Verili by ste, že som tento úvod písala celý celučičký mesiac?
Že nic moc? (Pre milovníkov spisovnej slovenčiny uvádzam aj preklad: Že nič veľa?)
Ono ešte pred mesiacom všetko vyššie napísané štimovalo. Nekriticky som si nad noťáskom pochvaľovala, ako vtipne som to opäť raz spísala, obzvlášť som bola hrdá na tú náučno-historickú vsuvku.
Vzápätí prišiel január - a s ním absolútne prázdno. Na prázdno v peňaženke som už ako-tak zvyknutá, ale prázdno v hlave - to bol pre mňa veru riadny šok.
Možno si poviete, čo mohlo v prvom roka mesiaci zdeptať stredoškolskú učiteľku tak, že nebola schopná dodať čitateľovi nejakú tú ľubivú znôšku viet o talianskom účtovníkovi? Mala to var´na rováši tá nešťastná trojka z chovania, ktorú bolo treba udeliť nehodnému študentovi? A či správny smer čiary, ktorou sa v triednom katalógu vyčiarkúvajú nepoužité kolónky?
Viete, ľudkovia, taký učiteľ, hoc mu i vláda dobre chce a päť percent k platu pridá, musí sa dobre obracať i v mimoškolskom čase, aby vlastné deti uživil. Ja teda, rovno sa priznám, vo voľnom čase po večeroch účtujem. A tu je kameň úrazu... prišiel toľkokrát spomenutý január, a s ním milión zmien v zákonoch, daniach a kadejakých iných panských huncútstvach - ako inak, všetky k horšiemu.
V tej chvíli som začala rozumieť milému Fantozzimu.
Ba čo viac, začala som sa i cítiť ako on. Nemám síce v kolektíve rodinných príslušníkov žiadne extra príšery, ale šibať mi začalo poriadne. Ako môže ostať účtovník normálny, keď nemá žiadne istoty? Má dať a Dal sú síce stále na svojich miestach, ale všetko ostatné je úplne naopak.
Potom som si povedala, či by mi nebolo lepšie nevzdelanej...
... teraz prestrih na zahmlený záber mojej maličkosti uprostred miestnosti plnej hamburgerov... vtom cvrknem na teplú žemľu kečup a majonézu, nežne priložím list sviežeho šalátu a mleté mäsko... prepána, len či som nezabudla na uhorku... ten postup sa nemení už roky... ach, nebol by život bez daňových priznaní a výkazov do zdravotných poisťovní prekrásny?
Juj, ale som si dobre zahundrala, môžem sa teda s vervou pustiť do prvej tohtoročnej analýzy života, prípadne smrti hlavných i vedľaších postáv talianskej komédie o Fantozzim.
To, že ide v skutočnosti o celú sériu, sme sa v Československu dozvedeli až neskôr. Ako prvý k nám na obrazovku dorazil až tretí z filmov, ktorý je údajne najvydarenejší. Výraz "údajne" som použila preto, že to nemám s čím porovnať - priznávam sa, videla som len ten jeden, a tak som sa dôverčivo spoľahla na diskusie z internetu.
Musím však čo najskôr uspokojiť dušu poriadkumilovnej účtovníčky a ponúknuť vám kompletný zoznam všetkých častí aj s rokom výroby. Je možné, že sa názvy jednotlivých častí jemne líšia od originálu, ale na orientáciu v problematike to pravdepodobne postačí (radikálni fantozziológovia ma môžu pokojne opraviť):
Fantozzi (1975)
Druhá tragédia Fantozziho (1976)
Maléry pána účtovníka (1980)
Maléry pána účtovníka 2 (1983)
Superfantozzi (1986)
Fantozzi ide do dôchodku (1988)
Pán účtovník sa nevzdáva (1990)
Pán účtovník v raji (1993)
Fantozzi v škole (1995)
Návrat pána účtovníka (1996)
Pán účtovník opäť zasahuje (1999)
Máloktorej fiktívnej postave sa podarí preniknúť priamo do slovnej zásoby, čím chcem jemne naznačiť, že práve Fantozzi je tá výnimka. Namôjdušu, v talianskom jazykovom slovníku nájdete výraz "fantozziovský" (negúglite, je to len môj nepodarený preklad pre Fantozziano) ako synonymum pre trápny, lacný, resp. nechutný. Tak si ho podajme rovno hneď a teraz: Ugo Fantozzi je obtlstlý 165 cm vysoký, resp. nízky účtovník obchodnej spoločnosti Italpetrolcemetermotessilfarmometalchimica (nechcem vidieť tú firemnú pečiatku). Do zamestnania i mimo pracoviska sa vozí luxusnou bielou minifiatkou , na ktorú zásadne prší, i keď je všade bezoblačná obloha. To sa veru smoliarom ako on stáva...
