Aký je postoj k fašizmu na Slovensku o štvrťstoročie neskôr? Kto je dnes skutočný fašista a kto antifašista?
Nie som prívrženec vyholených hláv, ani hrubých a vulgárnych výrazov.
"Na stráž" som sa s kamarátmi zdravil, keď som bol pubertiak, a vnímali sme to ako hrdintvo, prejav odporu voči režimu, v ktorom sme vyrastali, ale bola v tom aj túžba vnímať v krajšom svetle naše vlastné dejiny, po ktorých sa pľulo a šliapalo.
Možno, že dnešní chlapci, vyspevujúci pieseň "Hej, Slováci" (aj keď podľa fotografií by mali mať už pubertu za sebou), vnímajú niečo podobné i dnes. Ich prejavy, sympatizujúce s fašizmom, a nekritické zvelebovanie vojnovej Slovenskej republiky a jej predstaviteľov, či glorifikácia prezidenta Tisa a "zbožné" želanie, aby bol vyhlásený za svätého, sú niečo, s čím sa slušný a triezvo uvažujúci človek stotožniť nemôže.
Ale úprimne: nevychovala si ich naša "demokracia" sama? Možno, keby sme sa dokázali zbaviť ideového očierňovania slovenských dejín 20. storočia, ktoré nám desaťročia vtĺkala komunistická československá propaganda - a rozvíjali skutočný cit k národu a dejinám, vyzeralo by to dnes úplne inak.
Pamätáme sa ešte, ako na začiatku 90-tych rokov (= na začiatku našej demokracie) musela byť odstránená po krátkom čase tabuľa z budovy Učiteľského ústavu v Bánovciach nad Bebravou? Pripomínala založenie tohto ústavu, o ktoré sa zaslúžil tamojší farár Dr. Jozef Tiso, v čase, keď ešte nebol prezidentom, a o fašizme sa Slovákom ešte ani nesnívalo.
Ale pre "demokratickú" spoločnosť bolo meno Tiso na pamätnej tabuli a priori neprijateľné...
Spomínate si na leto 1989? Veľké národné oslavy vo Francúzsku, pripomínajúce 200 rokov od dobytia Bastily a francúzskej revolúcie. Začalo tým obdobie teroru a genocídy vlastného národa. Koľko krvi nevinných bolo preliatej, koľko hláv odporcov, ale aj vlastných revolucionárov odťali gilotíny. Všetky tradície a kultúra mali byť z národa vymazané... A Francúzi sú dnes na to hrdí a oslavujú...
Potom prišiel Napoleon - najprv záchranca národa spod tej totalitnej "demokracie", potom diktátor a šialenec. Jeho šialenstvo a zverstvá voči iným národom, ale i vlastnému, sa dajú prirovnať k Hitlerovi a Stalinovi. A Francúzi ho vnímajú ako národného hrdinu...
Tiež pre veľkú časť Gruzíncov je Josip Visarionovič stále národným hrdinom...
Čudujem sa tejto forme "národnej" hrdosti, pochopiteľnej u nevyzrelých národov, ale u národov zrelých?
Na Slovensku máme aj opačný extrémizmus. Máme tu antifašistov (aj komunisti sa tak označovali), demokratov... ktorí vidia svet tiež čiernobielo, ale narozdiel od vyholených hláv vidia naše dejiny hlavne čierne. A tak nekriticky očierňujú aj to, čo také nie je...
Kým "vyholení" prezidenta Tisa glorifikujú, "demokrati" z neho robia vraha, fašistu a vojnového zločinca.
Vrah? - Tiso nepodpísal ani jeden rozsudok smrti. Existuje iná hlava vojnového štátu, čo tak konala? Prezidentské výnimky pre Židov tiež nesvedčia o tom, že by bol vrah. Je fakt, že k takému gestu, ako urobil dánsky kráľ, sa neodhodlal. (Keď Nemci v Dánsku nariadili, že Židia musia mať na oblečení žltú hviezdu, dal si ju aj dánsky kráľ a celá jeho rodina.)
Fašista? - Každý historik potvrdí, že v pavučine fašizmu, do ktorej bolo vojnové Slovensko chytené, bol práve Tiso, so svojím krídlom HSĽS i s cirkevnou hierarchiou, jedinou reálnou protiváhou stále zvonka i zvnútra silnejúceho tlaku fašizmu.
Vojnový zločinec? - Po vojne bol Tiso odsúdený na smrť a popravený. Nie však ako vojnový zločinec. Medzinárodné inštitúcie, ktoré sa po vojne vysporadúvali s fašizmom, ho tak nikdy neoznačili. A súdny proces bol výrazne politický. Vtedy už začínali súdne čistky v spoločnosti, ktoré v päťdesiatych rokoch naplno odhalili sleposť a politickú podriadenosť justície.
Jozef Tiso sa však mohol tomu vyhnúť. Stačilo odísť z Altöttingu do Američanmi ovládanej zóny, a mohol v pokoji svoj život dožiť v ústraní niektorého kláštora, či ako duchovný medzi americkými Slovákmi. On však zvolil inú cestu - byť hrdina, nie utečenec, a mučeník za národ. Politik v ňom vyhral nad duchovným...
Toľko na vysvetlenie, prečo aj prejavy akože "antifašistov", považujem za extrémizmus.
Ak by som bol išiel v nedeľu 14. marca 2010 cez Bratislavu, neviem, v ktorej skupine by som sa horšie cítil.
V skupine vyholených hláv by som sa určite dobre necítil. Ale ani v tej druhej.
Ktorá fotka účastníkov z týchto dvoch demonštrujúcich táborov pôsobí na vás viac extrémisticky?
Fotky sú zo sme.sk
