Tak, obálka je navoňaná, známka nalepená, môže to ísť na poštu.
Pre vás ostatných, čo na duchov vôbec neveríte, tu mám malý historický prehľad filmových a televíznych Sherlockov. Ak som aj na niečo zabudla, je to tým, že som málo využívala gúgl i šedé bunky mozgové.
Vyleštite lupy, naplňte fajky, navlečte si na hlavy kockované čapice. Začíname!
Prvý Sherlock Holmes vyzeral takto a pri vyšetrovaní bol pomerne bezradný:
Nevieme, kto hral Sherlocka, ba ani banditu. Nejde dokonca ani o celistvý príbeh. Populárneho detektíva využil režisér Arthur Marvin v tejto krátkej polminútovej nemej sekvencii práve preto, aby divákom nemusel vysvetľovať, o koho ide - taká to bola už vtedy slávna postava! Úlohou ukážky bolo predviesť verejnosti novú technológiu filmovania vrátane trikových záberov.
Filmový materiál sa až do roku 1968 považoval za stratený, až kým ho opäť nevylovili z dna akéhosi archívu.
Asi však nebudete veľmi prekvapení, keď poviem, že Sherlock Holmes je odvtedy v divadle, na plátne i na obrazovkách najčastejšie hranou literárnou postavou všetkých čias. A pritom je všeobecne známe, že svojmu autorovi A. C. Doyleovi (viď hen naľavo) tak liezol na nervy, že ho radšej nechal spadnúť z Reichenbašského vodopádu, len aby sa s ním nemusel viac otravovať.
Čo vtedy urobili čitatelia?
Začali hromadne odhlasovať predplatné časopisu, v ktorom vychádzali jeho príbehy. Takže - ak budeme niekedy s láskou spomínať na staré dobré časy, keď umelci neboli tlačení do X-tých pokračovaní úspešných diel, spomeňme si na zázračné obživenie nášho detektíva, hej?
Čo som tým vlastne chcela povedať?
Aha, už viem.
Nie je v mojich silách vymenovať úplne všetkých predstaviteľov Sherlocka Holmesa. Bolo ich totiž... raz, dva, tri... počkajte, nech to spočítam... okolo sedemdesiat, a to som rátala len tých z telky a filmu. Niekoľko desiatok ďalších hercov si ešte nasadzovalo typickú sherlockovskú čapicu na divadelných doskách alebo sa snažilo stvoriť napätie v rozhlasových adaptáciách. Detektív bol tiež predmetom niekoľkých paródií, či animovaných príbehov.
Tak, a teraz čo? Koho vybrať, aby sa zas niekto druhý nenahneval?
Vyskúšam vylučovaciu metódu.
Vyhodíme všetkých Sherlockov tohto tisícročia (fakt je mi to ľúto, Robert, ani ty, milovaný Benedict, sa nesmieš hnevať, ale keď raz zostarnete, isto o vás napíšem).
Ani nemý film nebude mať v tomto prehľade miesto - nakoniec, kto z nás si na to ešte pamätá, že?
Ideme ďalej... jednorazovky von, vybraný herec musí absolvovať aspoň niekoľko pátraní.
No dobre, čo nám to tu ostalo?
Philip St. John Basil Rathbone sa narodil v roku 1892 v Juhoafrickej republike.
Jeho otec, banský inžinier, pochádzal z váženej britskej rodiny viktoriánskej éry. Keď ho obvinili zo špionáže, musel zbaliť fidlátka (a to doslova, lebo jeho manželka a Basilova matka bola huslistka) a celá rodina utiekla naspäť do Británie.
Mladý Basil nemal o riadne vzdelanie bohvieaký záujem a hoci si svojho otca ctil a vážil, nedokázal ho uposlúchnuť a zdrhol od poisťovníctva k divadlu.
Tu bol vo svojom živle. Učil sa hereckému remeslu ako najlepšie vedel a zjavne sa mu darilo. V tom čase sa oženil a narodil sa mu syn (mimochodom, taktiež budúci herec).
Bolo by sa mu iste darilo aj počas prvej svetovej vojny, keby nenarukoval k škótskemu práporu, kde získal Vojnový kríž za statočnosť.
Koniec vojny znamenal pre Basila návrat k múzam, avšak ku koncu dospelo aj jeho manželstvo. Rozhodol sa preto zdúchnuť do Spojených štátov a začať nový život. Začal ho veru dobre - našiel si druhú ženu, scenáristku
Quidu, s ktorou si rozumel nielen fyzicky, ale najmä duševne. Adoptovali si dcéru a prežili vedno štyri desiatky rokov.
