Delenie na demokratických a nedemokratických voličov som komentoval minule. Dnes sa pozriem na to, kto dnes môže podporovať SMER alebo Republiku či ĽSNS. OĽANO, ktorá je vlastne s.r.o. Igora Matoviča, má podobný problém s vodcom ako SMER, ale na rozdiel od SMER-u je možné, že voliči v minulosti tak často nevolili vyslovene protidemokratické strany.
Demokracia na Slovensku
Problém nedostatku demokratických strán je širší a týka sa aj mnohých západných krajín, avšak my na rozdiel od nich máme len krátku skúsenosť s demokraciou a občianskou spoločnosťou.
V roku 1918 prišla do našich končín nádej, že aj v oblasti zaostalého Uhorska možno vybudovať moderný štát postavený nielen na kapitalizme, ale aj na liberálnej demokracii. Podobné šťastie už v zakarpatských oblastiach na východ od nás nemali a z feudalizmu skočili do komunistickej totality.
Avšak na rozdiel od Anglicka, Holandska či USA, demokracia sa u nás rozvíjala vo fáze, keď previazanosť k pôde alebo remeselné zručnosti prestávali tvoriť podstatu života väčšiny spoločnosti a nastupovala masová výroba a rozvoj priemyslu. Česká časť našej republiky mala základy svojich inštitúcií a občianskej spoločnosti už pred rokom 1918, u nás to bolo len na úrovni malých miest (Martin, Skalica, Liptovský Mikuláš) a spolkov prevažne v evanjelickom prostredí.
Katolícka majorita na dedinách bola stále previazaná k pôde a žila v delení poddaní-panstvo a tak demokraciu za tých 20 rokov Prvej republiky príliš nevstrebala. Nebolo potom problém pre nenávistiplného katolíckeho kňaza Andreja Hlinku podkopať slabé demokratické základy na Slovensku a Slováci si na konci 30-tych rokov väčšinovo vybrali príklon k nacistickému Zlu Hitlerovho Nemecka. Odsun Židov bol dôkazom ich chápania kresťanskej lásky. Toto Zlo sa v rodinách nestratilo, v 2. svetovej vojne zomierali skôr demokrati, ktorí sa rozhodli tomu vzdorovať a navzdory väčšine sú tak zodpovední za jediný svetlý bod našich dejín - SNP.
Dnes sa zrejme pohrobkovia klérofašistov za SNP hanbia, pohrobkovia komunistov nasledujú komunistické propagandistické triky a SNP si prisvojujú. Ani jedni ani druhí však nie sú zástancovia demokracie. Ani komunisti ani ľudáci neboli a nikdy nebudú za liberálnu demokraciu, pretože ich myslenie je kolektivistické a nadraďujú skupinovú identitu nad ostatné (čo dnes na Západe robí hnutie woke - ale to je iná veľká téma).
Obdobie do roku 1989 (KSČ a ruskí agenti mali moc nad silovými zložkami už od roku 1945) neprialo demokratom, ktorí keď sa ozvali, boli perzekvovaní.
Preto mnohí z tohto prostredia volia politické strany, ktoré nie sú za demokraciu, ale proti demokracii, alebo aspoň si ju vykladajú tak, že vyhráš voľby, môžeš všetko.
Presne pre tento dôvod je dôležité vedieť, kto sú lídri týchto strán, lebo neboli vygenerovaní voľbou svojich členov (ako napríklad v PS alebo ako je to v demokratickej časti českej politickej scény), ale naopak, členovia sú tam kvôli nim (a kvôli možnému prospechu plynúceho z členstva v takejto strane) a stranícke voľby sú formalitou. Stačí sa pozrieť na to, akí ľudia sú Róbert Fico či Igor Matovič. Ich prejav je plný nenávisti a zla.
Prečo zlí ľudia volia SMER
Ako som už písal nedávno v súvislosti s narastajúcou podporou agresora Ruska v jeho dobyvačnej a teroristickej vojne na Ukrajine, Zlo je celkom konkrétne. Je to morálna otázka a v článku o postoji katolíckej cirkvi k tejto vojne som naznačil, ako by bolo možné znížiť túto podporu.
Ale ľudia nie sú anjeli, každý sám seba vidí v tom lepšom svetle a pritom si pestuje závisť, nenávisť a iné nepekné vlastnosti. Práve závisť je asi charakteristická pre Slovákov. A ovčania si závidia medzi sebou, ale svojim bačom nezávidia. Preto mal Mečiar takú podporu aj potom, ako dal uniesť Kováča mladšieho a zmaril (prostredníctvom svojho ministra vnútra) referendum. Hrubosť zjavne mnohým imponuje.
Takže ak Kaliňák pochváli policajtov za zhodenie postaršej ženy stojacej na ulici v Zborove, alebo za zásah v Moldave nad Bodvou, tak to u mnohých vyvolá súhlas a povedia si "Ale tým cigáňom dal". Rovnako si hovorili v prípade Hedvigy Malinovej, akurát tam to boli Maďari, ktorým bolo treba ukázať, kto je tu doma. Dnes však už Fico obdivuje Orbána a vôbec mu nevadí, že u nás zasahuje do domácej politiky. Obdivuje na ňom to, ako dokáže uplatňovať moc a toto je presne to, čo na Ficovi (predtým Mečiarovi) obdivujú voliči SMER-u.
V prípade ĽSNS išlo o pôvodne politickú reprezentáciu polovojenských organizácií (hoci možno len uniformový fetišizmus) obdivujúcich klérofašistický Slovenský Štát. Nasledovníci sú rovnakí, aj keď sa volajú Republika.
Všetky tieto strany nemajú politický program, názor na ekonomiku, dôchodkový systém a podobne. Sú postavené na nenávisti, takže majú podporu nenávistných ľudí.
V každom prípade, ak niekto podporuje Zlo, nemožno sa čudovať, keď podporuje aj tých, čo uniesli právny štát. A nie je preňho dôležité, že ich hlavným politickým cieľom je vyhnúť sa oprávnenému trestnému stíhaniu, ktoré zatiaľ zasahuje okraje ich chobotnice (a pár diletantov, ktorí si buď nevedia legalizovať príjmy z úplatkov, alebo nechali iné stopy po úplatkoch).
Postoj k vojne na Ukrajine je morálny, krásne o tom píše Péter Hunčík tu. Táto časť ľudí, ktorí sú na strane Ruska bude vždy na strane tých, čo chcú demokraciu zneužiť pre svoj prospech alebo ju priamo deštruovať. Ale títo ľudia netvoria polovicu našich obyvateľov, ba ani len polovicu tých, čo tvrdia, že prídu voliť.
Prečo hlupáci volia SMER
Písal som o tom už pred štyrmi rokmi a sociológovia asi majú na to prieskumy - nedemokratické strany majú vyššiu podporu u ľudí s nižším vzdelaním.
Časť voličov nepodporuje SMER a ich príbuzných (SME-Rodina, HLAS, Dobrá Voľba, SNS, ... ) nie preto, že by pri voľbe medzi Zlom a ne-zlom automaticky volili Zlo. V otázke kovidu síce mohli byť dezinformovaní (pretože kritické myslenie má iba zlomok ľudí, ani medzi voličmi demokratických strán netvoria väčšinu), ale v otázke agresie Ruska na Ukrajine nie je priestor na názor na to, kto je agresor a kto obeť.
Napriek tomu sa s výnimkou dvoch-troch dní po začiatku vojny, ktorá podľa kremeľských trollov ani nemala byť, dostávajú z Kremľa noty, ako vykladať a obhajovať neobhájiteľnú vojnu. Aktuálne vyťahujú nové "fakty" o tom, že Ukrajina zaútočila na Rusko pred 24.2.2022 (teda zatiaľ len na Doneckú oblasť, ale sú to predsa "ruské historické územia", čiže vlastne Rusko). Vôbec nevedia urobiť paralelu ani s Augustom 1968 ani so začiatkom 2. svetovej vojny.
