Ani na strednej to nebolo inak. Je fakt, že prejaviť paniku pre kolektívom pubertálnych spolužiakov nebola žiadna frajerina, ale v tomto prípade mi to bolo dosť jedno. Pri všetkej smole sme boli pridelení k fakultnej zubárke a tak som padla do rúk študentom medicíny, ktorí sa na mne učili vŕtať, brúsiť, lepiť a čím viac sa oni učili, tým viac som nenávidela pach zubnej ambulancie. Sny o vypadnutej plombe boli najhoršou morou mojej mladosti...nenávidela som už aj objednávaciu kartičku s konkrétnym termínom ďalšej návštevy, ktorá za to naozaj nemohla, že sa stala nositeľom Jóbovej zvesti.
Po škole som sa presťahovala do malého mesta, kde vládla garnitúra obvodných lekárov...všetci vedeli, že táto si síce rada uhne, ale je vynikajúca na ťahanie zubov a tento síce behá za každou sukňou, ale tie sukne sú celé šťastné, že im môže spraviť mostík. Moje zuby už začali protestovať a tak som sa spoľahla na osud. Hoci som už podľa občianskeho mohla voliť a byť volená, panický strach ostal. Nehovorím, že som natrafila na nekvalitnú lekárku, naopak mala povesť šikovnej osoby, ibaže razila zásadu, že vŕtanie vždy bolelo, bolí a bude bolieť. Si dospelý človek, tak niečo vydrž a neser sa. Časom som zistila, že posledné roky žila už len zo svojej povesti a povinné preškolenia absolvovala len kvôli akýmsi bodom, ktoré vyžadovala Komora zubných lekárov. Doteraz je žiarivým príkladom toho, že naši poslanci smelo môžu zvyšovať dôchodkový vek, tuším sa už blíži k sedemdesiatke a stále vŕta, plombuje a trápi nešťastných pacientov. Pýtate sa, prečo som nevyužila právo na slobodnú voľbu lekára? Ťažko voliť, ak sa vám ponúkajú rovnaké možnosti, do malých miest sa totiž mladí zubári nehrnú a ťažko by sa uživili bez zmluvy s poisťovňou v kraji, kde si ľudia radšej dajú poldeci v krčme, akoby mali vysoliť tisíce za pekné zuby.
Keď som sa riadením osudu opäť ocitla vo veľkom meste, naštvala som sa. Spočítala som si, že často miniem svoje peniaze na pekné somariny a vybrala som si súkromné stomatologické centrum, nech to čert berie. Pán doktor mi trikrát podal ruku, usadil ma, pustil mi televízor a keby nebol ženatý, tak ho zožeriem aj s chlpmi. V telke dávali priamy prenos z mojej ústnej dutiny, celkom dobrý program...pán doktor kreslil, škrtal, maľoval po obrazovke akési čiary a ja som vnímala len príjemnú kvetinovú vôňu ambulancie. Všetko prebiehalo veľmi príjemne...až kým sa ma nežne neopýtal, že tie osmičky by mali ísť von. Čože? Aj ty, Brutus? No keď musíš, tak musíš ... pichnutie injekcie hádam nejako vydržím. Keď mi natrel miesto vpichu nejakou vodičkou, zamilovala som sa úplne. Nikdy som netušila, že trhanie zuba môže byť také príjemné. A odvtedy môj panický strach úplne zmizol. Absolvovala som už zákroky, ktoré sprevádzali hrôzostrašné mýty...a nebolelo. Do uší si založím slúchadlá s príjemnou hudbou a relaxujem. Doktor ma minule začal podozrievať, že si to užívam lepšie ako v masážnom salóne. A prečo nie?
Niekedy mi je ale smutno...spomeniem si na obyčajných ľudí v obyčajných dedinkách s obyčajným platom...
