Vlastnenie zbraní - hystéria?

Nikdy som nemal ambíciu vlastniť zbraň.
Ako dieťa som síce strieľal zo vzduchovky na vrabcov, ale myslím, že som žiadneho ani netrafil.
Keď sme ako gymnazisti museli v rámci brannej výchovy absolvovať streľby zo samopalu, na strelnici v Rači sme si každý sám museli najprv samopal poskladať. Keďže som také čosi držal prvý raz v ruke, bál som sa, či sa mi to pri prvom výstrele nerozletí. A tak samopal opretý o pravé plece, hlava v obave naklonená doľava, a strieľal som... Zo šiestich rán dve zasiahli papier terča, ale mimo samotného terča. Spolužiak, čo strieľal vedľa, mal v terči zo šiestich rán sedem dier...

Napriek tomu, že môj vzťah k streľbe je takmer úplne nulový, a teda som sa predpismi o držaní zbraní nezaoberal, čo-to som sa dozvedel od ľudí, ktorí strelné zbrane vlastnia. Či už ako poľovníci, športovci, alebo pre osobnú ochranu.

Vedel som, že vlastniť zbraň a smieť ju použiť (sú to rozdielne povolenia) nie je vôbec jednoduché.
Niekedy sa bezpečnostné predpisy zdajú až na hlavu postavené. Napr. ak si majiteľ zlatníctva zaobstará zbraň na ochranu pred lúpežou, túto zbraň môže "držať", ale nie "nosiť". Čiže môže ju mať v predajni, ale keď ide odniesť tržbu do banky, vziať si ju so sebou nesmie.
I keby ho však v predajni prepadli lupiči, ťažko sa ňou ubráni, lebo podľa predpisov musí mať zbraň uloženú v uzamknutej skrinke a náboje do nej uložené zvlášť, tiež uzamknuté. Ak teda príde ozbrojený lupič, nezostane mu nič iné, len ho poprosiť, aby počkal, kým odomkne skrinku so zbraňou, druhú s nábojmi, a kým túto zbraň nabije...
Okrem toho, kto aj je držiteľom strelnej zbrane, môže z nej strieľať (s výnimkou poľovníkov) len na oficiálnej strelnici.

Keďže moje laické znalosti o držaní zbraní sa týkajú až takýchto nezmyselne prísnych pravidiel, bol som po pondelkovej udalosti veľmi prekvapený, že je možné, aby u nás v podstate "hocikto", kto je členom nejakého klubu, mal v legálnej držbe doma celý arzenál, včítane funkčných samopalov.
Táto správa mi znela ako sci-fi, či fantasy. Ale je to tak!

Preto vítam jednoznačný a rázny postoj ministra vnútra, ktorý sa rozhodol urobiť v tom poriadok. Je jeho reakcia hysterická? Určite nie.

Skôr sú hysterické reakcie pánov, ktorým sa nepáči, že ich nepochopiteľné výsady, oprávňujúce pýšiť sa doma pred návštevami svojím arzenálom, budú zrušené.

Bude tento zákaz naozaj znamenať koniec športovej činnosti?
Nebojím sa.
Každý športový strelec je predsa organizovaný v nejakom klube, či zväze. Mimo oficiálnej strelnice aj tak nesmie zbraň použiť. Je teda na organizácii, ktorá športovcov združuje a prevádzkuje strelnicu, aby zabezpečila sklad, v ktorom budú tieto zbrane bezpečne uložené.

Športoví piloti si tiež svoje lietadlá nenosia po tréningu domov. A letecký šport preto nezanikol.