Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Čo mi napadlo

Tradičná disciplína

Adriana Markovičová

Tradičná disciplína

Je sobota, v telke skáču snowboardisti.Lietajú ponad matriošku, akoby sa jej chceli dotknúť. Komentátor konštatuje, že ide o mladý šport, ktorý nezapadá do tradícií olympiády. Chlapci sú veselí a strapatí, akoby si len odskočili zo školy. Jedného z nich odprevádza na trať štrikujúci kamoš (alebo je to tréner?). Na medailu to nevyzerá, na biely šál áno.Dolu pod kopcom čakajú tí, čo to už majú za sebou. Objímajú sa navzájom, plieskajú sa dlaňami ako na pive. Niektorí z nich akoby zhrabli sveter pradedovi zo skrine, takmer všetkým vidno holé kríže. Ozýva sa vo mne matka, hneď by som ich zakasala.Nedeľa ráno, na trati sú lyžiari.Svištia po modrom snehu ako špinavá bielizeň, len aby sa trafili do dráhy. Na diaľnici by už dávno dostali pokutu za rýchlosť. Komentátor niekoľkokrát spomenie, že ide o tradičnú kráľovskú disciplínu. Lyžiari sú dokonale vybavení, hladké kombinézy im sedia na milimeter presne. Po dojazde ich obklopí svorka mužov v jednotnom tímovom odeve. Ich úlohou je potľapkať, podať vetrovku, zazipsovať po krk.Už tu máme víťaza. Pobozká svoje lyže a poberie sa rozdávať úsmevy do kamier.Duch tradičnej olympiády je zachránený.

  • 9. feb 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 709x
  • 2
Jak on může vědet, že strana bé půjde zrovna takhle?

Adriana Markovičová

Jak on může vědet, že strana bé půjde zrovna takhle?

Večerná škola zo známej komédie.Lavice sú plné dospelákov, čo sa na staré kolená vydali napospas geometrii a kružidlu.My, diváci s omrvinkami lupienkov na tričku, sa akurát blahosklonne usmievame nad nechápavou otázkou neboráka Plhu. Zdá sa nám komický, keď opakuje otázku, ktorú položil učiteľ.Poznáme mnoho takých Plhov, ba aj Plhové. Zvyčajne nám lezú pekne na nervy. Ihneď si spomenieme na desiatky podobných príbehov, v ktorých karhavo napomíname ľudí, čo vnímajú náš svet na pol ucha.Veď len teraz to isté povedal aj matikár, vari si to nepočul, Plha? Símťa, sadni si.Plha?Plha! Zase ma nepočúvaš!(Ak čakáte, že článok bude o komédii, musím vás sklamať. Nebude.)

  • 25. jan 2014
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 688x
  • 3
Matematické t(T)erno alebo koľko stojí zadarmo?

Adriana Markovičová

Matematické t(T)erno alebo koľko stojí zadarmo?

Milé deti,čaká vás posledný týždeň v škole - veru ja veľmi dobre viem, ako to v také dni chodí. Už sa iba tak naverímboha mocete po chodbách, gumujete a lepíte učebnice, či šmirgľujete hanbaté nápisy z lavíc. Keďže mi záleží na mentálnej úrovni slovenskej mládeže akomak viac, mám pre vás slovnú úlohu. Ba keby len úlohu, priam rébus! A veru nebudem trocháriť, dám vám rovno dva, nech má môj pán a vládca na Stromovej ulici radosť, keď sa mu tak máli matematiky. Odhoďte nedopalky do školského záchoda, ideme na vec.Najprv si však prezrite nasledujúci obrázok.

