Celá žandárska séria začína v roku 1964 na malej policajnej stanici sídliacej na Azúrovom pobreží v Saint Tropez. Vďaka filmu som si kedysi naivne myslela, že ide o nejakú extra veľkú metropolu Francúzskej riviéry, až kým som sa koncom 90-tych rokov neocitla v sotva päťtisícovom mestečku, ktorého hlavnou atrakciou je krásna pláž a malý zastrčený poschodový dom, pred ktorým sa všetci fotia.
Možno by toto turistické letovisko zapadlo medzi množstvo iných miest, keby tam raz istému scenáristovi neukradli kameru. Pri stretnutí s miestnymi policajtami sa v jeho hlave zrodil nápad... a bolo to.
"Především si zodpovězme otázku, kdo je četník, a kdo nudista. Berlicote, kdo je nudista?"
"To je někdo úplně nahej."
"Merlote, kdo je to četník?"
"Někdo úplně oblečenej, šéfe."
Presne tu teda začína príbeh Ludovica Cruchota a jeho rozkošnej dcéry, o ktorú sa treba postarať, aby nenaletela nejakému odkundesovi, čo by ju chcel nepatrične zviesť. Starostlivý ocko má poruke kompletný miestny policajný zbor, ktorý je vtipnou zbierkou kreatúr rôzneho vzrastu a temperamentu.
O rok neskôr režisér Jean Girault vyšle žandárov do New Yorku a o ďalšie tri roky strážmajstra Cruchota ožení. Ďalej nasledujú Žandári vo výslužbe (1970), Žandári a mimozemšťania (1978) a celá séria končí v roku 1982 Žandármi a žandárkami. Už počas nakrúcania šiesteho filmu zomiera kmeňový režisér, a keby rok na to neodišiel do večných lovíšť aj geniálny Funes, určite by sme sa pozerali aj na siedme pokračovanie.
Podľa plánov sa v ňom mali žandári stretnúť pod Waterloo so samotným Napoleonom, osud však mal s dejinami filmu iné plány.
Ako som už spomínala, Ludovic Cruchot (čítaj krišó) je ambiciózny policajný dôstojník, ktorý má vrtuľu tam, kde iní majú sedaciu časť a najmä pre svojho priameho nadriadeného veliteľa Gerbera je nočnou morou. Niežeby sa k plneniu svojich povinností staval ľahkovážne, naopak. Všetko berie absolútne vážne a každý rozkaz doženie až do krajnosti.
Mančaftu žandárskej stanice zadáva pokyny svojsky - pomocou rôznych častí tela. Obzvlášť zákerné sú tieto:
obočie pohybujúce sa nezávisle od seba,
pichanie roztiahnutým ukazovákom a prostredníkom do očí,
grimasy a pohyby odporujúce základným biologickým a fyzikálnym zákonom,
skákanie na trampolíne bez trampolíny,
dupanie nohami,
fučanie a pískanie.
Viete čo? Skúste si spomenúť na kresleného káčera Donalda alebo Pepka námorníka, vyzerá to temer identicky.Kompletné meno herca v hlavnej úlohe je Louis Germain David de Funès de Galarza, ale volajme ho radšej skrátene - Funès.
Malý Louis sa narodil španielskym aristokratickým rodičom, ktorí sa brali proti vôli svojich rodín, aj preto sa odsťahovali až do Paríža. Keď sa pozriete na podobizeň jeho matky Leonor, poviete si, že príroda sa tu bohvieako nenarobila, v podstate iba skopírovala starší model.
Podľa kuloárnych rečí zdedil po nej i cholerickú povahu, ale nebudeme tu rozširovať pletky, že?
No dobre, tak aspoň jednu - vraj ho zvykla naháňať okolo stola jačiac, že ho zabije. Jednoducho to bola veselá rodinka.
Fufu zabával ľudí naokolo odjakživa, hoci dnes by mu neurológovia pravdepodobne diagnostikovali ADHD. Školské povinnosti veľmi v láske nemal, a tak sa ho starostliví rodičia snažili umiestniť aspoň do pracovného procesu.
