Prišli s veľkou pompou asi piati. Zvolali si učiteľov a milým hlasom nám oznámili, aby sme sa nebáli, že nejdú po nejakých detailoch a nepodstatných veciach (teda papieroch), ale po obsahu vzdelávania, ľudsky povedané, či sme dobrí učitelia, aké máme vzťahy ku študentom a tak...
Celkom som si vydýchla, pretože o inšpekciách chodili kadejaké chýry. Malo ma varovať už to, že hlavná inšpektorka v živote neučila na strednej škole, ale iba v škôlke materskej. Na začiatok nám oznámili, kedy komu prídu na hodinu. Staršia kolegyňa dejepisárka od tej chvíle začala nacvičovať s druhákmi "vzorovú" hodinu. Ostatní (vrátane mňa) sme si povedali, že je to stará štruktúra a že my sme predsa žiadne divadlo nacvičovať nebudeme, ale že sa budeme správať prirodzene.
Prišli, oznámili vystrašeným žiakom, že sú inšpekcia a sadli si dozadu (aj vy ste si ako študenti mysleli, že inšpekcia kontroluje vás a nie učiteľa?). Úplne "prirodzená" hodina začala. Môj výkon bol (podľa mňa) úžasný. Využila som asi desať rôznych vyučovacích metód, decká pracovali v skupinách i samostatne, tvorili a vymýšľali, využili sme projektory a meotary, projekty a ešte neviemaké modernosti. Moje decká boli proste úžasné a ja spokojná.
Keď odišli z triedy, sadli sme si ja a inšpektorky a....
Prečo dnešná hodina nesúhlasila s tematickým plánom, ktorý ste si vyrobili v septembri?
Prečo vám v triednej knihe chýba zápis na strane 58?
Prečo ste žiakov neoboznámili s výchovno-vzdelávacím cieľom hodiny?
Ani slovo o tom, či sa to deckám páčilo a či sa niečo naučili. Ani slovo o tom, že sa ma neboja tak, ako som ja kedysi bála našej fyzikárky a ruštinára. Neurobila som správny zápis do triednej knihy a basta!
V tej chvíli som mala chuť zbaliť sa ísť........
..... na chodbe som stretla svoje decká, ktoré mi povedali, že sa tešia na poobedňajší krúžok so mnou. Neodišla som, ale štve ma, keď počujem ministra školstva a kadejakých štátnych tajomníkov rozprávať o reforme školstva.