  • 22. jún 2013
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 18 690x
  • 63
Dva dni na konci prázdnin

Adriana Markovičová

Dva dni na konci prázdnin

Prológ. Je voľný deň. Sedím s deťmi na brehu Dunaja blízko obchodného centra a sledujeme lode. Vyzúvam sa a ukladám si bosé chodidlá do polovlhkého trávnika. Predstavujem si, že je to lúka. Trávnik je na môj vkus príliš dokonalý, no mne to nevadí, tie steblá totiž liečia. Ľudia pár metrov za mnou sedia na barových stoličkách, ale kvôli nim sem nechodím. Vlastne som na nich ešte nikdy nesedela.Syn sa váľa po trávniku dolu kopcom, dcéra má v ušiach slúchadlá, ja sa dívam na vodu. Zrazu zazvoní mobil, volá môj študent. Pýta sa na čas zajtrajšej opravnej skúšky, som totiž jeho triedna. Práve mi začal školský rok.

  • 1. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 7 628x
  • 26
Venované iskričkám z 1.B a matke vojaka Kosťu

Adriana Markovičová

Venované iskričkám z 1.B a matke vojaka Kosťu

Mala som 14 rokov a bola som v najvyššej triede základnej školy. Okrem toho, že som mohla z výšky mojich 163 sm pohŕdavo sledovať siedmakov a ostatných mladších nešťastníkov, ako sa mocú cez desiatovú prestávku po chodách dokolečka dokola (my, ôsmaci, sme túto povinnosť pubertálne ignorovali, kým nás súdružka učiteľka pod hrozbou písomky z matiky tiež nenahnala do stáda), mala som právo stať sa iskričkovou vedúcou malým prvákom. Prváci neboli nebezpeční, naopak. Malí šesťroční chlapci sa do mňa a do spoluvedúcej Ingy beznádejne zamilovali a núkali nám manželstvo slovami "ja si ťa vezmem za ženu" (týmto oznamujem Igorkovi, že som opäť k dispozícii).

  • 8. máj 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 925x
  • 21
Ako sa vyrába dospelý človek (veľmi nepraktický návod)

Adriana Markovičová

Ako sa vyrába dospelý človek (veľmi nepraktický návod)

Sedím v zborovni a čakám. Vedľa v zástupcovni vládne vzrušenie, akýsi nešťastný učiteľ zle vypísal hlavičku protokolu. Použil arabskú číslicu, hoci v pokynoch bolo jasne napísané, že tam má byť rímska. Pozerám sa do svojho dvojhárku papiera a padne mi kameň zo srdca. Mám tam IV.A. Fúúú, som zachránená, ďalší krok významný pre ľudstvo je za mnou...O pár minút to začne.Maturitné písomky.Dnes slovenčina, kedysi môj obľúbený predmet.

  • 17. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 16 815x
  • 97
Pozerám Farmára a už viem prečo...

Adriana Markovičová

Pozerám Farmára a už viem prečo...

Áno, priznávam sa. Ten program ma fascinuje. Mám pomerne slušné IQ aj EQ, vysokoškolské vzdelanie som ukončila so slušným priemerom, v autoškole som urobila testy na sto percent, viem upiecť štrúdľu, som pravicovo orientovaná a pritom viem, že trh všetko nevyrieši, chápem satiru obsiahnutú v Hlave XXII. aj v Ústave Slovenskej republiky, v telke uprednostňujem dokumentárne filmy na ČT2 a Spektre, čítam mienkotvornú tlač, pohŕdam bulvárom, nie som výrazne škaredá, ani feministka, masochistka či pesimistka a v kolektíve som naozaj obľúbená.Napriek tejto výbave pozerám Farmára, čo hľadá ženu. Už mesiac odolávam otázkam okolia: Preboha, prečo???Pokúsim sa na to nájsť odpoveď práve teraz.