Tu je neúplný zoznam jeho pokusov:
- učeň v odbore kožušník - mládencovu rozbehnutú kariéru ukončila nešťastná "náhoda", počas ktorej po zásahu špendlíkom skonal majstrov kanárik;
- adept remesla fotografického - nevedno prečo v ateliéri znenazdajky vybuchla petarda a z Louisa sa nestal ani fotograf;
- aranžovanie výloh - to by bolo určite to pravé zamestnanie pre tvorivého chlapca, keby si nebol vymyslel pyramídu z tých najdrahších parfémov (s gravitáciou sa bojuje ťažko);
- vojenská kariéra - tá sa vlastne ani nezačala, 164 cm bolo na vojaka príliš málo.
Keď si Louis sadol za klavír v miestnom bare a začal navštevovať herecký kurz, jeho budúcnosť sa definitívne spečatila. Funèsova umelecká kariéra sa rozbiehala veľmi zľahka, dlhé roky sa v divadelnom obsadení umiestňoval skôr na konci a iba kde-tu mal možnosť predviesť svoje povestné grimasy.
V roku 1958 konečne upútal pozornosť verejnosti. Bolo to na divadelných doskách v hre Oscar, z ktorej sa neskôr stala aj u nás známa filmová komédia (nie, nemyslím tú americkú so Sylvestrom Stallonem, originál je len jeden).
Stále však nedobyl filmové plátno a trvalo ďalších šesť rokov, kým v roku 1964 prišla skutočná bomba v podobe žandára Cruchota. Louis mal vtedy presne 50 rokov.
Ihneď po uvedení prvého filmu sa stal hviezdou prvého rangu nielen vo Francúzsku, ale i iných európskych krajinách, socialistické Československo nevynímajúc.
Odvtedy začal tento veľký herec vyrábať jednu komédiu za druhou. Bol ako továreň na hity: hudobne dokonalé Piti Piti Pá s jeho skutočným synom Olivierom, Krídelko alebo stehienko, Grand restaurant pána Septima, Dobrodružstvá rabína Jacoba (jediný film, ktorý prerazil v zámorí), Jeden hot a druhý čihí, či mimoriadne populárna séria o Fantomasovi.
Hovorí sa, že medzi kolegami hercami mal buď celoživotných priateľov alebo úhlavných nepriateľov. Prvú skupinu spoznáte ľahko, zvyčajne sa po jeho boku objavuje vo viacerých jeho filmoch - napríklad režisér Jean Girault, Michel Galabru, Annie Girardot, Jean Lefébvr či pravidelná filmová "manželka" Claude Gensac.
Blízki príbuzní či susedia ho považovali za láskavého pána, pestovateľa kvetov a horlivého katolíka (v záveti dokonca odkázal časť majetku cirkevnému spoločenstvu).
Neznášali ho najmä veľké hviezdy ako Jean Gabin alebo Jean "Fantomas" Marais. Prekážala im jeho panovačnosť, nevrlosť, tvrdohlavosť a výbušnosť, čiže všetky tie vlastnosti, vďaka ktorým bol Louis ako herec slávny.
Aj novinári si ho zvykli za to podávať, takže mu udelili "anticenu" Bedňa citrónov.
V sedemdesiatych rokoch sa však aj zo zdravotných dôvodov (prekonaný infarkt) rozhodol spomaliť a dal si záväzok nakrútiť len jeden film ročne.
V roku 1980 dostal čestného Cézara za celoživotné dielo a vo veku 68 rokov, tesne po spomínaných Žandároch a žandárkach, ho starý známy infarkt definitívne odprevadil z tohto sveta.
Je pochovaný v rodinnej hrobke v Allones.
Ešte sme sa nerýpali v umelcovom súkromí, teraz to napravím.
Fufu sa ženil dva razy. Prvé šesť rokov trvajúce manželstvo s tenistkou nebolo veľmi šťastné, manželka nevydržala neistotu, ktorú mladícky nerozvážny Funès prinášal do vzťahu a napriek spoločnému synovi Danielovi nasledoval rozvod.
Niekedy v čase, keď Louis vysedával za pianom v bare, narazil na ženu svojho srdca. Bola ňou sekretárka Jeanne, neter spisovateľa Maupassanta.
Sprevádzala umelca 41 rokov ako maják, svietila mu na cestu a vytvárala pravý domov, za čo sa jej odvďačil kúpou zámku. Tam mohol v pokoji vyrábať víno, chytať ryby a pestovať kvety. Jedna odroda ruže je dokonca pomenovaná jeho menom.
