Pápež v rozhovore pre RSI (televízia Talianov vo Švajčiarsku) tvrdí, že vojna je "živená imperiálnymi záujmami nielen Ruského impéria, ale aj iných impérií".
Fakt ale je, že prepadnutej krajine v súlade s medzinárodnými dohodami a ľudskou slušnosťou pomáhajú aj krajiny, ktoré by marxista nazval impériá. Asi teda nemyslí Lotyšsko, ani Česko a Poľsko, dokonca by som typol, že ani Veľkú Britániu, ale tie 2 impériá, aby mohol použiť plurál, sú USA a EÚ. Nemyslím si, že myslel Čínu, pretože tá si podobne ako Južná Kórea a Saudská Arábia iba robí svoj ekonomický biznis a takú hlbokú analýzu o tom, že je v záujme Číny oslabiť Rusko, EÚ aj USA naraz, by asi pápež nezvládol. Je to kňaz ľudu a nie politický stratég.
Prečo v takejto jasnej situácií pociťuje pápež potrebu snímať jednoznačnú a nedeliteľnú vinu z rúk masového vraha Putina a hoci neoznačil presne USA a EÚ za tých, ktorí pomohli rozpútať vojnu na Ukrajine, naznačuje, že ju živia (v anglickom preklade war is fuelled, taliansky originál som nepočul) ?
Podľa mňa je príčina v jeho minulosti. Na rozdiel od Poliaka Wojtylu, ktorý vždy vedel, že Rusko (vtedy ZSSR) je posledný imperialistický štát minulého storočia (dnes sú dva - aj Čína), Bergoglio bol v mladosti marxista v Južnej Amerike. V nej sa USA snažilo v duchu vtedy ešte akceptovanej Monroe-ovej doktríny brániť vzostupu cudzích mocí v oboch Amerikách (kontinentoch, teda zhruba západnej pologuli). Preto USA riešilo Kubu, Nikaraguu, ale zámer nepustiť príliš k moci komunistov v Južnej Amerike realizovali soft metódami tiež.
Pápež František pochádza z Argentíny, ktorá po druhej svetovej vojne nabrala nemeckých nacistov a talianskych fašistov. Potom podobne, ako inde vo svete, pod vplyvom a vedením komunistického Ruska (vtedy ZSSR) dochádza aj v Argentíne k šíreniu marxistických myšlienok (viď Perónova diktatúra) a tie sa u Bergoglia ujmú.
Nie som katolík, nevadí mi, ak by bol pápež marxista (zrejme nie je, len má odchýlku - bias - v hodnotení bohatých a chudobných), nie som prívržencom cancel culture. Len to do seba zapadá. Pápež sa postaví na stranu Ruska pretože je proti USA, ktorí sú bohatí.
Problém je, že jeho názor sa nezakladá na faktoch, ale na antipatii voči Západu. Chyby, ktoré Západ nepochybne má, nie sú v jeho základoch, teda základných ľudských právach. Skôr sa dajú nájsť v tom, že ľudia na Západe podľahli vo veľkej miere konzumizmu. A to sa prejavuje napríklad tým, že africkí utečenci radšej na gumových člnoch utekajú z Francúzska, ako by mali použiť jeho sociálny systém, v ktorom je vzájomná pomoc ľudí nahradená štátom (avšak pápež je prívržencom práve veľkého štátu). Preto je pápež František taký autentický v osobnom vzťahu k jednotlivcom.
Viem si predstaviť, že kým Argentínčania budú hromadne nenávidieť Angličanov, za to, že si dovolili prísť oslobodiť svojich občanov a svoje územie, ktoré Argentína prepadla s cieľom zabrať, niečo z toho ostane nalepené aj na jezuitovi. Podobne si viem predstaviť, že pápež František má niekde v podvedomí zaradené USA medzi tých zlých. Ale ako hlava štátu a človek, ktorý svojimi vyjadreniami má moc ovplyvniť mnoho ľudí, bude vážiť slová.
Ale pravda je dôležitejšia, než jeho negatívne skúsenosti s vládami v Argentíne, ktoré boli podporované USA, pretože alternatíva boli komunisti, znárodňovanie a život ako na Kube či v KĽDR.