  • 4. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 25 742x
  • 324
Deň ako stvorený na makový závin

Adriana Markovičová

Deň ako stvorený na makový závin

Deň "všechsvätých" bol pre mňa vždy ozajstným sviatkom. Niežeby som mala o svätých nejaké vedomosti, pre mňa to však znamenalo, že ma mama vypýta zo školy, lebo cestujeme na hroby. Sviatočnosť tohto faktu pochopia len tie deti, ktoré sú zdravé ako ryba a na vysvedčení mávajú nula vymeškaných hodín, za čo si síce vyslúžia pochvalu triednym učiteľom, avšak absolvujú všetky testy, písomky a skúšania. To voľno navyše bolo fakt božské.Teraz nastáva chvíľa, ktorej som sa dožiť nechcela, ale v záujme lepšieho pochopenia článku mladou generáciou to raz zákonite muselo prísť. Deti moje, poviem vám, to za mojich mladých čias prázdniny v jeseni nebývali. Bolo to takto. Keď prišiel front... prepáčte, som sa pozabudla... tak teda keď prišiel 1. september, nastúpilo milé dieťa s kyticou gladiol do školy a až do decembra sa muselo učiť. Žiadne dušičkové prázdniny, nič. Strašné, že? Niet sa potom čomu čudovať, že takéto človieča (navyše s biľagom stopercentnej dochádzky) považuje každé malé povyrazenie na hroby príbuzných za veľkolepý výlet za hranice všedných dní.

  • 31. okt 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 675x
  • 9
Anjel v kravate alebo ako kafrať doktorom do remesla

Adriana Markovičová

Anjel v kravate alebo ako kafrať doktorom do remesla

Je ktorýsi deň na konci júla a ja pozerám telku. Nebudem analyzovať prečo, veru mohla by som radšej športovať alebo čítať hodnotnú literatúru, ale vonku je päťsto stupňov v tieni a mozog mám zavarený, už ho len pacnúť ku cibuľke na panvicu, takže Dostojevskij musí ísť bokom. Pozerám teda telku, nohy vyložené pomaly na lustri, čo mi je tak hnusne teplo a prepínam to od jedničky po osemdesiat deviatku, kde jedna hlúpa tragikomédia strieda druhú. Keď tie správy mienim konečne vypnúť, skočí mi to na kanál s fakt originálnym názvom TV8.  Veštiareň v priamom prenose.

  • 5. aug 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 8 504x
  • 12
O sviatkoch jari, iskrách a žltej malinovke...

Adriana Markovičová

O sviatkoch jari, iskrách a žltej malinovke...

Väčšina oficiálnych jarných sviatkov mi k srdcu nejako neprirástla. Neviem, čo robiť s Veľkou nocou, medzinárodné dni hocičoho a hocikoho ma desia svojím presne stanoveným termínom a oslavovať sviatok práce povaľovaním sa v posteli je od nás celkom dobrá irónia.Neviem, či ma to ospravedlní pred očami verejnosti, ale zdrojom tohto postoja je okrem iného aj protichodná výchova vštepovaná od útleho detstva. Začalo to povinnou školskou dochádzkou...

  • 5. apr 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 3 459x
  • 96
Prečo sme sa tak naštvali na Slovenský dom?

Adriana Markovičová

Prečo sme sa tak naštvali na Slovenský dom?

Ani ja neviem, kde tá pravda naozaj je. Tuším však, prečo sa tisíce ľudí odhodlalo preposlať email neznámej dievčiny na všetky svetové strany. Boli (a stále sme) nahnevaní. Sotva ubehlo pár dní nového roka, z každej strany sa na nás valí nejaký dôvod na hanbu. Vodiči kamiónov majú pri prechode hraníc žalúdočné problémy, cestujúci pasažieri si na slovenských letiskách pre istotu lepšie obzerajú svoju batožinu a noviny sa už nedajú čítať bez toho, aby sa v nich nepísalo o tom, aký kožuch mali blonďavé nádhery sledujúce konské pólo. Ja som neviem prečo dostala maily dva. Ten prvý asi všetci poznáte. Druhý prišiel priamo od pracovníčky agentúry, ktorá sa o Slovenský dom stará. Bola v ňom tlačová správa a pár fotiek, ktoré mali dokázať, že zábava je v ňom naozaj výborná. Na jednom obrázku sú zozadu odfotené akési dámy s plným pohárom čohosi (dúfam, že za tú cenu to bol aspoň kvalitný sekt zo slovenských viníc), ktoré mali pravdepodobne dokazovať, že dom bol plný a zábava neskutočná.