Ruské dezinformácie šíria ľudia, ktorí v minulosti volili opakovane HZDS či SNS a SMER a napriek tomu, že im ich vlády nepriniesli nič pozitívne, opäť im veria. Je to ako keby ste po piaty krát požičali niekomu peniaze, ktoré potrebuje na cestu na vlak, pritom vždy ich prechľastá a vy o tom viete. Nie je Vašim príbuzným, oklamal Vás 5 krát a aj tak mu uveríte?
A keď už sa človek dostane do bubliny hoaxov a ruských trolov, nevadí mu, že "novinár" pracujúci pre jeho zdroj informácií - Hlavné Správy - je odsúdený za špionáž (smiešnym trestom), Zem a Vek za hanobenie rasy a šírenie nenávisti a že tieto médiá neoverujú fakty a šíria propagandu.
Hoci v teoretických morálnych dilemách by takýto človek nezodpovedal definícii zloducha, v konkrétnych otázkach vojny na Ukrajine je tak ovplyvnený propagandou a dezinformáciami, že odmieta aj triviálne označenie Ruska ako agresora a Ukrajiny ako obete.
Opustenie vlastného kritického uvažovania v tejto otázke značí, že kritické uvažovanie v otázke opätovnej voľby tých, čo ho už päťkrát oklamali nemôžeme čakať. A racionálne porovnanie prínosu voľby jednotlivých strán pre budúcnosť tejto krajiny nie sú schopní urobiť ani mnohí iní voliči.
Voliči "a just"
Poslednou väčšou skupinou voličov sú asi tí, ktorí si všetko zlé týkajúce sa spomínaných strán uvedomujú, ale prevažuje u nich snaha vytrestať tých, ktorí ich sklamali naposledy.
Úspechy strán ako DÚ, SOP, ANO, Sieť, SME Rodina, OĽANO ukazujú, že je tu veľa ľudí, ktorí sa ľahko sklamú a očakávajú dokonalých politikov. Ľudia chystajúci sa voliť nedemokratické strany spomínané v tomto článku sú ich presným opakom, lebo vytrvalo volia to isté aj keď sa už mali možnosť vyfarbiť vo vládnej alebo regionálnej moci a nedopadli dobre. Voliči "a just" hľadajú stále nového spasiteľa.
Moje odporúčanie, ako sa vo voľbách rozhodovať (zopakujem ho aj pred nasledujúcimi voľbami) spočíva na prísnej racionálnej kalkulácii, keďe si dopredu obodujem prínos alebo škodlivosť jednotlivých opatrení a na základe hlasovaní poslancov získam bodovanie politických strán. Je možné k tomu pridať body za sľuby (politické programy), resp. vyhodnotiť kompatibilitu s mojimi názormi detailne podľa oblastí politiky. Nakoniec budem mať poradie a jedine riziko prepadu hlasov (napríklad ako sa mi stalo v roku 1994) potom môže spôsobiť, že nezvolím stranu, ktorá v tomto bodovaní dopadne najlepšie.
Rovnaký postup však môže viesť k úplne iným výsledkom - ak súčasné parlamentné strany za svoje pôsobenie v parlamente dosiahnu v súčte záporné hodnoty, nové strany tak budú vo výhode. To je však presne vyššie spomínané sklamanie alebo nereálne očakávania. V každom prípade (tak ako k tomu dospel Peter Zajac) výsledok by potom mal byť PS alebo KDH a nie SMER.
Ak teda niekto, kto nepodľahol hoaxom a dezinformáciám, chce napriek tomu voliť niektoré zo spomínaných nedemokratických strán (alebo nevoliť vôbec), tak za tým môže byť rozhodnutie politikov vytrestať. Avšak dôsledkom bude, že budúca vláda nedemokratických strán nás posunie ďalej od prosperity a bližšie k neslobode.
Mnohí z týchto voličov nejdú až tak ďaleko, že by chceli voliť SMER a preferujú Hlas. Ako však všetci vieme, Hlas je len nový projekt oligarchov v pozadí SMER-u s nehodnými politikmi ako Saková, Raši a Tomáš.
Práve toto je skupina voličov, ktorí nakoniec môžu zo zaťatými zubami zvoliť v nasledujúcich voľbách demokratické strany. A toto je možno naša jediná nádej (neverím, že by súdy stihli odsúdiť významného smeráka, je tu predsa paragraf 363).
