Neskôr som sa dozvedela, že sa nepatrí behať za chlapcami. Tak som nebehala a tajne som závidela spolužiačkam, ktoré to robili a potom tým chlapcom sedávali na kolenách, zatiaľ čo my ostatné, slušne vychované, sme sedávali v kúte. Nepatrilo sa ešte veľa vecí, úplne najviac sa nepatrilo počúvať z kazeťáku Karla Gotta, lebo sa patrilo tváriť vzrušene pri hitoch Modern Talking. Keď som dospela do veku, v ktorom sa Modern Talking počúvať už nepatrilo, tak som sa zase dozvedela, že je absolútne nepatričné dávať najavo, že sa bifľujem. Nikdy som to síce nerobila, ale keďže mi to pálilo samo, musela som sa tváriť, že niečo neviem, hoci ma išlo roztrhnúť. Moja prvá päťka z fyziky bola najhorším a zároveň najkrajším zážitkom vtedajšej nezrelej mladosti.
Jednoducho sa patrilo mať guľu.
Ešte veľa vecí v mojom živote sa nepatrilo. Nepatrilo sa pozerávať Jednoduchú Máriu, tak som ju nepozerala. Keď sa mi však nedopatrením stalo, že som bola nútená vidieť jeden diel (mali sme nudnú návštevu), zistila som, že je to strašne dobrá komédia, hoci pochybujem, že ten seriál autori mysleli práve takto. Niekedy v tom čase sa patrilo vidieť Titanic, lebo však keď ho videlo toľko miliónov divákov, musí to byť dobrý film a ten mladý budúci utopenec bol podľa verejnej mienky veľký fešák. Keď to malo ísť v telke, uvarila som si kávu, nachystala som si na pohovku zemiakové lupienky a dva balíky vreckoviek a sadla som si pred obrazovku. Po hodine som telku vypla a do rána som nemohla zaspať (to ten kofeín), tak som si po polnoci zapla nejaký iný program. Tam dávali 32. reprízu Drišľakovín, ktoré sa samozrejme tiež nepatrilo pozerať, pozrela som si teda záznam z parlamentu (istý čas to bol naozaj televízny hit).
V sobotu sa zásadne nepatrilo leňošiť, k dobrému bontónu každej gazdinky patrilo vysávať, okopávať záhradku, vešať bielizeň či žehliť košele. V nedeľu sa zase nepatrilo vysávať, okopávať záhradku, vešať bielizeň či žehliť košele, oficiálne sa leňošilo, prípadne sa uvedené úkony robili tajne (najmä okopávanie buriny pod mesačným svitom malo niečo do seba). Okná sa umývali zásadne dvakrát do roka - pred Vianocami a Veľkou nocou, zima-nezima. No, a dávať do polievky v obchode kupovanú mrkvu bol hriech porovnateľný hádam len s nezaplatením dobrovoľného príspevku ROH.
Pred revolúciou sa patrilo robiť vtipy z Brežneva a Husáka. Kto strávil nežnorevolučné mimoriadne prázdniny na lyžiach, a nie na námestí, ten bol nenormálny vyvrheľ, lebo však sa patrilo vyjadriť slobodne svoj názor na to, že všetci komunisti boli svine a treba ich povešať (len neviem, kto by tu potom budoval našu novú krehkú demokraciu). Odvtedy sa patrí byť angažovaný a nadávať na Mečiara, Slotu, toho bicyklistu, KáDéHá, Kováča, Šustera, Gašparka, cigáňov, Maďarov, Fica či Harabina. Patrí sa pred voľbami hrešiť, že niet koho voliť a potom ísť zvoliť toho, kto je menšie zlo, na ktoré sa samozrejme tiež patrí nadávať.
My, inteligentní, teraz nerobíme veľa vecí. Nepozeráme Ordináciu v ružovej záhrade, iba lamentujeme, že dnešné seriály už nie sú tým, čím bývala Nemocnica na okraji mesta. Nečítame bulvárne noviny ani časopisy, zato rozhorčene vyhlasujeme, akí sú to klamári, hyeny a hnusní novinári, keď sa prehrabávajú odpadkami celebrít, aby tam našli kondómy z celého týždňa (odkiaľ to však vieme, keď to nečítame? ..hmm....). Nesledujeme správy komerčných televízií, lebo tam ukazujú iba vraždy, mŕtvoly a zvieratká na paši. Nepatrí sa ani čítať ženské romány, zbožňovať Steelovú a Pilcherovú, pozerať Smotánku, obdivovať Panelák a vrcholom nevkusu je hovoriť o nejakej Superstar. Týpky ako Rozboril alebo Erika sa vyskytujú na rebríčku tých, na ktorých sa nepatrí pozerať, veľmi vysoko.
My, intelektuáli, čítame zásadne Trend, .týždeň a Hospodárske noviny, sme úplne hotoví z TéAtrojky a SíEnEn a ten, kto by nás zbadal s knižkou pani Keleovej či Vasilkovej, by mal prísť radšej o zrak, len aby sa to nik nedozvedel. My čítame zásadne francúzske romány 19. storočia či novely súčasných škandinávskych autorov, pozeráme japonské nezávislé filmy na ČéTéDva a jediný, koho sme ochotní ako-tak akceptovať, je Pali Coelho. Z Woodyho Allena sme namäkko a jednoznačne odsudzujeme Slnce, seno, jahody, pár faciek a erotiku.
No, fuj!
Zároveň sa dnes nepatrí byť na Fejsbuku, spôsobuje to impotenciu a mäknutie mozgu. Patrí sa chodiť do prírody a obdivovať panenské Štrbské pleso. Okrem toho sa patrí ládovať klíčkami a vlákninou, lebo rezeň a hranolky sú diablovo dielo. Mekáč je hlavným sídlom dekadencie, dnes sa navštevujú čajovne a nefajčiarske kaviarne.Tráviť nedeľu v nákupnom centre je vrcholom nevkusu nášho prekomercionalizovaného života, lebo treba radšej navštíviť vidiek a hladiť kozičky na nejakej farme, aby si deti nemysleli, že mlieko sa vyrába v mliekarni. Ozaj, dievčatám sa stále nepatrí chodiť do spoločnosti samým, lebo to je znamenie toho, že si nevedia zbaliť chlapa, muži zase majú chodiť na žúry sami, aby si ostatní kamoši nemysleli, že sú pod papučou.
Ozaj, patrí sa mať svoj vlastný blog.
Ja som sa konečne dokázala vzbúriť proti verejnej mienke.
Pred svedkami vyhlasujem, že pozerám Superstar, občas aj Ordináciu v ružovej záhrade, sedím celé hodiny na Fejsbuku, keď som hladná, dám si menu vo fastfoode, behám po nákupnom centre, kde si pri káve prezriem aj bulvárne noviny a dokonca som si v telke minule pozrela aj Angeliku!
Tak.
Som na seba hrdá.
Ešte sa prinútim pozrieť si nejaký dobrý nemecký seriál z vidieckeho prostredia, v ktorom sa jódluje a na záver pekného dňa si poplačem pri Pošte pre teba, nech to šľak trafí.
Budem si konečne robiť to, čo ja chcem!
Dnes sa totiž patrí tvrdiť, že som slobodný človek a je mi ukradnuté, čo si kto myslí...
