Celkom slušné úročenie na termínovaných vkladoch, na ktoré Poštová banka v reklame upozorňuje, ma pred niečo vyše rokom presvedčilo vložiť tam svoje usporené euráče.
Deklarovaná "neviazanosť" prostriedkov, ktoré i dnes so sloganom "osloboďme svoje peniaze" zaznieva z reklamy, predstavuje v skutočnosti poplatok 7 € za každý výber.
Ale to ma netrápilo, lebo som neplánoval peniaze vyberať predčasne.
Keďže žijem v dedine na Záhorí, kôpku papierových som vložil na ročný termínovaný vklad na miestnej pošte, hoci trvalé bydlisko mám v Bratislave u rodičov.
Väčšina inštitúcií (a teda aj banky) evidujú u zákazníkov okrem trvalého bydliska aj korešpondenčnú adresu, Poštová banka však nie. Všetky informácie mi posielala na bratislavskú adresu. Aj oznámenie, že ročný termín môjho vkladu sa končí, a že môžem svoj vklad predĺžiť, mi prišiel tam.
Na túto ich ponuku som však akosi nestihol zareagovať, a tak zopár dní po zrušení môjho termínovaného vkladu mi poslali (znovu na bratislavskú adresu) avízo, že mi vystavili šek, ktorý si vyzdvihnem na svojej doručovacej pošte.
Ďalej tam bola informácia, že si mám peniaze vybrať do 27. decembra (4 týždne od vytlačenia avíza) a na spodku bolo upozornenie, že výber nad 300 € si treba dohodnúť vopred.
Prekvapilo ma, že peniaze si nemôžem vyzdvihnúť na tej pošte, kde som ich Poštovej banke zveril. Musím kvôli tomu cestovať do Bratislavy! (Na to, čo by sa s mojimi peniazmi ďalej dialo, keby sa mi do Vianoc nepodarilo do Bratislavy prísť, som ani pomyslieť nechcel...)
Tušil som ešte možný problém, že si výber nedohodnem vopred. Ale ako, keď neuviedli žiadnu možnosť kontaktu?
Ale veď vopred dohodnutie výberu by bolo logické, ak by som si mohol zvoliť poštu, na ktorej chcem výber uskutočniť. Keď však poštu určili oni, peniaze by tam predsa mali byť. No nie?
Ale ani to nemal byť ten hlavný problém na mojej ceste za úsporami.
Jediný kontakt, čo bol na avíze uvedený, bola adresa: Prievozská 2/b, Bratislava.
Prekvapilo ma to, veď rodičia majú poštu aj bližšie, než na Prievozskej. Uvažoval som, že možno majú bratislavské pošty svoju hierarchiu, a že tá "doručovacia pošta" je nadradená tej, ktorú majú rodičia cez dve ulice. (Ani som netušil, ako som sa celkom trafil, ale zároveň sa aj mýlil...)
V piatok ráno som sa rozhodol do Bratislavy ísť. Najprv ma síce odradila snehová metelica, ale keď sa po pol hodine od západu ukazovala tyrkysovo čistá obloha, predsa som sa vydal na cestu. Veď čo ak mi to do Vianoc už nevyjde?
V Bratislave mi chvíľu trvalo, kým som sa zorientoval, lebo Prievozskú 2/b som nenašiel, len 2/a. Po chvíľke som však zbadal logo Poštovej banky a tam nápis: "vchod cez 2/a".
Bol som rád, že som sa z treskúceho mrazu dostal do tepla úradu, takže mi v tej chvíli ani netrklo, že to je "Poštová banka" a nie "doručovacia pošta".
Tri stolíky, pri ktorých pracovníci vybavovali zákazníkov, dvaja čakali v rade na vybavenie. Nemyslel som, že budem čakať pol hodiny, kým príde rad na mňa.
Konečne sa uvolnil stolík pre mňa. Prišiel som k nemu a avízo v ruke som podával pracovníkovi.
Nezaznelo "nech sa páči, sadnite si", ako som zvyknutý u pracovníkov slušných spoločností, ale namiesto toho sediaci pracovník zodvihol pohľad na mňa stojaceho s otázkou: "Čo mi to tu dávate?"
"Toto mi prišlo, aby som si vyzdvihol peniaze z termínovaného vkladu," vysvetľoval som.
"A kde máte šek?" stále pozeral na mňa zdola.