  • 20. feb 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 16 148x
  • 184
O tom, čo sa nepatrí...

Adriana Markovičová

O tom, čo sa nepatrí...

Keď som bola malá a vyplazovala som jazyk, mama mi často vravela, že sa to nepatrí. To isté teraz vravím ja svojim deťom. Aj som premýšľala, prečo sa to nepatrí a keďže som na nič rozumné neprišla, tak som si to vysvetlila po svojom. Jazyk sa nevyplazuje preto, aby nenachladol na studenom vzduchu, lebo to by nám potom nič nechutilo.

  • 4. okt 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 4 899x
  • 93
Sedím vo vlaku a je mi dobre

Adriana Markovičová

Sedím vo vlaku a je mi dobre

Je to nedeľný vlak. Unáša spolu so mnou ďalších osemsto ľudí z východu na západ. Už v Kysaku je skoro každé miesto obsadené. Pár dôchodkýň, niekoľko žien s Keleoveou v rukách, inak väčšinou študenti, skúškoví oneskorenci, či takí, čo si našli cez prázdniny brigádu vo veľkom meste a domov zbehli na víkend len po čisté oblečenie a kompóty. Stanica je veľmi jednotvárna, mamy a otcovia vo veku od štyridsať hore (podľa toho, akí boli šikovní v mladosti), niekedy však iba mamy, pár šťastlivcov odprevádza celá rozvetvená rodina, bratranci, tetky či starí rodičia. Ostávajú v tých malých mestečkách a dedinkách so svojimi opustenými domami, ktoré stavali pre deti a čakajú ich smutné nedeľné podvečery, keď zrazu stíchli izby ešte ráno hlučné a plné života. Počujú v hlave krik svojich dcér, čo nevedia nájsť tričko, či synov, ktorým tajne zbalili do batohu aj klobásu v alobale, aby neumreli vo veľkej Bratislave od hladu.

  • 28. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 018x
  • 92
Nikomu to nepovedz...

Adriana Markovičová

Nikomu to nepovedz...

Mať tajomstvo je niekedy veľká drina. Ivanka mi raz v škôlke pošepkala, že miluje Jožka a ja som to nesmela nikomu prezradiť (a už vôbec nie Zuzke, ktorá Jožka tiež tajne milovala). Ivanka to síce o päť minút vykvákala pani učiteľke, ale ten dusivý pocit si pamätám doteraz. Odvtedy som musela udržať tajomstvo viackrát. Alebo som ho naložila iným.

  • 14. jún 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 298x
  • 18
O závidení...

Adriana Markovičová

O závidení...

Ako malá som závidela veľkým, že sú už veľkí. Chodili si do školy a nemuseli každý deň po obede oddychovať. Trpela som na minilehátku pod minipaplónom a vôbec sa mi nechcelo spať. Tešila som sa do školy, tam sa určite nespí...Ako prváčka som závidela štvrtákom. Raz súdružka učiteľka poverila jedného takého veľkého, aby nás na chvíľu postrážil. Chodil dôležito pomedzi lavice a kontroloval, či si všetci píšeme úlohu. Neodvážila som sa ani pípnuť, taký veľký sa mi zdal. Chcela som byť už štvrtáčka, aby som mohla dôležito kontrolovať úlohy.

