Prvý šok, keď sa ti akoby vyprázdni hlava a máš pocit, že sa ti to sníva, či čo. Trochu neskôr strašná bolesť, ide ti roztrhnúť srdce a dookola sa pýtaš, v hlave sa ti mocú neustále otázky (prečo...prečo práve mne...urobil som kdesi chybu...keby sa to vrátilo späť...bolí to...čo mám robiť...bože, a čo to dieťa...nenávidím ju...ako mi to mohla urobiť...môcť utiecť niekam strašne ďaleko...keby som radšej nežil...pomôžte mi niekto...). Nemôžeš ísť ani von, vidíš tam samých šťastných ľudí, ktorých nič netrápi, najradšej by si ich zabil, aby im nebolo tak dobre. Ležíš v perinách a strašne sa ľutuješ. Čuduješ sa, že srdce môže naozaj fyzicky bolieť, akoby chcelo von z tela. Vieš, čakajú ťa ešte horšie chvíle. Priprav sa na to, tvoj život bude teraz chvíľu peklom. Neviem ako dlho, ale bude.
Potom to príde...prvé náznaky rozumného uvažovania, prvé nápady, čo ďalej a uvidíš, čas to trochu zmierni. Zmierni to vtedy, keď budeš aspoň trochu cítiť, že máš šancu žiť aj ďalej, keď si začneš v duchu predstavovať, čo všetko by si mohol urobiť. Zdá sa ti to asi nemožné, pretože si si žil pekný život a teraz je pred tebou čierna diera. Tú vynútenú zmenu využi pre seba, zmeň svoj život (hrozná fráza, však?), odsťahuj sa, vymeň kolegov, choď do zahraničia, ...niečo, čo môžeš, zmeň. Nie hneď, je ešte skoro, teraz ten smútok, tú ťažobu jednoducho musíš nejako prežiť! Bojíš sa navštíviť psychológa, no urob aspoň to, že si nájdi nejakého v tvojom okolí, choď sa pozrieť, kde má ambulanciu, kedy má ordinačné hodiny...nič viac, ale budeš to mať v zálohe, keby bolo treba. Je pravda, že by sa ti zišiel nejaký človek, ktorý by ťa teraz podržal. Potrebuješ dostať ten tlak zo seba, nevadí, že si muž, plač, trieskaj dvermi, vyber sa o polnoci na prechádzku, počúvaj depresívnu hudbu, ale musí to von! Svoj smútok si proste preži, on sa vyčerpá. Máš teraz na to plné právo! Rob len to, čo chceš ty.
Aj ona trpí, ak ti to pomôže. Je to žena, a určite jej nie je ľahko. Oklamala seba i teba, má strašné výčitky, je matkou - musí to byť hrozný pocit. Pomáha ti to, keď to vieš, že aj ona trpí? Tak si to v duchu uži. Neubližuj jej, to ti nepomôže.
Nuž, čakajú ťa zlé dni. Ale naozaj to raz skončí a ty nájdeš ženu, pre ktorú budeš mužom jej života. Vieš, koľko takých behá po svete? Vieš, koľko žien túži po takom skvelom partnerovi a otcovi, ako si ty? Ty máš výhodu, máš predsa dievčatko, ktoré miluješ, máš pre koho žiť svoj život. Vieš koľkí ľudia žijú len tak, že ich nikto nepotrebuje?
Peter, ešte jednu výhodu toto všetko pre teba má. Ak to prežiješ, budeš pri iných ďalších krízových situáciách oveľa silnejší. Každá ďalšia šoková udalosť sa ti bude zvládať lepšie a lepšie. V jednej knižke som čítala, že najťažší je prvý rozchod, tie ďalšie už tak nebolia. Keď sa budeš rozchádzať na piatykrát, budeš už profesionál. (Smeješ sa? To je fajn, nemyslela som to vážne.)
To, čo sa ti teraz stalo, nie je koncom všetkého, ale začiatkom niečoho nového a ešte lepšieho. Keď je človek spokojný, neuvedomuje si to, ako mu je v podstate dobre. Keď tú pohodu stratíš, spätne si vravíš, aha, vtedy a vtedy mi bolo fajn, nemal som takéto starosti. Preto som sa naučila uvedomovať si, kedy mám ten pocit, že teraz je dobre. Viem, že za chvíľu to nemusí byť pravda. Vychutnávam si to tak, ako by to bolo naozaj poslednýkrát. Skús si v tomto trápení takéto okamihy hľadať (však si mi v duchu odpovedal, že sa mi to dobre vraví, keď sa ti chce len niekam zakopať). Choď za dieťaťom a stisni ho, zober ho von a pozeraj sa, aké je krásne. Povedz si, kedy sa máš dobre, aj keď to bude trvať len desať sekúnd. Nabije ťa to na ďalších pár hodín, keď ti bude srdce zvierať bolesť. Hľadaj si svoje kúsky pohody, aby si tú nepohodu ľahšie prežil.
Dopraj si teraz také drobné radosti. Hovoríš, že nevieš, či vôbec dokážeš pracovať. Skús to, ale keď to nepôjde, vezmi si dovolenku a kúp si prvý last minute, ktorý zbadáš. Alebo choď niekam do telocvične, fitneska alebo na plaváreň a vybi energiu pohybom až do vyčerpania. Ty už vieš, kedy sa cítiš dobre a aké máš možnosti. (Ja som si vtedy sadla do auta a vybrala som sa na výlet do ďalekého mesta, aby som sa stratila medzi ľuďmi. Bolo to naozaj bláznivé, lebo to mesto bolo dvesto kilometrov ďaleko, ale svišťala som si to po diaľnici, pustila som si na plné pecky rádio a spievala som si, pričom sa mi liali slzy z očí. Vieš ako mi bolo fajn?)
Mala som z teba pocit, že vieš, čo chceš. Teraz sám sebe nadávaš, že neovládaš svoj život. Nechceš plakať a plačeš, nechceš manželke nič vyčítať, ale vyčítaš, chceš byť chlap a nie si. Presne vieš, čo by si mal robiť , ale keď na teba príde úzkosť, všetko ti je ukradnuté, lebo chceš byť so svojou ženou a chceš, aby ťa milovala tak, ako predtým. To nepôjde. Už nič nebude tak ako predtým. To je ale dobre. Uvidíš, že to je dobre.
Teraz mi najskôr neveríš, ale ja mám najhoršie za sebou a už by som to nechcela vrátiť späť. Ani minútu svojho života po TOM nechcem zrušiť.
Drž sa, a ak budeš chcieť, ozvi sa mi.