Aj kostyméri sa na Ugovi riadne vyšantili.
Na hlavu mu nasadili smiešnu baretku a zvyšok imidžu dotvorili sivým oblekom, či nechutným bielym tielkom s trakmi, ktorý je akoby vystrihnutý z našej "slnkosenovej" komédie (spomínate si na muža pani Škopkovej?) .
Účtovník Fantozzi je v kancelárii rohožkou nielen pre svojich nadriadených, ale i pre kolegov. Robia mu samé nepekné veci, ani ich radšej nebudem spomínať, také sú nepekné.
Jeho pravý čas však nastane, keď sa v úrade skončí pracovná doba a Fantozzimu sa podarí dostať preč z budovy (niekedy je to naozaj problém). Vtedy príde s veľkou pompou domov a stáva sa tým pravým sebavedomým mužom.
Najprv však musí prežiť pohľad na vlastnú dcéru. Paolo Villaggio sa narodil v jednu silvestrovskú noc pred ôsmimi desaťročiami. Nebol v tom sám - na svet prišli dvaja bratia naraz a urobili radosť síce nebohatým, ale zato vzdelaným rodičom.
Tatko, taliansky inžinier, a mamka, nemecká učiteľka, si potrpeli na prísnu výchovu. Z brata Piera mali isto obaja radosť, lebo sa poslušne držal blízko otcovej jablone a dnes je váženým profesorom na stavebnej fakulte.
U druhého synka Paola sa prejavili, bohvie po kom, komediantské gény. Rebelsky sa vykašľal na sľubné štúdium a zdúchol z Talianska rovno na britské ostrovy, kde mu ponúkli skvelý spíkerský džob v rádiu BBC (vtedy sa im vravelo hlásatelia).
Odvážny mladík zmenil po piatich rokoch krajinu i prácu - zamestnal sa ako navigátor na holandskej lodi.
V hlave mu však stále vŕtal červík pochyností, tak to zbalil i na mori a vrátil sa do rodného Talianska. Začal robiť pesničky, písať humorné scénky a potom nimi zabával publikum v miestnych kabaretoch. Zároveň to nevzdal ani so serióznymi povolaniami a zopár rokov strávil na akomsi nudnom úradníckom mieste. Možno už vtedy tušil, že ide o dokonalú prípravu na najdôležitejšiu rolu jeho života...
Zakrátko sa stal známym nielen na kabaretnej scéne, ale i v telke. Jeho komediantské výstupy zvyčajne parodovali rôznych neschopných a ustráchaných mužíčkov. Okrem postavy nepodareného profesora (hádam tým nemyslel niekoho z rodiny) vtedy vznikla aj figúrka účtovníka Fantozziho, ktorého v práci prenasleduje a týra jeho nadriadený. Mimochodom, v tých časoch to bolo smiešne, dnes sa už tomu hovorí mobbing.
Pár rokov po štyridsiatke sa Paolovi podarilo dostať svojho účtovníka na televíznu obrazovku. Ako som už bola vyššie spomínala, prvé dva filmy neboli veľmi vydarené, scenáristicky najlepším v rámci žánru sa stal až tretí s názvom Maléry pána účtovníka.
