Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Zápisky zblúdeného motovidla

Všade, kam sa pozrieš, je nejaké San Čosi (10)

Adriana Markovičová

Všade, kam sa pozrieš, je nejaké San Čosi (10)

Kalifornia je plná miest a mestečiek, ktorých názov sa začína slabikou San. Každý, kto bol čo i len trochu svätý, tu dostal svoje - najviac hádam František z Assisi, po ktorom je paradoxne pomenovaná mekka voľnomyšlienkárov a homosexuálov - San Francisco. Podobne si na pobreží Pacifiku prišli na svoje aj svätá Barbora (Santa Barbara), Lojzo (San Luis), Jozef (San José), Tóno (San Antonio), Klára (Santa Clara), Michal (San Miguel), Jakub (San Diego) i niekoľkí Jánovia (San Juan atakďalej).Môžu za to Španieli. Keď sa v 16. storočí člnkovali z Mexika smerom na sever, objavili úrodný kus zeme. Motali sa po nej zo dve storočia, obzerali si Indiánov, odovzdávali im európske osýpky, či podobnú zhubnú háveď, a potom juchú, kolonizovať. Poverili teda istého františkánskeho mnícha menom Junípero Serra, aby tým zaostalým domorodcom, čo si maľujú po tvári kadejaké čarbanice, vštepil jedinú správnu vieru na svete. Misionár nelenil a v roku 1769 položil základný kameň prvej kalifornskej rímskokatolíckej oázy na mieste, kde dnes leží San Diego (na mapke dole na juhu).

  • 8. júl 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 094x
  • 10
Zápisky pedagóga - dokonale neseriózny pohľad na americkú školu (9)

Adriana Markovičová

Zápisky pedagóga - dokonale neseriózny pohľad na americkú školu (9)

Pred dvoma rokmi ma priatelia pozvali na kávu do Kalifornie. Viem, už som to raz vravela, ale v detstve mi vtláčali do pamäte také večné vety ako: "Opakovanie je matkou múdrosti" a "Historia magistra vitae est" - a to zanechá stopu aj na sebaväčšom lajdákovi.Ten druhý citát si pamätám najmä preto, že sme si ho museli napísať na prvú stranu dejepisného zošita a učiteľ trval na tom, že vitae sa píše so zlepeným A a E na konci. Kto to nemal takto, dostal pravítkom po prstoch. No dobre, trochu si vymýšľam. Za mojich školských čias sa po prstoch pravítkom nešvácalo, ale za zlepené A a E som dostala jedničku, lebo som ho mala najkrajšie z triedy, preto si to tak dobre pamätám.Odvtedy viem, že zopakovať zásadné pravdy občas treba, najmä, ak ide o článok, ktorý nadväzuje na osem predchádzajúcich a čitateľ je plný informácií z krízy, opíc a kadečoho, čím ho napĺňajú médiá.

  • 25. mar 2012
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 26 740x
  • 101
Tu leží hrdina alebo mňa na lavičku nedávajte (8)

Adriana Markovičová

Tu leží hrdina alebo mňa na lavičku nedávajte (8)

Keď chcete nad nejakým národom urobiť pohŕdavé "pche", najľahším terčom sú Američania.Stačí zájsť do kina na akýkoľvek katastrofický film, a hneď je každému jasné, že iba prezident Spojených štátov vie používať telefón, aby zavolal na nejaké číslo a povedal historickú vetu: "Hele, můžete to spustit a rozbít ten opravdu zákeřnej meteorit, co se právě chystá padnout na naši krásnou planetu". Milióny divákov si v tej chvíli utierajú slzy papierovými vreckovkami a slová odvážneho prezidenta vchádzajú do dejín kinematografie, zaraďujúc sa do radu hneď za "hastalavistabejby" a "bond, džejmsbond". Alebo za vami príde ranno-pubertálna dcéra, ktorá bežne dostáva ťažkú alergiu pri každom materinskom bozku, a zrazu vás objíma so slovami "mám ťa rada, mami". Vtedy si môžete si byť na 99 % istí, že práve dopozerala Hannu Montanu alebo Zachráňte vojaka Ryana, príp. Willyho 1 až 43 (zvyšné percento súvisí s vreckovým). Vo vyvolávaní emócií sú Amíci fakt dobrí. Lenže ja už pár dní dýcham kalifornský vzduch a zatiaľ ma nič nedojalo. Kde sa stala chyba? Som vôbec v správnej Amerike?