Spolu vychovali dvoch synov: staršieho Patricka (neskôr lekára) a mladšieho fešáka Oliviera, ktorý po šiestich filmoch zavesil vrtkavé herectvo na klinec a začal pilotovať lietadlá spoločnosti Air France.
Predpokladám, že ak počujete meno Louis de Funès, ihneď si vybavíte meno herca, ktorý ho daboval do češtiny. Robím to málokedy, ale musím ho spomenúť - lebo František Filipovský bol na svojom poste rovnako dokonalý ako jeho originál.
Cruchotov šéf, rotmajster Jerôme Gerber (čítaj žerbér), nie je zo svojho podriadeného vôbec nadšený.
Musí za neho žehliť pokuty, ktoré prísny Cruchot udelil samotnému starostovi - uznajte, to sa predsa nerobí.
Ako milujúci manžel podriaďuje svoje pracovné povinnosti tomu, aby bola spokojná hlavne jeho manželka. Podľa všetkého ide stále o tú istú ženu, hoci sa v každej časti série volá inak - od Cecílie, cez Gilbertu a Simone, až po Germaine.
Vyzerá to, akoby sa scenárista do poslednej chvíle nevedel rozhodnúť a v šiestom žandárskom filme premenoval dokonca aj samotnú postavu Gerbera zo Jerôma na Alphonsa.
No dobre, nehundreme, vtedy ešte nemali mobily, aby si to tam zapísali.
Michel Galabru si je svojím menom istý.
Narodil sa v Maroku (jeho otec tam získal živobytie) a do rodnej krajiny rodičov sa vrátil až ako sedemročné chlapčisko.
Chcel sa stať futbalistom, chvíľu pracoval ako poisťovák či uvádzač v divadle, až kým nenašiel pravú cestu štúdiom na konzervatóriu. Bol najlepším absolventom klasickej a modernej komédie, neskôr sa však uplatnil aj v dráme - práve za nekomediálnu úlohu ho ocenili cenou Cézar.
Až do súčasnej doby (v tomto roku, dúfam, oslávi deväťdesiatku) patrí k najobsadzovanejším francúzskym hercom.
Ako dobrý Funesov priateľ hrával v mnohých jeho filmoch (v prvých Žandároch mal 42 rokov, v posledných 60). Okrem toho sme si ho všimli v Angelike či Asterixovi a Obelixovi.
A čo sa týka skutočnej manželky, asi sa v mnohom podobá na Gerbera - tá istá žena je jeho múzou už 35 rokov.
45-ročný žandár Lucien Fougasse slúžil svojmu povolaniu len v prvých štyroch častiach a to, že odišiel, nebola jeho vina.
Mohol za to jeho predstaviteľ a ďalší z dobrých Louisových priateľov, herec Jean Lefébvre.
Keď zistil, že jeho komické výstupy vystrihávali častejšie, ako mu bolo milé, zbalil fidlátka a šiel tvoriť umenie do iných filmov.
A vôbec, tento umelec sa s ničím nepáral.
V mladosti študoval medicínu, ale počas druhej svetovej vojny ho zajali a odsúdili na smrť.
Rozsudok bol aj vykonaný.
Dobre čítate, prežil to. Myslím, že po takejto skúsenosti si začnete život užívať inak - aj Jean zmenil povolanie a začal vystupovať na javisku práve s vtedy neznámym Funesom.
Divadlu ostal verný, napriek tomu ho vidieť aj v pár filmoch - Muž z Acapulca, Angelike a kráľovi, a hlavne v najznámejšej z jeho úloh vojaka Pitiviera zo Siedmej roty.
Bohémsky život potvrdzuje i jeho päť manželstiev, štyri manželky a päť detí (počtári už asi pochopili, ako je to možné).
Zomrel vlastne rovnakým štýlom - počas pobytu v marockej reštaurácii La Bohéme ho skolil srdcový kolaps.
Dožil sa 84 rokov.
Ešte tu máme dvojicu žandárov, ktorá to vydržala celých šesť častí a neprekážalo jej, že nie je v popredí.
Boli to skutoční kamaráti vo filme i súkromí, žandári Gaston Tricard a Jules Berlicot.
Možno práve preto, že ide o hercov vedľajších úloh, neponúka o nich internet mnoho informácií.
Starší z nich Guy Grosso (ten solídny okatý muž naľavo) sa vyskytol aj v Grand restaurante pána Septima, Veľkom fláme či Senzačných prázdninách.
