Keď som s rovnako postihnutými deťmi nastúpila do prvej triedy, stala sa z nás nová koncepcia. Znamenalo to asi toľko, že sme v každom ročníku dostávali úplne nové učebnice (neodskúšané, teda plné chýb a zbytočného učiva). Začala sa éra množín.
Spomínate si? V snoch ma mátal "prienik" a "zjednotenie" a naši rodičia sa chytali za hlavu, čo nás to v tej škole učia. Kým sme zistili, koľko je osem plus šesť, museli sme nakresliť veľký obrázok a až potom bola odpoveď správna. Šlabikár bol dosť desivý, staré mamy v nich mali výraz napajedenej ježibaby a deti boli pridusené červenou šatkou.
Zaujímavé je, že doteraz v pedagogike nič lepšie ako je EMA MÁ MAMU (a naopak) nevymysleli. Je to určite jediná súvislá veta v slovenskom jazyku, ktorú obsahoval každý šlabikár bez ohľadu na politické zriadenie.
Keď sme prišli na kontrolu k zubárke, vystrašila nás tým, že vraj máme tetracyklínové zuby. Ďalšia pohroma! Moja mama si totiž dovolila byť tehotná práve vtedy, keď odborníci netušili o škodlivom účinku tohto antibiotika na vyvíjajúci sa plod (dopadla som však lepšie ako černobyľové deti).
Prázdniny sme trávili ako pionieri zásadne v táboroch ROH, kde sme prvé tri dni nacvičovali slávnostné otvorenie a posledné dva dni slávnostné ukončenie celej maškarády. V letnej horúčave sme sa potili v umelohmotnej košeli s dlhým rukávom a odporne tuhej sukni a recitovali sme "predseda táborovej rady, predseda oddielovej rady Janko Mrkvička, siedmy oddiel Usilovné včielky je pripravený na slávnostné zahájenie pionierskeho tábora".
Základnú školu sme skončili po ôsmich rokoch, čo nám o rok starší spolužiaci ZDŠ-kári celkom závideli (dnes je to už zase naopak). Rozpŕchli sme sa na stredné školy podľa toho, aké povolanie si zvolili naši rodičia. Mala som šťastie, okrem jednotiek v žiackej knižke som mala po otcovi aj správny robotnícky pôvod, takže som mohla študovať na gympli a stať sa pracujúcou inteligenciou (paradoxom bolo, že to bola vlastne nepriateľská trieda).
Nálepku naši študenti sme dostali vtedy, keď sme v zime a daždi namiesto vyučovania mávali kľúčami presne na tých miestach, kde sme predtým odmietali mávať vlajočkami na slávu Sovietskemu zväzu. Neprešiel však ani polrok a stala sa z toho nadávka. Pomstili sme sa za to staršej generácii tým, že sme rovno po škole začali obsadzovať všetky riadiace pozície, pretože kapitalistické skúsenosti nemal vlastne nikto (tí úspešnejší sa dopracovali k označeniu kindermanažment, ale vyžadovalo si to okrem nízkeho veku aj dobre postaveného ocka). A tak radšej mnohí z nás hupsli do perín.......
...a máme aj prvé úspechy, vraj sa opäť zvyšuje počet narodených detí. V pieskovisku práve pečie vydarenú bábovku Husákove vnúča - môj syn.