  • 4. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 401x
  • 13
Problém WC misy alebo ako som si nechcela prenajať byt (7)

Adriana Markovičová

Problém WC misy alebo ako som si nechcela prenajať byt (7)

Na hodinách školskej angličtiny sme sa naučili asi päť výrazov pre WC. Vraj sa s touto slovnou zásobou vo svete nestratíme. Podľa mňa sa naša angličtinárka spoliehala na to, že "náš" svet budú ešte sto rokov tvoriť spriatelené socialistické krajiny, a to nám naozaj postačí miesto slov ukázať prstami dve veľké nuly. Musím svoju bývalú učiteľku sklamať. Ako už niektorí viete, ocitla som sa vďaka káve na opačnom konci zemegule - v Kalifornii. A to ešte s plným močovým mechúrom. Po káve sa to obyčajne stáva.Súc hrdá na svoje školské vysvedčenia, smelo oslovujem miestnu čašníčku ázijského výzoru slovami: "Wér is dh tojlet, lávtry, dabljúsí, zírou-zírou, klouzet?"A ona?

  • 27. júl 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 6 966x
  • 32
O úprimnom žobrákovi a dlhom čakaní na príliv (6)

Adriana Markovičová

O úprimnom žobrákovi a dlhom čakaní na príliv (6)

Fasinuje ma pohľad na človeka. Korene tejto úchylky nachádzam v časoch, keď som bola vo zvýšenej miere nútená absolvovať množstvo svadobných tancovačiek, stužkových slávností či iných pochybných zábav. Ja totiž nerada tancujem také to kruhové monštrum, v ktorom sa všetci drmú raz na jednej node, potom na druhej a do toho mávajú rukami, pričom nikto nevie, s kým vlastne tancuje. Pri jednej takej akcii mi napadla bohovská myšlienka a tú praktizujem dodnes. Na pozvanie do tanca vravím, že to tu radšej budem pozorovať, aby som si všetkých vryla do pamäte. Nejako mi to však ostalo a naozaj, po čase ma to začalo nesmierne baviť.Človeka pozorujem kdekoľvek. V autobuse, na ihrisku, v čakárni, v jedálni, v zrkadle... nič mi nie je sväté. Nehovorím, že by ten istý zážitok nespôsobovala aj pekne skonštruovaná katedrála či výborne položený štít vysokohorského masívu. Musím sa priznať, že slzím aj pod Van Goghovým obrázkom, keď občas zablúdim do múzea. Keď však zazriem ázijského deduška, ktorý vedie vnučky zo školy, zmäkne mi srdco ako maslo na radiátore a vtedy viem, že som na tomto mieste nebola zbytočne.

  • 16. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 693x
  • 4
Óda na vafle alebo ako sa nestať hviezdou bulváru (5)

Adriana Markovičová

Óda na vafle alebo ako sa nestať hviezdou bulváru (5)

Mám jednu fóbiu. Vlastne tie fóbie sú dve, ale pavúkov sa bojí kde-kto. Ja sa bojím, že nebudem mať strechu nad hlavou. Nejde o klasický problém s hypotékou, nehrozí mi ani osud bezdomovca (u mamičky ma prichýlia vždy). Hovorím o tom, že ak niekam cestujem, potrebujem mať istotu, že budem mať kde zložiť hlavu, zubnú kefku a brožovanú zbierku slovenskej poézie 20. storočia. A že mi počas spánku nebudú behať po hlave ploštice posteľné a fúzače pižmové. Inak som celkom skromný tvor, netrvám ani na oddelených toaletách, predsa len som absolvent internátneho ubytovania v Horskom parku pred rekonštrukciou. Možno si teraz nejaký prériový vlk povedal, že spať sa dá predsa aj pod širákom, ale kde už len v Amerike zoženieš pravý širák? Namôjdušu som v obchodoch videla len kovbojské klobúky a mexické sombréra. A tak sme si vopred rezervovali prenocovanie v moteli.

  • 11. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 705x
  • 12
O Dunčovej kreditke, zabudnutom pravítku a starej sekvoji (4)

Adriana Markovičová

O Dunčovej kreditke, zabudnutom pravítku a starej sekvoji (4)

Ráno o siedmej opäť nastupujem do auta. Nechala som sa pribaliť ako batožina k istej manželskej dvojici z Kežmarku, ktorá je v USA tiež na návšteve. Ideme na dvojdňový výlet. Pani domu (alias Bruceova manželka, môžeme ju nazývať aj obeť okolností) nám nachystá do batôžka tri veľké termosky s kávou a každému prihodí ešte obloženú žemľu a malú sladkosť. Keby som bola hlavnou hrdinkou nejakého filmu, teraz by nasledoval krátky čiernobiely prestrih na spomienku z detstva, v ktorom by ma matka odprevádzala na branné cvičenie s ruksakom, fľašou čaju, salámovým chlebom a horalkou... taký to bol dobrý pocit.Čaká nás dlhá cesta do Yosemitského národného parku, o ktorom som v živote nepočula. Nie je to ignorancia. Jednoducho by som nikdy nepovedala, že sa ocitnem na opačnej strane zemegule a tak viem o tunajších národných parkoch akurát to, že v nich medveď Yogi kradne turistom košíky, a že hlasom Mariána Slováka oslovuje svojho kamoša rozkošným Bubu (dokonca aj teraz to počujem...). Asi to nie je veľa, že?

