Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Spôsob ako prežiť

Druhá žena

Adriana Markovičová

Druhá žena

Erika nebola z tých žien, ktoré by mali núdzu o mužov. Preto všetkých celkom prekvapilo, keď sa namotala na muža, u ktorého sa dali predpokladať komplikácie. To, že bol od nej starší o dve desiatky rokov, nebol hlavný problém. Ten tkvel vo fakte, že na prste nosil obrúčku a že podpisoval žiacke knižky dvom deťom školského veku. Videli to všetci, len ona nie. Nechala sa opantať sladkými vetami "moja žena mi nerozumie" a „my už spolu vlastne ani nežijeme". Nemala dôvod mu neveriť. Nešla ani po jeho peniazoch, sama ich mala dosť, pretože prekladala a doučovala angličtinu a to bol na tú dobu lukratívny flek. Bola do neho naozaj z hĺbky svojho srdca zamilovaná.

  • 22. nov 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 801x
  • 116
Pokazený život

Adriana Markovičová

Pokazený život

Jaro sa narodil ako dieťa slobodnej matky a nikdy o svojom otcovi nič nevedel, ani len meno. Aj sa chcel párkrát mamy na neho opýtať, ale vždy do toho vošiel nejaký jej záchvat. Časom to už bolo aj tak jedno.Do jeho dvanástich rokov bola mama celkom zdravá. Potom ju zrazilo na ceste do práce auto a hoci to skončilo "len" nejakými zlomeninami, po čase musela požiadať o invalidný dôchodok kvôli záchvatom. Padla hocikedy, na schodoch či na ulici, nikdy nevedeli, kedy sa to stane. Lekári vyšetrovali, skúmali, pchali do nej injekcie a tabletky, ale pomôcť jej nevedeli. Vraj ju muselo pri tej nehode niečo pritlačiť na hlave či čo. Jaro tomu ako dieťa veľmi nerozumel, pretože sa neustále bál. Bál sa nechať mamu samú a tak utekal zo školy rovno domov, v noci sa budil, či neprestala dýchať. Bol by urobil čokoľvek na svete, aby sa jej nič nestalo. Mal len ju.

  • 1. sep 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 631x
  • 66
Len tak... o životoch

Adriana Markovičová

Len tak... o životoch

Mala som dvadsať a myslela som si, že žiť život je ľahké. Stačí sa vyhýbať istým situáciám a dodržiavať isté pravidlá. Bola som presvedčená, že rozvod hrozí len alkoholikom, žiarlivcom, lenivcom alebo ľuďom pochádzajúcim z podobne rozvrátenej rodiny. Deti sa vychovávajú tak, že im stačí dať veľa lásky a určiť hranice, potom s nimi nemôže byť problém. Matky jačiace na svoje deti na ulici či za dverami bytu sú chudery, ktoré sa nevedia ovládať. Drogy sú postrachom iba pre tých, ktorí na svojich potomkov nemajú čas a neposkytnú im hodnotné naplnenie voľného času. Strčiť rodiča do domova dôchodcov je prejav necitlivosti a nevďačnosti detí. Aké ľahké, však?

  • 5. okt 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 461x
  • 33
Mávam mizerné dni

Adriana Markovičová

Mávam mizerné dni

Tak ako teraz...pár sa ich za sebou zbehlo. Chodím od chladničky ku počítaču, ládujem do seba odporne sladké cukríky, ktoré sa už pár mesiacov sušia v skrini, lebo ich nikto nechce. Aby som zabila sladkú chuť, skúsim kyslú uhorku. V duchu vidím svoju kamarátku, povedala by, nie si náhodou v tom? Nie, nie som. A nemám ani svoje dni, to by bolo jednoduché, vedela by som, čo mi je! Ťukám do kláves a hľadám niekoho, kto by ma vypočul. Aj by som komusi z mojich ľudí zavolala...lenže v hlave sa mi strieda dialóg ľavej a pravej hemisféry...ľavá...skús to, veď ti povedali, že sa môžeš kedykoľvek ozvať...pravá...nie, nebudem otravovať, veď mi nič nie je...ľavá...koľkokrát si ty zachraňovala uplakané duše?...pravá...čo im poviem, že mi je mizerne a ani neviem prečo?...ľavá...ty si krava...pravá...múú, no a čo?

