Najprv si jej len vrazil nôž od boku. Rana krvácala, ale ty si nôž vytiahol a ranu pofúkal.
Druhý úder prišiel od chrbáta, priamo spod vianočného stromčeka. Bol smrteľný, definitívny. Umieranie trvalo asi dva dni.
Vlastne, ešte čosi cítim. Neskonalý strach o moje deti. Áno, často si mi pripomínal, že o naše. Ty im to však vysvetľovať nebudeš, zbabelo si utiekol z bojiska.
Často som si vravela, že nájsť do života partnera, ktorý mi rozumie a ktorému rozumiem ja, je vlastne veľký zázrak a ja som ten zázrak prežívala. Niekto sa takéhoto zázraku nedožije nikdy. Prečo si však myslíš, že práve ty máš nárok na zázraky dva?
Stojím pri mojom malom odhrabávačovi snehu pri garáži a zotmelo sa. Tma ma oslobodzuje, schovala pred svetom aj moje slzy. Jedna múdra žena mi raz povedala, že najviac sa slobody bojíme vtedy, keď je na dosah ruky. Bála som sa jej, ale už sa nebojím. Vyrážam jej v ústrety a deti ma budú držať za ruky. Už si nenárokujem na žiadny zázrak.