To už ale predbieham. V zámorí sa začal oveľa viac venovať filmu ako divadlu. Výborne zvládnuté šermiarske umenie, ale aj fyzické predpoklady predurčili Basila Rathbona do úloh darebákov a zloduchov. Talent mu vyniesol dve nominácie na Oscara v kategórii herec vo vedľajšej úlohe, no nebolo mu dopriate sošnú sošku vyhrať.
Potom to prišlo. Namiesto toho, aby na plátne robil neplechu, začal zločincov chytať sťaby bystrý detektív.
47-ročného herca obsadili do najslávnejšieho príbehu o Psovi baskervillskom a jeho parťákom sa stal o tri roky mladší Nigel Bruce.
V rokoch 1939 - 1946 bolo v USA nakrútených spolu štrnásť celovečerných filmov, k tomu treba ešte pripočítať niekoľko desiatok rozhlasových hier s rovnakým obsadením. Bohužiaľ, dodnes sa zachovali len niektoré kópie.
Ctižiadostivý Basil Rathbone však začal mať pocit, že úloha Sherlocka Holmesa zabila jeho ďalšiu kariéru. Pokúsil sa vrátiť na divadelnú scénu na Broadway, získal cenu Tony Award a ďalších dvadsať rokov strávil buď na javisku, v rozhlase alebo televízii.
Napriek tomu sa imidžu pána s fajkou nezbavil do osudného srdcového infarktu v roku 1967. Mal vtedy 75 rokov a zanechal po sebe trúchliacu manželku a tri hviezdy na chodníku slávy.
Ešte tu mám dve perličky z jeho života.
Herec vraj veril na mimozmyslové vnímanie. Jeho matka totiž mala raz sen, že parník, ktorým mali Rathbonovci cestovať, skončí na morskom dne. Zbuntošila tatka, nech vymení lodný lístok na iný deň a urobila veru dobre. Loď, ktorou mali pôvodne cestovať mala naozaj nehodu (a tuším ju nikto z cestujúcich neprežil).
To, že bol Basil osvietený pán, dokazuje príhoda z jeho profesionálneho života. V istej divadelnej hre hral muža, ktorého opustila manželka - kvôli inej žene, čo bol dôvod na to, aby ho spolu s kolegami zatkli. Našťastie to skončilo bez trestu, avšak Basil sa vtedy nahnevane vyjadril, že ide o cenzúru, a že by sa o problematike homosexuality malo hovoriť viac. To všetko, prosím, v roku 1926!
Teraz sa rýchlo presunieme do päťdesiatych rokov 20. storočia. Tu nás čaká výzorový podobný pán, pre ktorého bol slávny detektív jediným výrazným úspechom.
Ronald Howard dostal pri svojom narodení v roku 1918 umelecké gény rovno k dupačkám - jeho tatko Leslie Howard bol v Británii celkom slušná herecká celebrita.
Čo s takým dedičstvom? Rony to najprv skúšal s novinárčinou, no onedlho ho predsa len zlákala kamera. Bohužiaľ, debutový prvovýstup v akomsi otcovom filme skončil doslova na dlážke, jednoducho vystrihli ho preč.
Neskôr sa zúčastnil aj známejších projektov, ale vždy len ako jedna z mnohých postáv, nikdy nie v hlavnej úlohe... až kým ho v 36 rokoch neobsadili do amerického seriálu Sherlock Holmes .
Nakrúcal sa v rokoch 1954 - 1956 s britskými hercami, a aby toho nebolo málo, kulisy známej Baker Street sa nestavali v Londýne, ale vo Francúzsku. Divoká kombinácia, však?
Celkom vzniklo 39 polhodinových epizód, ktoré vôbec nevychádzali z originálneho Doylovho diela - boli ním len inšpirované. (Práve som si spomenula na odporcov najnovšieho seriálu z dielne BBC, ktorí považujú upraveného Sherlocka s mobilom v ruke div že nie za smrteľný hriech, čo by sa za starých dobrých čias určite stať nemohlo. No mohlo.)
Na rozdiel od Rathbonovho Sherlocka je tento Holmes nielen mladší, ale i zábavnejší a menej upätý. Naopak, doktor John Watson v podaní Howarda Marion-Crawforda je inteligentnejší a neochká od nadšenia nad každým Sherlockovým skutkom ako pajác.
