Koľko pravdy znesú deti?

Deti sú náš poklad. Ľúbime ich, chránime ich pred vetrom i chladom, fúkame im drobné rany a boliestky. Bolí nás, keď trpia. Bolí nás, keď plačú. Bolí nás, keď im ubližujeme. Nechceme, ale robíme to. Vravíme si, život je už raz taký, niekedy ružový, inokedy čierny. Zväčša však niečo medzi tým.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

Vždy sa chválila, akých má skvelých rodičov. Rodičov, ktorí nedovolili, aby ju niečo trápilo, nedovolili, aby si myslela, že svet je zlý. Zametali jej metličkami deň po dni ako curlingoví hráči. Za každých okolností milovali svoje deti, svojich starnúcich rodičov i seba navzájom. Keď vyletela z hniezda, myslela si, že láska medzi manželmi vydrží do smrti tak, ako to videla u rodičov. Myslela si, že ju ľudia budú mať radi len preto, že je. Myslela si, že keď niekomu bude pomáhať a podporovať ho, vráti sa jej to rovnakým dielom.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na začiatku to tak i bolo. Zoznámila sa s mužom svojho života. Často si vraveli, že im je spolu fajn. Spoločne doštudovali, začali splácať byt, založili si rodinu. Považovala za samozrejmé, že kým ona vypiple deti z najhoršieho, muž zabezpečí finančne rodinu. Tak to predsa má byť. Peniažky pribúdali, dlhy klesali. Z referenta sa stal vedúci oddelenia, z vedúceho oddelenia, vedúci úseku a tak ďalej. Asi tušíte, čo bolo ďalej.

Zrútil sa jej svet. To predsa nie je možné, bolo im predsa spolu fajn, nič im nechýbalo. A potom si príde nejaká cudzia žena a všetko jej ukradne. Sny, budúcnosť, manžela. Nechápala, že dobré sa neopláca dobrým. Nechápala, že tá druhá je iná. Povedal jej, že život nie je vždy spravodlivý. Somár.

SkryťVypnúť reklamu

Často plakala do vankúša, keď deti zaspali. Mala pocit, že kým o tom nevedia, sú šťastné. Vysvetľovala im: "Áno, ocko má veľa práce, ale určite príde a vezme vás na výlet. Áno, ocko nás má všetkých rád. " Ocko naozaj prišiel, bál sa však pozrieť svojim deťom do očí a tak ich vzal na výlet. Stále tvrdil, že ich má všetkých rád. Naozaj všetkých. Pche! Keď odišiel "do práce", deti boli stále šťastné.

Už nie sú. Keď im povedal, že má rád inú tetu, plakali. Boli to slzy z rodu horkých, tak plačú len deti. Nerozumeli ničomu, len zrazu bolo všetko iné ako dovtedy. Časom plakať prestali. Zvykli si na to, že majú mamku, ocka, maminho uja, ockovu tetu, nevlastnú sestru, brata svojej nevlastnej sestry. Keď vyrastú, už budú vedieť, ako beží svet. Budú vedieť, že láska medzi manželmi nemusí vydržať do smrti. Budú pripravené.

SkryťVypnúť reklamu

...venované najhoršej spomienke...

Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Marcel Rebro

Marcel Rebro

145 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

106 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

767 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu