Koho voliť?

Mám však postup, ako sa rozhodnúť. Najprv sa však vyjadrím k politickým stranám, ktoré voliť nebudem.

Demokratické a nedemokratické strany

Ako som už viackrát písal (tu, tu, tu alebo tu), slovenská politika trpí nedostatkom skutočných demokratických politikov a politických strán. Politická strana by mala byť združenie ľudí, ktorí majú podobný názor na správu vecí verejných a chcú ho presadzovať v mantineloch liberálnej demokracie, čiže zachovať delenie moci, kontrolné mechanizmy nemeniť (prípadne zlepšovať) a hlavne rešpektovať ľudské a občianske práva a slobody. Následnou aktivitou a hlavne účasťou vo voľbách (nie nutne parlamentných) sa spomedzi členov takejto strany tvoria politici. Ich jednotlivé rozhodnutia by mali byť väčšinovo v súlade so smerovaním strany.

Okrem takto vzniknuvších a zdola udržiavaných strán sa v politike objavujú aj opačné prípady. Teda existujúci politik alebo aj nepolitik si založí s.r.o. a nazve to politickou stranou. V takýchto stranách chýba vnútorná kontrola, voľba, konkurencia, program nie je dôležitý, lebo záleží len na predsedovi. Už toto podľa mňa stačí, aby som takúto stranu nevolil - do parlamentu sa takýmto spôsobom dostávajú poslušní ľudia bez názoru, ja preferujem skôr 150 poslancov, ktorí majú názory (nie dogmaticky nemenné, ale konzistentné a vyargumentované). Skúsenosti s OĽANO ukazujú, že to nie je dobré.

Navyše časť politických strán chce zvrhnúť demokratický systém a veľká časť sú projekty, ktorých účelom je politická alebo ekonomická moc a rozkrádanie zo spoločného. Tieto strany sa nesnažia uspieť svojim programom (a následne ho presadiť ako SDK(Ú) v rokoch 1998 a 2002), ale populizmom za každú cenu získať moc.

Nielen HZDS v roku 1994, ale aj SMER (podľa Paškovej zásady: "Vyhraj voľby, môžeš všetko") sú strany, ktoré napriek veľkej väčšine v parlamente, neurobili nič pre budúcnosť Slovenska, ale veľa pre osobný prospech svojich ľudí. Tieto politické strany rozhodne nemožno voliť a je potrebné urobiť čo najviac pre to, aby neuspeli.

Koho určite nevoliť

Prvou skupinou sú politické strany, ktoré odporúčam nevoliť v žiadnom prípade. Ide o SMER, Hlas, Republika, SME Rodina a OĽANO. V samostatných článkoch sa vyjadrím k dôvodom, prečo ich považujem nielen za nevoliteľné, ale aj za hrozbu pre Slovensko.

Skutočná otázka celkom jednoznačne pri absencii jediného argumentu v prospech voľby a priehrští argumentov proti ich voľbe tak znie: Ako presvedčiť ľudí vo svojom okolí, aby ich nevolili?

K prvej skupine možno budú patriť aj iné nedemokratické politické strany, teda strany, ktorých účelom nie je tvoriť a meniť zákony, tak aby bolo Slovensko dlhodobo (na dekády) lepšie ako je dnes a to na základe ich politického presvedčenia prostredníctvom ich programu. Uvidím, ktoré budú kandidovať a ktoré sa pridajú k silnejším stranám podobného typu. Ide o pomerne malé strany ako KSS, Kotlebovci, Vlastenecký blok a ďalšie zjavy, ktoré možno odporučiť voliť tím, ktorí sú dnes rozhodnutí hodiť to Smeru alebo Republike.

Druhou skupinou strán sú strany, ktoré možno (podľa prieskumov dúfam, že áno) pred voľbami odstúpia. Všetko sú to zhluky planktónu sebastredných politikov alebo predčasné a nesprávne (zhora) budované projekty strán. Ani tieto strany už na základe veľkého rizika dominancie nedemokratických strán (až na úroveň ústavnej väčšiny) a smerovania k orbánovskej neliberálnej demokracii, neodporúčam voliť - ide teda o strany: Maďarské fórum a spojencov, Modrí+Most Híd a Demokrati.

Ako sa rozhodnúť koho voliť

Nakoniec sú tu dve politické strany, z ktorých si jednu vyberiem: PS a SaS a zatiaľ aj KDH (ktoré rozhodne nebudem voliť). Pri nich skúsim aj pre seba nájsť odpoveď na otázku, ktorú z nich bude lepšie voliť.

K tomu mi pomôže analýza hlasovaní poslancov počas posledných dvoch volebných období. V zásade som si prešiel zatiaľ asi 3000 parlamentných tlačí, ktoré sú rezolúcie, voľby a návrhy zákonov. Niektoré (asi 200) z nich sú pre mňa významné buď negatívnym alebo pozitívnym spôsobom. Ku každej parlamentnej tlači je jedno alebo viac hlasovaní (návrhy zákonov aj 10). Z týchto hlasovaní si vyberiem jedno a toto hlasovanie pridelí poslancom body.

Body za hlasovanie budú vypočítané ako súčin hodnoty hlasovania (parlamentnej tlače) a koeficientu hlasovania poslanca (od -1 po +1).

Keďže na úspešnosť hlasovania je potrebný rôzny počet hlasov (jednoduchá väčšina, nadpolovičná väčšina 76 hlasov alebo ústavná väčšina 90 hlasov), koeficienty sú zložitejšie.

V nasledujúcom texte ako aj v ďalších článkoch používam rovnaké skratky ako www.nrsr.sk na stránkach s hlasovaniami: [Z] hlasovanie za návrh, [P] hlasovanie proti návrhu, [?] Zdržanie sa, [N] nehlasovanie, [0] neprítomnosť.

Koeficienty pre pozitívne hodnotené návrhy

Koeficienty pre negatívne hodnotené návrhy

Vysvetlenie k zvoleným koeficientom:

Hlasovanie v súlade s mojim hodnotením, teda za návrhy, ktoré som označil za pozitívne a proti návrhom, ktoré som označil za negatívne je hodnotené vždy 1.

V prípade neprítomnosti môže ísť o objektívne dôvody (choroba, zahraničná cesta), takže s výnimkou hlasovania o ústavnom zákone dávam koeficient 0.

V prípade nehlasovania môže ísť pri normálnych hlasovaniach o postup, ako znížiť kvórum. Preto to nehodnotím negatívne v prípade návrhov, ktoré by som chcel aby boli schválené. V prípade zlých návrhov nie je naopak zníženie kvóra dobrá vec - správne je hlasovať proti alebo sa aspoň zdržať.

Zdržanie sa hlasovania je v zásade alibizmus, ktorý v prípade pozitívnych návrhov je vo výsledku rovnaký ako hlasovanie proti (možno s psychologickou výnimkou, že by sa snáď takýto poslanci nechali presvedčiť pri ďalšom podobnom návrhu). Pri negatívne hodnotených návrhoch však aj zdržanie sa vedie k želanému výsledku, preto je hodnotené kladne, nie ale tak ako hlasovanie proti.

Nakoniec hlasovanie proti tomu, čo považujem za správne je takmer vždy hodnotené -1, okrem prípadu hlasovania o ústavnom zákone, kde považujem alibizmus za horší ako hlasovanie proti návrhu.

V ďalších článkoch uverejním jednak výber parlamentných tlačí a ich hodnotenia a samozrejme aj výsledky poslancov. Potom podľa kandidujúcich ako aj už nekandidujúcich poslancov (týmto dám do hodnotenia strán menšiu váhu, pretože môže ísť o skutočnú sebareflexiu) odvodím hodnotenie pre politické strany.

Potom budem vedieť povedať, ktorí poslanci sú najviac v zhode s mojimi názormi a najlepšie by ma reprezentovali. Podobne budem vedieť posúdiť, či mám vôbec dostatok dát pre hodnotenie strán, kde kandidujú samí parlamentní nováčikovia. V zásade považujem za lepšie akékoľvek kladné hodnotenie (pozitívna korelácia s mojimi politickými preferenciami) ako nových kandidátov.

V prípade PS išlo v ostatných voľbách o tesný neúspech, čo ale nemení nič na tom, že ich kandidáti sú ako mačka vo vreci (až na prípady politikov, ktorí sa prejavovali na regionálnej alebo obecnej úrovni). Veľa občanov volí opakovane nové a nové strany (SOP, ANO, Sieť, Za Ľudí) a vždy to dopadne zle. Preto je podľa mňa potrebné mať aspoň prvých 20 kandidátov na poslancov dobre "prelustrovaných" a to hlavne na základe činov a menej na základe rečí. Preto verím, že výsledok bude nápomocný aj pre tých, ktorí sa nerozhodujú na základe emócii s akými sa zobudili vo volebné ráno.