Táto postava bola pre pána Villaggia šťastím i nešťastím zároveň, lebo keď sa neskôr pokúšal o serióznejšie úlohy (napríklad u Felliniho), všimli si ho len filmoví fajnšmekri. Aj v našich končinách ho evidujeme hlavne ako Fantozziho, prípadne ešte v inej neškodnej komédii Bonnie a Clyde po taliansky.
Na rozdiel od množstva zamestnaní, ktoré v mladosti často striedal, bol Paolo v súkromí dosť konzervatívny. Tú istú manželku má už viac ako päťdesiat rokov, počet a štruktúra ich detí tiež zodpovedá bežnému európskemu priemeru - majú spolu dcéru a syna.
Ozaj, už som vravela, že je to čerstvý osemdesiatnik?
Zakríknutá a podľa scenára ohyzdná pani účtovníková Fantozziová má aj vlastné krstné meno, volajú ju Pina.
Jej jediným životným snom je starať sa o domácnosť a pohodlie svojho otielkovaného manžela.
Slúži mu veru dobre, len občas jej prídu na um pochybné myšlienky. Vtedy sa pekne namaľuje, oblečie si sexi šaty a pokúša sa zviesť milého mužíčka tak, aby si začal plniť manželské povinnosti akomak pravidelnejšie.
Poviem vám, veľmi sa jej to nedarí.
Možno je to preto, že ten jeden dokázateľný pokus o pohlavné rozmnožovanie sa stal fatálnym výsmechom evolúcie, no ja skôr vidím iný dôvod manželovho nezáujmu. Ugo Fantozzi má totiž v zamestnaní bočné úmysly s istou kolegyňou, slečnou Silvániovou.
Fujtajbl!
Úlohu úbohej účtovníkovej životnej družky hrali v rámci fantozziovskej série dve rôzne herečky. Možno si autori mysleli, že si to diváci nevšimnú, ale musím povedať, že ja som si to všimla.Tá, ktorá účinkovala v Maléroch pána účtovníka , je aj u nás populárna Milena Vukotic.
Vo filme mala 42 rokov a bola dôkazom, že aj z nádhernej labute sa dá urobiť škaredá kačica.
Chcete vidieť ten dôkaz? Stačí, keď si rezervujete dve-tri minúty svojho času a kliknete na tento odkaz. Čo poviete, chlapci? Že bola za mladých čias priam na zožratie?
Podľa priezviska sa dá vydedukovať, že má balkánske korene a veru tak, gúgl mi tu píše, že otec bol čiernohorský rezeň dramaturg. Mimochodom, tatko bol fiškus, dal dcére rovnaké meno, ako mala začiatkom 20. storočia manželka bývalého kráľa Čiernej Hory. Herečkina matka pochádzala priamo z Talianska a celkom obstojne sa živila komponovaním a hraním na piano.
Vďaka genetickému dedičstvu a útlej postave začala malá Milenka koketovať s baletom, hrou na klavír i drámou. Podarilo sa jej študovať na umeleckých školách v Londýne, Viedni i Paríži. Najprv to vyzeralo na baletnú kariéru, už mala aj angažmán, no herectvo napokon zvíťazilo.
Kariéra 74-ročnej Mileny Vukotic trvá doteraz. Z tých viac ako deväťdesiatich úloh si niektoré pamätám aj z našich obrazoviek, či už je to staršia sfilmovaná verzia Shakespearovho Skrotenia zlej ženy s Liz Taylor, Byt so žltým kobercom, tiež môj obľúbený seriál Via Mala, alebo neskoršie filmy Vejár lady Windermerovej, či Listy pre Júliu.
Osobný život Mileny Vukotic je pre mňa i internet veľkou neznámou, ale jednu pikošku som predsa len našla. Tí muži, ktorí pred okamihom odpovedali na moju otázku o chutnosti mladej herečky vo videoukážke niečo v štýle "je strašná" alebo "zahrabte tú príšeru", by si mali vyčistiť okuliare alebo zakúpiť nejaký mienkotvorný pánsky časopis (napríklad Playboy zo sedemdesiatych rokov, kde boli uverejnené vkusné nahaté fotografie tejto fešandy).
