"Viete, ja som sa s tým naozaj ešte nestretla, vôbec neviem, čo mám robiť", vraví pani v bielom plášti trpezlivo.
"Ja mám predsa nárok na reklamáciu výrobku, ktorý nemá také účinky ako sľuboval letáčik. Minule som ten istý prípravok užívala a zabral. Teraz som zaplatila za neho 1300 korún a vôbec to nefunguje, tak ho chcem reklamovať. Podľa mňa to vôbec nemá také zloženie ako minule, ide o chybný výrobok. Spíšte mi reklamáciu," nedala sa kožušinová dáma.
"Reklamáciu? To asi musíte napísať výrobcovi, či čo..."
"Ale áno, keby som si kúpila v obchode mikrovlnku, ktorá nefunguje, tiež ju reklamujem tam, kde som ju kúpila, takže aj vy ste povinná vybaviť moju reklamáciu."
Dáma sa zjavne nechcela dať ukecať vedomá si svojich práv spotrebiteľa. Nešťastná lekárnička jej bola ochotná vydať potvrdenie o zaplatení ceny za liek a vypísala jej kontakt na výrobcu, my ostatní sme už nervózne postávali, pretože vzduch sa dal krájať. Niektorí nevydržali a odišli, ja som si povedala, že už hádam prídem na rad a teda ešte vydržím. Keď už tretíkrát zopakovali tú istú diskusiu, mladá dáma konečne opustila priestor. Lekárnička mi s ospravedlnením v očiach vraví:
"Prepáčte, ale naozaj neviem, čo robiť, keď si to nedala vysvetliť...".
Snažila som sa udržať spoločenskú konverzáciu: "Veď ale toto si hádam mala vyriešiť u lekára, ktorý jej to predpísal, či nie?"
"To jej nepredpísal lekár, ona si u mňa objednala prípravok na schudnutie. Viete, boli Vianoce...."
Zo zadu sa ozvala staršia teta: "Nó paninka si asi neprečítala, že to stačí nežrat, né?"
Myslím, že v ten deň sme v lekárni dostali okrem našich liekov aj dávku smiechu, ktorým sme sa v tom rade celkom ochotne nakazili.