Zomrel v roku 2001 vo veku 67 rokov.
O štyri roky mladší Michel Modo (viď nedôverčivý pohľad napravo) má podobnú filmografiu ako kolega, navyše ste ho mohli zazrieť v komisárovi Moulinovi.
Tiež už to má za sebou, zomrel v roku 2008 ako 71-ročný.
Okrem pána Michela Galabru je jediným doteraz žijúcim žandárom ešte Christian Marin.
Ten hral policajta Alberta Merlota len v prvých štyroch dieloch, dôvod bol menej teatrálny ako v prípade kolegu Lefébvreho - nedovolili mu to divadelné záväzky. Divadlo je vôbec jeho prioritou, na francúzskych obrazovkách ho je počuť najmä v dabingu.
U nás si ho pamätáme zo seriálu Dobrý deň, pán Offenbach.
V súčasnej dobe má 83 rokov a tuším sa za tých niekoľko desiatok rokov ani veľmi nezmenil. Len sa pozrite - rovnako prísny výraz tváre a pohľad, pri ktorom ledajaký zločinec pustí perie.
No dobre, opustíme tvrdých chlapcov a dáme si nejakú nežnú krásku. Čo takto rovno pani strážmajstrovú Cruchotovú?
Milovaná Josepha to vydržala s tým istým krstným menom od tretej až po šiestu časť.
Svojmu manželovi vládla pevnou rukou, no ako správna žena si dupla nôžkou len vtedy, keď išlo o vážne veci, a nie nejaké taľafatky.
Meno herečky Claude Gensac som už spomínala v súvislosti s dobrými priateľmi Louisa de Funesa.
Osudové stretnutie s hereckým géniom prebehlo v roku 1952, kde sa stretli na javisku prvý raz. Od tých čias si na ňu Fufu spomenul vždy, keď bolo treba obsadiť úlohu jeho manželky.
Stalo sa tak celkovo osemkrát.
V žandárskej ságe sa táto dáma objavila vo veku 41 rokov, dnes má zhruba dva razy viac (prepáčte, ale v jej veku sa už nepatrí spomínať konkrétne čísla).
Čo sa týka súkromia, Claude Gensac má za sebou dve manželstvá.
Prvé, s kolegom hercom, trvalo sotva štyri zimy.
Istý automobilový pretekár vydržal jej druhý pokus oveľa dlhšie - až 20 kôl.
Pardón, rokov.
Teória je pekná vec, ale aj keby som v ďalších sto riadkoch písala neviemaké ódy o človeku menom Louis de Funès, sotva by ste mi uverili, keby ste ho nevideli v akcii.
Na ukážku som vybrala klasickú "skúškovú" scénku, ktorá sa v rôznych obmenách vyskytuje aj u iných komikov (podobnú tému má spracovanú vo svojom portfóliu napríklad aj Mr. Bean).
Dobrú chuť...
Aby som nezabudla - informácie v článku sú overené len sčasti, ak so mnou nesúhlasíte alebo ma chcete doplniť, smelo do toho.
Nabudúce: Winnetou
Zdroje a fotografie:
http://socjolook.pl/2011/06/25/louis-de-funes/
http://www.filmweb.pl/search?q=funes
http://www.toutlecine.com/images/star/0013/00132850-michel-galabru.html
http://www.zphoto.fr/michel_galabru_photo259858.html
http://www.argentic.fr/product-6090.html
http://www.toutlecine.com/images/film/0013/00132379-le-gendarme-se-marie.html
http://www.boccaletti.fr/?p=786
http://7emecompagnie.blogspot.com/
http://www.quizz.biz/quizz-316121.html
http://rateyourmusic.com/artist/guy_grosso
http://www.swaton.sk/index.php?go=autogramy/svet/herci14
http://www.lecoinducinephage.com/?tag=michel-modo
http://www.cinemotions.com/photos-Le-Gendarme-se-marie-tt8922
http://starstwins.com/sit_pro/pic_gallary.php?type=s&ID=1085
http://www.movies.kngine.com/person.ashx?id=IA:0750114&tab=Photos
http://www.defunes.fdb.cz/zajimavosti/cetnik1.html
http://www.liveinternet.ru/users/elenaist/post124399492/
http://louis2funes.skyrock.com/