Dôkaz si už vygúglite sami.
Druhou, no z hľadiska času prvou Pinou bola Talianka Liu Bosisio, vlastným menom Louise Bosisio Mauri.
Podľa obrázka z filmu to nie je krásavica, ale aj tu platí, že zdanie klame, stačí sa pozrieť na staršiu fotografiu nižšie.
Louise prejavovala herecké vlohy už v materskej škôlke, kde sa rada predvádzala na kadejakých besiedkach. Ako vraví klasik, v takej škôlke vás naučia všetko, čo v živote potrebujete, jej to predsa len nedalo a skúsila sa ešte niečomu priučiť na dramaticko-umeleckej škole v Milane.
Začínala síce v amatérskom súbore, ale časom sa prepracovala na profesionálnu úroveň, takže keď ju v 36 rokoch objavil režisér budúcej účtovníckej ságy, ani chvíľu neváhal a obsadil ju ako Pinu.
Liu hrala v prvých dvoch častiach, potom ju vystriedala Milena Vukotic. Príčinou výmeny bol nový režisér a rôznorodé predstavy oboch strán o stvárnení postavy, čo je s ohľadom na jednoduchosť filmu celkom vtipný dôvod.
V roku 1986 sa táto herečka k úlohe Fantozziho manželky zase vrátila, bol to ale definitívne posledný pokus. Novinári sa v tom, samozrejme, hrabali a vydolovali z nej vysvetlenie, že potrebovala peniaze.
Nuž, niekedy musí umenie ustúpiť...
V Taliansku je populárna najmä vďaka dabingu, špeciálne sa jej vydarila Marge Simpsonová.
Dnes má Liu Bosisio 74 rokov, filmu sa už nevenuje, skôr si obľúbila svet výtvarného umenia a najmä literatúry. Okrem vlastnej spisovateľskej tvorby (napr. písania kníh o sebe), podporuje taliansku mládež pri "páchaní" poézie i prózy.
Asi to bude pravda, lebo táto oblasť investigatívny bulvár veľmi nezaujíma. Z rodinného života ponúkam naozaj len ten povestný čriepok - je matkou syna, ale prečo, začo a s kým, to je pre mňa záhadou (nie však takou, aby som sa v tom dlhšie vŕtala).Skôr, ako začneme reč o ďalšej postave, prezrite si poriadne túto fotografiu.
Naozaj poriadne, neodfláknite to.
Mariangela je dcérou manželov Fantozziovcov.
Jej milujúca matka Pina si myslí, že je to dievča ako každé iné. Ani sa jej nečudujem, my matky také niečo svojim dcéram často robievame.
Otcovia však mávajú na vec triezvejší pohľad a aj náš hrdina Fantozzi pozná krutú pravdu (jačiac si ju pripomína zakaždým, keď ho to dievča nešťastné víta vo dverách).
Mimochodom, pred krátkou chvíľou som vám kázala zahľadieť sa na tú fotku. Urobili ste to?
Ak áno, už ste asi prišli na to, že nejde o maskérom dobre vykonanú prácu, ale o realitu. Dám vám teda nie jednu, ale rovno dve rečnícke otázky:
Aj vy ste celé osemdesiate roky premýšľali nad tým, čo je to za herečku? A tiež nad tým, ako je možné, že sa našla dáma, ktorá mala odvahu vystaviť svoju nechutnú tváričku celému svetu?
Neuveriteľné! Najmä my, dievčatá v centre puberty, sme analyzovali každú minivyrážku za uchom a trvali sme na tom, že potrebujeme péenku, lebo sa s ňou jednoducho nemôžeme ukázať v škole - tu sme sa zrazu dívali na dievčinu, na ktorej by práve tá vyrážka bola najkrajším kúskom pleti...