A viete čo? Nebudem zbytočne tárať, ale rovno ponúkam kúsok televíznej histórie, ktorú u nás veľmi nepoznáme. Ak vám neprekáža angličtina, môžete ochutnať prvú epizódu tohto seriálu z päťdesiatych rokov:
Neskôr Howard opäť skĺzol do účinkovania v priemerných filmoch, a ak ho aj bolo vidno v lepších kúskoch, tak len ako súčasť dlhého zoznamu účinkujúcich. Možno preto svoju kariéru v polovici sedemdesiatych rokov uzavrel a venoval sa písaniu biografie o svojom otcovi, či prevádzke umeleckej galérie.
Zomrel ako 78-ročný a ostal po ňom nielen tento seriál, ale aj štyridsaťročné úspešné manželstvo s troma potomkami.
Možno si myslíte, že najväčšie právo na spracovanie príbehov nášho detektíva nemajú Američania, ale Briti. Aj ja si to myslím.
A keď poviem Británia, ihneď každému napadnú gentlemani z BBC, ktorí v šesťdesiatych rokoch ( 1964 - 1968) nakrútili 29-dielny seriál Sherlock Holmes podľa originálneho kánonu A. C. Doyla. Bola to však tak trochu katastrofa, pretože výroba sa zmietala v množstve problémov.
Spočiatku to tak nevyzeralo. Najprv vyrobili pilotný diel s názvom Detektív, do ktorého obsadili Douglasa Wilmera (ako Holmesa) a Nigela Stocka (ako Watsona). Jeho odvysielanie sa stretlo so slušným ohlasom, takže štáb vykríkol hurá a pustil sa do ďalších dvanástich čierno-bielych epizód už seriálu Sherlock Holmes .
Lenže herec Douglas Wilmer bol veľký fanúšik svojej postavy, a tak sa mu často priečilo nekvalitné spracovanie scenára, ktorý navyše často dostal do ruky príliš neskoro. Neraz dokonca sám prepisoval celé dialógy, takže sa mu nemožno čudovať, že toho mal po prvej sérii plné zuby, a nepresvedčilo ho ani to, že tú ďalšiu plánovali vysielať farebne.
BBC musela hľadať ku starému Watsonovi nového Holmesa. Našla ho v Petrovi Cushingovi, ktorý sa už v roku 1959 osvedčil v inom celovečernom filme Pes baskervillský a bol rovnako zanieteným obdivovateľom Doylových románov ako jeho predchodca.
Nič sa však nezmenilo - a aj tento herec v neskorších rozhovoroch hundral na hektický a nesúrodý spôsob nakrúcania ďalších 16 epizód, takže údajne nemohol podať taký výkon, aký by si predstavoval.
Je celkom zvláštne, že jediný kto nefrfľal, boli diváci. Kým prvé časti (kliknite na ukážku) videlo "len" okolo 11 miliónov divákov, na tie posledné (opäť vzorka) sa pozelo ešte o štyri a pol milióna ľudí viac. Preto boli v pláne nové časti, ale ktovie prečo stroskotali. Navyše, dodnes sa nezachovali všetky natočené epizódy, z niektorých ostalo len torzo, takže mám podozrenie, či sa niekto "omylom" nenaštval viac, ako je rozumné.
Pozrime sa v skratke na oboch Sherlockov.
D
ouglas Wilmer sa narodil v začiatkom roku 1920 v Anglicku, kde prežil takmer celý svoj život. Za to, že na istý čas krajinu opustil, môže druhá svetová vojna, do ktorej ho povolali, avšak "zachránila" ho tuberkulóza, takže sa mohol vrátiť domov a začať hrať klasické divadlo.
V 44 rokoch ho oslovili do spomínaného seriálu, ale uplatnil sa aj vo filme. My si ho pravdepodobne najviac pamätáme ako policajného komisára z Pomsty ružového pantera.
Okrem toho ho vydavateľstvo Penquin často oslovovalo na nahrávanie audionahrávok pre svoje knihy.
Ako pravý dôchodca trávi tento 94-ročný čiperný muž voľný čas maľovaním a účasťou na rôznych párty, kde býva čestným hosťom. Neviem, či mu ešte robí spoločnosť nejaká manželka, ale podľa všetkého ženatý bol.
Mimochodom, pozrite sa poriadne na jeho čerstvú podobizeň. Že ste ho nedávno kdesi videli?
To bude detektívna otázka pre skalných fanúšikov Sherlocka Holmesa, nech je tento článok aspoň trochu štýlový.
