Od jedného štátneho úradu potrebujem doklad. Na internete som si vyhľadal potrebné informácie: Žiadosť sa dá otvoriť vo Worde, takže komfortne ju vyplním v počítači, vytlačím, a stačí podpísať a opečiatkovať.
Treba ju poslať na krajské pracovisko úradu - v mojom prípade v Trnave. Tiež žiaden problém, adresa je zreteľne na stránke uvedená.
A ešte detail - poplatok. "Možete ho uhradiť kolkami, platbou na účet, alebo priamo v pokladni úradu."
Najpraktickejšia sa mi zdala prvá možnosť. Včera som so žiadosťou v nezalepenej obálke, s vypísanou adresou a nalepenou známkou prišiel na poštu. Reku, kúpim kolky za 6,50 €, vložím do obálky k žiadosti, zalepím a hneď pošlem...
Chyba! "Kolky nemáme, možno za týždeň," zaznela odpoveď vedúcej pošty.
Nič to, zalepil som obálku a poslal bez kolkov, zaplatím internet bankingom...
Zodvihol som telefón a zavolal na úrad do Trnavy: "Prosím Vás, aký mám uviesť variabilný symbol, aby ste vedeli platbu priradiť k mojej žiadosti?"
"Jaj, to nerobte!" schladila ma úradníčka. "Tie platby idú do Bratislavy a odtiaľ nám potom posielajú bankové výpisy, v ktorých si musíme platby vyhľadávať. A žiadaný doklad Vám môžeme zaslať, až keď máme potvrdené, že ste zaplatili. Takže to by ste sa dlho načakali."
"A čo mám teda robiť, keď kolky nemám kde kúpiť?" spýtal som sa.
"Tak to príďte k nám zaplatiť do pokladne," dostal som výbornú radu.
"To mám cestovať 70 kilometrov, aby som zaplatil 6,50?" nechápal som.
"A nemáte tu v Trnave niekoho, kto by Vám to zaplatil?" čudovala sa pre zmenu úradníčka.
"To veru nemám. Ale zajtra idem do Bratislavy, tam skúsim kolky kúpiť," uzavrel som telefonický rozhovor.
Dnes som teda okolo 9.30 vošiel na hlavnú poštu v našom hlavnom meste. Z asi štyroch okienok s nápisom "predaj kolkov" som si vybral rad pred tým okienkom, ktoré ako jediné bolo otvorené.
Počas štvrťhodiny čakania v rade, niektorí netrpezlivci spoza môjho chrbta vykrikovali: "Kolky máte?"
Pracovníčka sa však vyrušovať nenechala a obsluhovala toho, čo sa už dočkal pozície pri okienku.
Prišiel rad na mňa: "Prosím si kolky za 6,50."
Zaznela lakonická odpoveď: "Kolky nemáme."
Rad za mnou sa v tom okamihu výrazne zredukoval...
Cestou z Bratislavy som si povedal, že to ešte skúsim na pošte v Malackách. Keď som nepochodil v hlavnom meste Slovenska, možno budem mať šťastie v hlavnom meste Záhoria.
Na rozdiel od Bratislavy, pri každom okienku sedela pracovníčka, hoci bol čas obeda. Vybral som si okienko pri ktorom nikto nestál:
"Dobrý deň. Máte kolky?"
"Ako sa to vezme," odpovedala pani za okienkom, "za koľko by ste potrebovali?"
"Za 6,50," odpovedám s nádejou, že predsa uspejem.
"Tak to Vám neposlúžim", schladila ma pošťáčka, "mi máme najmenšie za 20 eur."
"A načo sú Vám kolky?" zapojila sa pošťáčka od vedľajšieho okienka. "Veď na každom úrade prijímajú platby v hotovosti."
"A to mám cestovať do Trnavy?" Uzavrel som dialóg otázkou, na ktorú som už ani odpoveď nečakal. Malačania asi netušia, že okrem ich okresu zvyšok Záhoria patrí do Trnavského kraja.
Ako som šiel z pošty na parkovisko, zbadal som okresné riaditeľstvo polície. Tam by azda mohli mať kolky... Na vrátnici ma vítal veľký nápis: KOLKY NA POŠTE.
Cestou z Malaciek mi napadla ešte jedna šanca: zavolal som starostke. Dozvedel som sa, že problém s kolkami je už niekoľko týždňov. Väčšina štátnych úradov síce prijíma aj platby v hotovosti, ale obec má napríklad problém na katastri, lebo tam žiadajú bezpodmienečne kolky.
A tak mi už nezostalo nič iné, len sa posťažovať - napísať tento článok.
Keď som cez google hľadal ilustračný obrázok, narazil som na článok Pravdy: "Behanie za kolkami sa skončí."
Tak už sa do problému obuli novinári, pomyslel som si.
Keď som sa však do článku začítal, čosi mi tam nesedelo: "Pri vybavovaní ... by už od decembra ľudia nemali behať z úradov na poštu a zháňať potrebné kolky. Všade, kde ich budú potrebovať, musia úrady zabezpečiť aj ich predaj."
To je síce pekné, ale to si novinárka nevšimla, že to behanie na poštu je márne???
Aha! Už to chápem: Článok má dátum 6. novembra - ale 2009.
Takže už skoro rok nemusíme behať za kolkami na poštu.
Vivat Slovakia! Vivat Kocúrkovo!