"Tu sa píše, že si ho tu mám vyzdvihnúť," vysvetľujem ďalej.
"Vyzdvihnúť si ho máte na svojej pošte," odpovedal pri nezmenenom postavení.
"Ale tu je uvedená táto adresa..."
"To je adresa Poštovej banky, ale šek máte na Vašej pošte."
"A mohli by ste mi zistiť, na ktorú poštu mám ísť? Ja totiž tu v Bratislave nebývam, mám len trvalé bydlisko u rodičov," prosím a vysvetľujem ako žiačik, stojaci pred katedrou učiteľa.
"To ja neviem, spýtajte sa rodičov, odkiaľ im nosia poštu," už ponuku sadnúť si ani nečakám.
"Ale Vy by ste to predsa mali mať v evidencii, na ktorú poštu ste peniaze poslali..." skúšam naivne.
"Ja som pracovník Poštovej banky a nie pošty!" Bez toho, aby sa jeho telo na stoličke pohlo, otočil hlavu odo mňa, smerom k ďalším klientom, čakajúcim v rade. Pochopil som, že zdržujem.
Tak som sa veľmi pekne poďakoval, pozdravil a vyšiel na ulicu. Napriek zime som mal pocit, že vnútri bolo toho mrazu viac, napriek vykúrenej miestnosti...
Vybral som sa teda na poštu, kam chodievajú rodičia, na Pošni (neviem, či sa táto časť dnešného Ružinova ešte zvykne tak nazývať, ale v čase môjho detstva sa tak volala).
Pristúpil som k okienku s nápisom peňažné transakcie a podával svoje avízo.
"To musíte ísť na dvojku," zaznelo z okienka.
"Ale veď Vy ste naša pošta podľa bydliska."
"Nie, to musíte ísť na doručovaciu poštu Bratislava 2."
"A vy nie ste doručovacia pošta?" začínal som šípiť, že som mal predsa pravdu, keď som uvažoval, že pošty v Bratislave majú akúsi hierarchiu.
"Nie, my sme pošta 212, doručovacia je dvojka."
"A to je kde?" kladiem otázku so začínajúcimi pocitmi zúfalstva.
"Na Tomášikovej ulici."
"Tá je dlhá, povedzte mi presnú adresu."
"Pri Kuchajde." - "To mi nestačí, povedzte mi číslo domu."
"Chodí tam autobus 50." - "To mňa nezaujíma, ja tam pôjdem autom. Do GPS potrebujem číslo domu." Celá pošta už sledovala náš rozhovor.
Z opačného konca úradu sa zrazu ozval hlas (možno vedúcej): "Je to Tomášikova 54."
Potreboval som si ukľudniť nervy a tak som sa na chvíľu zastavil u rodičov. Na ďalšiu cestu som si pribral otca, je to predsa len spoľahlivejší navigátor, než GPS...
Prišli sme na poštu Bratislava 2. Zaujímavé, že tieto doručovacie pošty majú ešte označenia podľa starých bratislavských obvodov, a táto pošta Bratislava 2 je vskutočnosti na území obvodu Bratislava 3 (spolu s poštou Bratislava 3 v jednej budove). Ďalšie Kocúrkovo!
Táto "centrálna" doručovacia pošta pre pätinu Bratislavy mala len dve okienka (lokálna 212 ich mala tuším šesť). Ľudí tam zrovna veľa nebolo, ale i tak som dobrú chvíľu čakal (za ten čas sa za mnou vytvoril dosť dlhý rad).
Keď sa uvoľnilo okienko, pristúpil som a podával som avízo.
"A výber peňazí ste si vopred dohodli?" Zamrazilo ma...
"A ako som si mohol dohodnúť, keď som nevedel kde? Ja som už s týmto papierom na treťom mieste!"
Pani išla k telefónu, chvíľu s niekym volala, a potom sa vrátila: "Tak Vám to môžem vyplatiť."
S peniažkami v obálke som zaviezol otca domov a zistil, čo dobré mama urobila na obed, a potom som sa vydal späť na Záhorie.
Takto skončila moja takmer celodenná cesta za úsporami, ktoré vďaka banke na pošte sú mi vraj bez problémov dostupné.
Odteraz, keď v televízii zaznie reklama Poštovej banky "osloboďme svoje peniaze ... vyberajme svoje peniaze vždy, keď ich potrebujeme", tak mi to pripomenie, ako som ja oslobodzoval svoje peniaze z tejto "banky".