Ako to vravel Sherlock Holmes? Keď vylúčite nemožné, potom to, čo zostane, aj keby to bolo nepravdepodobné, musí byť pravda.
Pravdou je, že Plinio Fernando nie je žena.
Je to muž.
Plinio sa síce narodil v Tunisku, ale zanedlho sa celá jeho rodina aj s dvoma jeho sestrami presťahovala do Talianska. Chlapcovi síce od narodenia chýbala správna telesná výška (trpí degeneratívnym ochorením), avšak jeho mentálny rast nikdy nebol obmedzený žiadnou prírodnou silou.
O pár rokov neskôr, keď si tak raz vešal na stenu vysokoškolský diplom z odboru elektromechaniky, zistil, že sa zamiloval do umenia. Nuž, čo narobíte, keď vás ovládne láska... diplom-nediplom, prihlásil sa na divadelnú akadémiu a vyštudoval aj za herca.
Od začiatku bolo jasné, že Rómeo z neho nikdy nebude, a tak ho v 28 rokoch obsadili do úlohy Mariangely, ktorú si okolie často a vcelku nespravodlivo mýli s opicou. Neskôr, keď sa tejto nešťastnici podarilo záhadne otehotnieť, stvárnil aj vnučku Ugu (áno, musím kriticky skonštatovať, že až do takejto trápnosti sa podarilo tvorcom série dospieť v snahe vytĺcť z námetu, čo sa len dá).
Nedá sa povedať, že by bol pán Fernando z toho všetkého nadšený, o umenie tu vôbec nešlo. Napriek tomu vydržal a okrem ôsmich filmov o Fantozzim dostal ešte štyri iné drobné filmové roly.
Po osemnástich rokoch ho to prestalo baviť. Zanechal film filmom, a keďže nikdy nie je neskoro, v 46 rokoch sa opäť pustil do štúdia, tentoraz sochárstva. Dnes modeluje z hliny zvieratá, ľudské hlavy i stredoveké zbrane, a je v tom taký dobrý, že sa sochárstvom dokáže uživiť.
V súčasnosti má 65 rokov a jeho blízki o ňom trúsia kadejaké reči - napríklad o tom, že je to síce plachý, ale ušľachtilý a veľkorysý človek, ktorý napriek zdravotným problémom nezanevrel na svet.
Tomu celkom verím.
Na záver výber niekoľkých legendárnych scén (pôvodne som chcela napísať navtipnejších, ale klávesnica na mojom noťásku sa rozhodla, že v prípade Fantozziho bude toto slovné spojenie bojkotovať).
Nabudúce: Via Mala
Zdroje a fotografie:
http://cinema.tuttogratis.it/news/paolo-villaggio-fantozzi-non-mi-fa-ridere/P108231/
http://www.movieplayer.it/foto/paolo-villaggio-in-una-scena-del-film-generazione-1000-euro_110656/
http://drugo1983.giovani.it/
http://www.anconatoday.it/cronaca/lettera-aperta-paolo-villaggio-paralimpiadi-disabili-ancona.html
http://it.wikipedia.org/wiki/File:Li%C3%B9_Bosisio.jpg
http://dduniverse.net/ita/viewtopic.php?f=99&t=3433722
http://www.kviff.com/en/about-festival/history-photogallery-search-results/?offset=483
http://digilander.libero.it/vivarellig/id22.html
http://otvet.mail.ru/question/78475646/
http://www.geocities.ws/fantozziweb/MARIANG.htm
http://ilmioblog-annamaria.blogspot.sk/2011/02/relaxil-libro-della-settimana.html
http://www.thesimpson.it/inc_main.asp?sezione=il_cartone&pagina=doppiaggio_liu_bosisio
http://www.milenavukotic.it/prova.htm
http://www.fanpix.net/picture-gallery/milena-vukotic-picture-18672214.htm
http://images.movieplayer.it/2011/06/08/paolo-villaggio-tra-due-babbuine-in-fantozzi-subisce-ancora-206022.jpg