  • 13. máj 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 763x
  • 91
Mamy nie sú hrdinky

Adriana Markovičová

Mamy nie sú hrdinky

Neznášam sviatky, ktoré nám prikazujú oslavovať niečo, čo by sme mali oslavovať aj zvyšných 364 dní. Nechápem, čo má spoločné Valentín s tým, či objímem milovaného človeka. Pochybujem, že oslava narodenín pána Komenského pomôže učiteľom zvýšiť ich spoločenskú prestíž. Živo si spomínam tiež na karafiáty obesené do lesklého špagátu, ktorými nás 8. marca kedysi obšťastňovali socialistickí muži. A tak nechápem ani to, prečo sa matky označujú hrdinkami počas Dňa matiek. Čím viac detí, tým väčšia hrdinka.

  • 29. mar 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 480x
  • 45
Ja nie som ten, kto ťa porazí...

Adriana Markovičová

Ja nie som ten, kto ťa porazí...

Vitaj, chlapče.Sadni si, prosím.Teraz si môj študent.Budeme sa hrať takú hru.Kto z koho.Ja už viem, kto bude víťaz, ale ty by si mi aj tak neveril.

  • 15. feb 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 693x
  • 35
Tá pokora ma vždy nakoniec dostane...

Adriana Markovičová

Tá pokora ma vždy nakoniec dostane...

Ako dieťa som bola strašne skromná. Takto som to napísala do slohu v siedmej triede základnej školy. Takto to napísala do komplexného hodnotenia aj moja súdružka triedna pred prijímačkami na vysokú školu. Nezabudla dodať, že som v kolektíve obľúbená. Prd. Málokto o mne vedel viac, nikoho to nezaujímalo. Vo veku začínajúcom jednotkou sú hviezdami sebavedomé a neskromné supernovy v značkovom tričku, a nie červení trpaslíci so samými jednotkami, čo nevedia preskočiť kozu a do cieľa dobehnú poslední. Bola som taká skromná, že som sa nechcela opiť so spolužiakmi na brigáde a prvé rifle som si obstarala z Tuzexu ako posledná (bony stáli päť päťdesiat a ich nákup od veksláka bol veľmi dlho mojím najadrenalínovejším zážitkom).  Skromnosť sa mi vyplácala, súdružky učiteľky ma zbožňovali (okrem našej telocvikárky, ktorá ma najskôr ani neevidovala) a v pionierskom tábore som od uja besedujúceho milicionára dostala veľký modrý odznak, lebo som sa nehlásila skákaním zo stoličky, ale skromne som držala tie dva prsty vo zvislej polohe. Skromnosť bola kedysi jednoducho IN.

  • 21. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 9 449x
  • 121
Byť ženou političkou...

Adriana Markovičová

Byť ženou političkou...

...určite nie je snom malých dievčat. Radšej by boli princeznami. Alebo Bárbinami, lebo tie majú Kena. Keď však niektoré dievčatá vyrastú, z neznámych dôvodov začnú túžiť po kariére v politike. Ak vám v tejto chvíli prelietavajú hlavou bláznivé myšlienky a rozhodujete sa, či sa pustiť politickým vodopádom dolu, rátajte s búrlivými vlnami a stopercentnou gravitáciou smerom dolu. Pred cestou si radšej vezmite Kinedryl. Predsudky verejnosti a najmä blahosklonne sa tváriaci kolegovia z poslaneckých lavíc vám to osladia. Čo vás čaká a neminie?

  • 6. jan 2009
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 1 908x
  • 33
P u z z l e

Adriana Markovičová

P u z z l e

Skladám si puzzle. Skladám si ho už od okamihu, ako som sa narodila. Vysypala som všetky jeho kúsky na stôl a v prvom okamihu ma premkla hrôza, že to nikdy nezvládnem. Po druhom roku života som začala dieliky prevracať tak, aby som videla, akej sú farby. Zdalo sa mi, že všetky sú absolútne rovnaké... splývali mi v jedno.  Chytila som do ruky hneď prvý, ktorý mi prišiel pod ruku a zas som ho položila späť. Skúsila som iný. Opäť nič. Takto to nepôjde!

  • 24. dec 2008
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 2 644x
  • 36
SkryťZatvoriť reklamu