Študenti sa sťažujú, že sa cítia, akoby ich zavreli do ZOO. Do kelu, veď tam lezú dobrovoľne. Predstavujem si, ako to asi funguje. Zazvoní na prestávku, pekná mladá dievčinka s namaľovanými nechtami a minisukňou sa postaví do radu, dostane odznak, zapne si ho na podprsenku, ktorá jej vylieza spod tesného svetríka, vlezie dnu a zapáli si. Nežnú rúčku ladne vytočí do hora a cigaretka jej ledabolo dymí spomedzi prostredníka a ukazováka. Vtiahne šluka a rozkošne našpúli pery. Vyfúkne obláčik dymu. Aké rozkošné...(a tým istým orgánom sa možno bude o pár minút bozkávať).
Tá škola by sa na to mohla vlastne vykašľať. Čo na tom, že im fajčí celá tretina deciek (a to sa mi zdá ešte celkom malé číslo). Niekedy účel svätí prostriedky. Ja len viem, že keď som bola na strednej škole, hádam jediná z celej triedy som bola vyvrheľ, lebo som nechcela splynúť s davom. Ja som bola v tej klietke. Nedobrovoľne. Kde boli vtedy moje detské práva?