  • 17. jún 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 353x
  • 60
Koľko pravdy znesú deti?

Adriana Markovičová

Koľko pravdy znesú deti?

Deti sú náš poklad. Ľúbime ich, chránime ich pred vetrom i chladom, fúkame im drobné rany a boliestky. Bolí nás, keď trpia. Bolí nás, keď plačú. Bolí nás, keď im ubližujeme. Nechceme, ale robíme to. Vravíme si, život je už raz taký, niekedy ružový, inokedy čierny. Zväčša však niečo medzi tým.

  • 6. máj 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 700x
  • 44
Ako myslia muži a ženy

Adriana Markovičová

Ako myslia muži a ženy

Modelová situácia: Žena a muž idú spolu po ulici, pred nimi cicuš v obtiahnutých gatiach.

  • 14. jan 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 422x
  • 52
Neboj sa, dá sa to prežiť

Adriana Markovičová

Neboj sa, dá sa to prežiť

Nemôžem ťa nájsť tam, kde sme sa stretli. Asi si sa schoval pred bolesťou a čakáš, že niekto posunie hodiny o rok dopredu. Poviem ti, čo cítiš. A poviem ti, čo bude potom. Zažila som to minulý rok, ale teraz sa mi to všetko vybavilo znovu. Je v podstate jedno, či ťa oklamal muž alebo žena. To, čo prežívaš, je podobné.

  • 23. okt 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 532x
  • 6
15 vecí, ktoré muži vedia

Adriana Markovičová

15 vecí, ktoré muži vedia

Nevravím, že toto všetko nezvládnu aj ženy, ale povedzme si pravdu, isté veci naozaj viete...

  • 9. júl 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 190x
  • 66
Mám blbý strach

Adriana Markovičová

Mám blbý strach

Ako študentka som často vyrážala do ulíc veľkomesta, aby som sa nadránom vracala s veselou náladou a vôbec ma nenapadlo, že ten tieň za mnou môže byť nejaký úchylák. Smiala som sa v duchu rodičom, ktorí ma v nedeľu večer odprevádzali na nočný vlak Košice - Bratislava so zostavou prikázaní (od klasického dávaj si na seba pozor cez neotváraj nikomu kupé až po zavolaj, keď docestuješ). Celú noc som potom klebetila s podozrivo vyzerajúcim ujom, ktorý mal najlepšie roky svojho života už zjavne za sebou a z kútika úst mu tiekla slina.

  • 18. mar 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 364x
  • 8
Ako mi internet ublížil a pomohol zároveň

Adriana Markovičová

Ako mi internet ublížil a pomohol zároveň

Vyskúšala som si to na vlastnej koži. Chvíľu vzlet do výšin, potom krutý pád, zúfalstvo a nakoniec takmer happy-end. Skoro ako v lacnej telenovele. Začnem však od začiatku....

  • 2. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 319x
  • 30
List manželovej milenke

Adriana Markovičová

List manželovej milenke

Tak Vám ho teda odovzdávam, bohužiaľ, pôvodný obal sa mi nezachoval. Je však v dobrom stave, slušne živený, má trochu vysoký cholesterol, ale inak bol pestovaný ako v bavlnke a hlavne s láskou. V istých okamihoch je pomerne nevrlý (poznávacie znamenie je, že vydáva málo slov), ale ak Vás má naozaj rád, ako to mi to tvrdil, tak mu imidž veselého a očarujúceho muža vydrží ešte pomerne dlho.

  • 1. jan 2007
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 929x
  • 62
Je mi to ľúto

Adriana Markovičová

Je mi to ľúto

Všetko, čo teraz cítim, je iba ľútosť. Ľútosť nad tým, že nevidíš svojho syna, ako sa mocuje s odpratávaním prvého snehu. Ľútosť však čoskoro prejde, nie je to cit, ktorý by vydržal dlho. Dlho vraj vydrží iba pravá láska. Tú moju si zavraždil.

  • 29. dec 2006
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 599x
SkryťZatvoriť reklamu