 12% HDP. Výsledkom navýšenia výdavkov na zdravotníctvo bol nezvládnutá prvá vlna covidu (až do očkovania, ktoré Boris Johnson zvládol výborne) a neustále štrajky.
V skutočnosti však v prípade výpovedí lekárov našich nemocníc nejde o slovenské zdravotníctvo, ale skutočne len o peniaze a pozície lekárov. Prečo iné by im mala vadiť zmena nemocníc na akciové spoločnosti?
Ich požiadavky na rast platov vyplývali z porovnania platov s niektorými susednými krajinami (nie s Ukrajinou). Pravidlo, že [lekári v nemocniciach] majú mať rovnaké platy ako ich kolegovia v bohatších susedných krajinách, by pri všeobecnom aplikovaní viedlo k tomu, že takmer všetci by mali švajčiarske príjmy. Požadovať rast platov pri ekonomickej recesii (alebo stagnácii) je rovnaké, ako keď dôchodcovia požadujú rast dôchodkov aj v prípade, že celá ekonomika nerastie alebo bude klesať.
Visolajský však vie, že jedna karta (platy) mu nestačí, a preto prišiel s požiadavkou na zrušenie transformácie na akciové spoločnosti. Ale to bol len Ficov trik. Transformácia na akciové spoločnosti nemá pre Fica žiaden zmysel, nikdy nevedel spravovať krajinu, len rozkrádať, rozdávať a korumpovať voličov. Preto žiadnu reformu nechystá a z nemocníc akciovky neurobí. Bude to ústupok, aby aj LOZ mohli trošku ustúpiť a obaja sa prezentovali ako víťazi.
Fico v skutočnosti na bielom koni smeruje s celým Slovenskom do pekla. Jeho verejný príklon (bolševikom bol vždy) k autoritárskym režimom a diktatúram na východe je skutočnou hrozbou. Lekárske odbory nie sú síce ním vytvorenou dymovou clonou, ale nakoniec mu poslúžia, až bude presadzovať ďalší krok smerom k totalite.