John Lennon bol na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia jednou z hlavných protivojnových tvárí. Nerobil to pre popularitu, naopak popularitu používal na to, aby upozorňoval na to, čo považoval za zlé.
Z geopolitického hľadiska sa Lennon mýlil. USA sa snažili zastaviť nástup komunizmu v juhovýchodnej Ázii, čo sa im porážkou vo Vietname nepodarilo. Takže o pár rokov mohli červení kméri pod vedením Pol Pota (ktorý dostal dobré vzdelanie vo Francúzsku, pretože Francúzi bol až takí imperialisti, že nechali študovať chudobných Kambodžanov na svojich školách) vyhrali občiansku vojnu v Kambodži a potom zotročili milióny a zabili 1 až 3 milióny ľudí.
Toto však nemohol vedieť a ani ako nepolitik nemusel vnímať, to, že hoci USA zasahujú v cudzej krajine, ktorá je vnútorne rozdelená a nebola priamo napadnutá (len tam boli dosadení čínski dovolenkári so zbraňami, aby šírili maoistickú verziou komunizmu), prehra USA znamená pre Vietnam a okolie horšiu budúcnosť. Z jeho pohľadu ako aj z pohľadu mnohých iných, to bola vojna v ktorej boli Spojené Štáty agresorom.
Preto bol Lennon ešte dostatočne konzistentný vo svojom pacifizme, čo však už nasledujúce generácie ľavicových intelektuálov na Západe nie sú. Stavajú sa na stranu Tálibánu, palestínskych teroristov a podobne. Pápež František je v týchto otázkach na strane slabších, hoci keď na izraelské mestá vystreľujú Palestínci stovky rakiet, slabšími sú obyvatelia Izraela a keď Tálibán zabijá každého, koho udajú, že vie po anglicky alebo francúzsky, tak slabšie sú tie obete a nie Tálibán.
Na vojnu vo Vietname nakoniec dopadli aj Američania (vnútornými rozpormi, traumami a medzinárodnou povesťou) a až po oslobodení Kuvajtu od Saddama Husajna v roku 1991 si trochu napravili povesť.
Na rozdiel od Vietnamu a Kuvajtu, v tejto vojne USA nevystupujú vojensky na strane napadnutej krajiny. Spolu s ostatnými slušnými štátmi (našťastie aj nami, hoci tie pozostatky stíhačiek sme Ukrajincom mali dať už veľmi dávno) pomáhajú Ukrajine iba ekonomicky a vojensky. Toto však v žiadnom prípade nie je živenie vojny, pretože v skutočnosti vojnu môže ukončiť len Putin tým, že sa z Ukrajiny stiahne.
Niekedy sú veci úplne čierno-biele a pravda nie je uprostred. Toto by mal vedieť aj pápež František. Nie je možné v jednej vete spojiť ruský zločin s americkou pomocou napadnutej krajine a označiť ju za rovnaké podnecovanie vojny.
Zatiaľ platí, čo som písal takto pred rokom - Západ sa drží lepšie ako zvykol a zatiaľ ako celok hanbu nemá. Kritika na príliš veľa pomoci zaznieva z radov ruských trolov a quislingov a je falošná v duchu, nech sa Ukrajinci vzdajú a Rusko zaberie Ukrajinu.
Kritika na príliš pomalú pomoc zaznieva našťastie tiež, ja by som bol radšej, keby nemusela. Nepripravenosť Západu na vojnu na Ukrajine je očividná napríklad v tom, že použitie dnes sľubovaných zbraní, ktorých muníciu blokuje neutrálne Švajčiarsko, bude možné až niekedy na jeseň, čo je príliš neskoro (rád by som sa mýlil a Ukrajinci by boli školení na zbrane už pred ich dodávkou). Podobne sme nejednotní v tom, aké sankcie majú byť uvalené, a ako zabrániť ich obchádzaniu (čo je neustály proces, preto sú sankcie účinné ďalek menej ako sa odhaduje). Ale toto je na inú diskusiu, ktorú možno viesť až potom, ako má človek jasno, kto je agresor a kto je obeť.
Vatikán sa nestavia na stranu sporu, avšak toto je barbarské prepadnutie, nie nejaký územný spor typu severný Cyprus. Vyhlásenia pápeža sú zahanbujúce.