Peter Wilton Cushing si ako detektív zapálil fajku až po päťdesiatke, čím len utvrdil predstavu filmárov o Sherlockovi ako o postaršom pánovi. Nuž, nič proti ich gustu, ale mne sa oveľa viac páči v mladšej verzii, lebo však občas treba vyliezť po skale alebo utekať za zločincom.
Angličan Cushing sa narodil v roku 1913 do úplne normálnej rodiny, kde bola jedinou komediantkou jeho teta. Tá ho inšpirovala k úsiliu o získanie štipendia na dramatickej škole (a vcelku úspešne).
Po jej absolvovaní sa vybral za more dobyť Hollywood, ale prišla druhá svetová vojna, a on sa vrátil späť do Európy splniť si občiansku povinnosť.
Popri tom sa stihol oženiť a s touto jednou manželkou vydržal takmer tridsať rokov, až kým sa nestal vdovcom.
Päťdesiate a šesťdesiate roky mu priniesli slušnú slávu najmä v rámci hororovej klasiky. Že si aj vy viete tohto herca predstaviť ako Van Helsinga v Draculovi, či ako baróna Frankensteina? Zopakoval si tieto postavy niekoľkokrát, takže keby nebolo Holmesa, skoro by sme si mysleli, že nič iné ako mátať nevie.
Okrem strašidelných príbehov (tie naozaj nemusím) sme ho videli v Lucasovom sci-fi Star Wars IV, či neskôr v britskej komédii Prísne tajné .
Peter Cushing zomrel tesne pred koncom 20. storočia vo veku 81 rokov na rakovinu.
Tak, a zazvonil zvonec...
Jajaj, práve ste sa asi vzbúrili, že sme predsa nedali ani legendárneho Bretta, ba ani ruskú detektívnu zbórnuju kamándu - a to by som vám fakt nemohla urobiť. Prichádza iba malá pauza, lebo ak ste čítalli pozorne, tak viete, že ide o najčastejšie stvárňovaného filmového, rozhlasového i televízneho hrdinu, takže je čím naplniť aj dva články naraz.
Viete čo? Predstavte si, že teraz pôjde strašne dlhá reklama mobilného operátora. Alebo radšej nie - predstavte si, že vám začína nejaké príjemné rande, takže to nebude hádam také zlé čakanie... a ak nie, skúste si zatiaľ prečítať zopár príbehov z pera sira Arthura Conana Doyla.
Je to tak elementárne, milí čitatelia.
Ozaj... odpoveď na otázku z textu znie: Aktuálna fotografia čiperného Douglasa Wilmera je z tretej časti druhej série čerstvo nakrúcaného seriál BBC Sherlock s Benedictom Cumberbatchom. Hral tam mlčanlivého, ale zato nahnevaného lorda. Zdroje a fotografie :
http://www.imdb.com
http://www.sherlock-holmes.org.uk/
http://www.csfd.cz
http://en.wikipedia.org
http://charlespaolino.files.wordpress.com/2012/02/mystery-doyle-1.jpg
http://www.poemas-del-alma.com/blog/wp-content/uploads/2012/10/conan-doyle.jpg
http://easthaddam.htnp.com/files/2012/05/SHERLOCK-HOLMES-answers-dot-com-2012.jpg
http://www.greatdetectives.net/detectives/about/archive/sherlock-holmes/
http://livingwinsomely.com/wp-content/uploads/2013/06/animate6.jpg
http://vickielester.files.wordpress.com/2013/01/annex-rathbone-basil_10.jpg
http://en.wikipedia.org/wiki/Sherlock_Holmes_(1939_film_series)
http://1.bp.blogspot.com/_4D0qx0bNO-M/TIx1Pa11pcI/AAAAAAAAAmA/kgjZthy_WLI/s1600/42.jpg
http://static3.wikia.nocookie.net/__cb20130327133155/bakerstreet/images/2/26/Basil_rathbone_nigel_bruce.jpg
http://kellyriggsmysteries.com/wp-content/uploads/2011/11/sh-ronald-howard-sherlock-54.jpg
http://en.wikipedia.org/wiki/Ronald_Howard_%28British_actor%29
http://www.fanpop.com/clubs/sherlock-holmes/images/14711973/title/douglas-wilmer-sherlock-holmes-photo
http://media.screened.com/uploads/0/1144/535643-cushingholmes.jpg
http://www.redhenartists.co.uk/Colin%20Bourner/100KB%20pics/PeterCushing2.jpg
http://www.britmovie.co.uk/forums/general-film-chat/110197-actors-who-have-played-sherlock-holmes-4.html
