Na Vysokej škole ekonomickej som oficiálne (rozumej podľa čerstvo prerobených skrípt ktoréhosi docenta) zmenila názor a pri mene Baťa sa už fuj nerobilo. Naopak, bol mi kladený za vzor sociálne orientovaného kapitalistu. Stal sa z neho pomaly cár báťuška, ktorý svojich zamestnancov chránil ako svoje dietky. Povinne naštudovaná literatúra však vo mne nezanechala bohvieaké stopy, takže som si viac o ňom nezapamätala. Pre mňa malo význam skôr otvorenie obchodného domu Baťa na rohu Michalskej ulice a námestia SNP. Zdalo sa mi, že vzhľadom na môj študentský príjem sú tie topánky pridrahé a tak som si na svoje baťovky musela ešte chvíľu počkať.
Keď som začala učiť stredoškolskú mládež, vyslali ma ako čerstvú a nadšenú profku (nikto iný nebol totiž ochotný ísť sa preškoliť cez prázdniny) na "míting". Mala som začať učiť nový predmet, ktorý tesne po osemdesiatom deviatom ponúkla nadácia Baťa - Junior Achivement. Míting bolo vlastne jedno neobyčajné školenie obyčajných učiteľov. Mali sme decká učiť podnikať. Vtedy vec nevídaná, vydali akcie, predali ich, založili si študentskú spoločnosť, vyrobili nejaký výrobok, predali ho a spočítali zisky. Všetko ako naozaj, aj peniaze boli celkom skutočné. Pán Baťa poskytol celému projektu svoje meno, inak s tým nemal veľa spoločného. Vtedajšie decká boli naozaj nadšené, a tak keď tí moji vyhrali jednu zo súťaží, boli pozvaní na slávnostnú konferenciu do veľkej Bratislavy. Viete, moji oravskí študenti pochádzali zväčša z malých dedín a pomerne skromných rodín a tak ten výlet považovali za odmenu (dnes by sa ofučali, že čo otravujem).
Slávnosť bola naozaj na úrovni, moji chlapci sa nahodili hádam prvýkrát v živote do obleku. Pobehovali po sále s pohármi v ruke a zobkali olivy zo švédskych stolov. Potom sa objavil Tomáš Baťa mladší. Už vtedy mal strašne veľa rokov, ale vyskočil na pódium ako mladík a vykopol nohu na stoličku so slovami: Hádejte, jakou mám na sobě značku bot?
Odovzdal deckám ceny a potom sa zaplietol do davu. Jedna z mojich dievčat sa ho nebála osloviť a tak vznikla fotka, ktorú mám veľmi rada.
Pre mňa bol teda pán Baťa prototypom šarmantného a vzdelaného človeka.
Mimochodom, neviem sa zbaviť starých sandálov od Baťu. Sú už ošúchané a pôvodná farba sa už nedá veľmi identifikovať, ale nemám z nich svrbiacu alergiu a akosi viac mi prirástli k srdcu. Asi ich dám do škatule.