  • 4. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 5 557x
  • 21
Trochu frfľania o metrickej sústave a zákernej chorobe (3)

Adriana Markovičová

Trochu frfľania o metrickej sústave a zákernej chorobe (3)

Vezieme sa z letiska v aute po americkej autostráde. Hľadím na cestu pred sebou ako živnostník na daňové priznanie a premýšľam, či náhodou nevidím dvojmo ako ten vojak z Hlavy XXII. Žeby bol práve toto ten povestný jet-lag, pred ktorým ma varovali skúsenejší cestovatelia? Vraj to má byť nejaká príšerná choroba...Viete, odmalička mám problém opýtať sa na to, čomu nerozumiem. Bojím sa, že by sa mi niekto smial. Nesmejte sa, mám z detstva traumatizujúcu spomienku (prípad vtipnej historky spolužiaka Peťa o nafúknutom primerose) a odvtedy sa zakaždým tvárim, že viem, "vo co gou". Aj teraz. Vidím asi dvojmo a čuším. Predstieram, že tých päť pruhov, ktoré vidím pred sebou, je vlastne len tých dva a pol, na ktoré som zvyknutá z Bratislavy do Trnavy.

  • 2. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 688x
  • 52
O učiteľskej hrdosti a nebezpečnej povahe kindervajec (2)

Adriana Markovičová

O učiteľskej hrdosti a nebezpečnej povahe kindervajec (2)

Kufor nájdem raz dva, ten môj je obviazaný ružovou mašľou. Stužku mi poradila kamoška. Robievajú to vraj skúsení turisti, keď chcú rýchlejšie nájsť svoju batožinu v kope uniformných čiernych a tmavomodrých kufrov. Niektorí zvlášť zbehlí cestovatelia si ich ešte obaľujú potravinovou fóliou, vraj je to proti vykrádačom účinnejšie ako zámok na kľúčik. Ružová mašľa by mala evokovať nevinnosť (ha, teraz si vymýšľam, doma som inú farbu nenašla). Chcem byť nenápadná, mám pre svojich hostiteľov dary a nechcem o ne prísť. Kamoška si priala pár balíčkov maku, lebo jej rodina zbožňuje makové slíže, makové koláče a vôbec všetko makové. Na to však nemám odvahu, mak je totiž pre Ameriku najväčším zlom od čias LSD a ópia. Predpokladám, že ulice San Francisca sú určite plné dílerov makových buchiet, nevraviac o riziku rozsypania maku v oblasti rekreačnej zóny Golden Gate Parku a následné pohltenie japonských záhrad slovenskými makovicami. Mak teda neveziem. Veziem kinderká. Ešte netuším, či to bol dobrý nápad.

  • 27. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 581x
  • 43
O voňavej káve, príšernom neporiadku a letuške Patti (1)

Adriana Markovičová

O voňavej káve, príšernom neporiadku a letuške Patti (1)

Kamoška ma minule pozvala na kávu. Vraj si chce pokecať a má slušný kávovar. Vravím si, fajn, urobím dobrý skutok, dievča je celé dni doma s deťmi, dobre jej padne počuť pár úvah o vplyve globálneho otepľovania na vývoj cien pšenice a drahých kovov, a ak bude chcieť, i graf nakreslím, za to nič nedám. Okrem toho sa konečne uvidíme aj naživo. Zoznámili sme sa totiž cez internet a celkom sme si padli do monitora. Áno, počula som, čo všetko sa stáva neskúseným mladým ľuďom, ktorí podľahnú falošnému fejsbukovému profilu a padnú do osídel zákerným maniakom, vrahom a pedofilom s profilovou fotkou monackého princa.Ja sa však takých vecí nebojím. Jednak už nie som mladá a neskúsená, a okrem toho viem, že monacký princ nie je princ, ale knieža a preto ma žiadny maniak nedobehne.

  • 25. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 11 999x
  • 62
SkryťZatvoriť reklamu