Ešte prednedávnom vyzerala perspektíva mojich tohtoročných Vianoc dosť nešťastne. V katastrofických snoch sa mi pravidelne vracali vízie o tom, čo by stalo, keby to neschválili. Viete si to predstaviť?
Je ráno, vianočná kapustnica buble vo veľkom smaltovanom hrnci na sporáku a ja práve dozdobujem posledné medovníčky. Ruka sa mi trasie....ach, čo len bude so zdravotníctvom? Keď sa chystám obaliť primrznutého kapra, padne mi na zem....to všetko pre nešťastnú spomienku na to, že ani poľnohospodárstvo túto zimu pravdepodobne neprežije. Dcéra celý deň plače zavretá vo svojej izbe, je ochotná venovať všetky svoje ešte neprijaté darčeky školstvu, len aby neskolabovalo. Syn sa na koberci hrá so skladačkou, ale ani jemu nie je do spevu...bodajby aj bolo, keď rozpočet stále nie je schválený. Volá mi mama, vraj nespala celú noc, to viete, umára sa pre rezort obrany. Sused sa zase háda s manželkou, spory o výšku DPH ho doviedli na pokraj rozvodu. Hrozím sa Štedrého večera, ktovie, či nebude posledný "v dobrých časoch". Myslím na našich poslancov, či tam niekde nestoja pred parlamentom na kopci....určite im to nedá, aby nediskutovali o našej svetlej budúcnosti. Obliekam si zimník, balím do termosky teplý čaj s rumom a idem na trolejbus. Čo ak potrebujú trochu zohriať, chcela som síce ozdobiť vianočný stromček, ale to počká. Pred parlamentom nikoho nevidno, tak sa vraciam domov, myšlienky mám však nepokojné...stalo sa im niečo zlé? Zapnem televízor, ale ani na spravodajskom kanáli o ničom nepočuť. Už ani koledy ma nevedia potešiť, pustím si teda nahratý záznam poslednej nešťastnej schôdzke parlamentu. Neustále sa vraciam k tej osudovej chvíli, keď zablikal monitor a na ňom tragická správa....nechválené. Z darčekov sa akosi nik neteší, veď akoby mohol...naša budúcnosť je v keli...
Nie, môj 24. december bude iný. Veselší, šťastnejší a hlavne spokojnejší. Žiadne spadnuté zmrznuté ryby, pevnou rukou kapra švacnem do pekáča a pekáč strčím do veselej elektrickej rúry. Medovníčky nebudú zdobené infantilnými podobizňami Mikuláša či stromčeka, tento rok na ne namaľujem šťastného poslanca hlasujúceho za štátny rozpočet. Dcéra si pokojne môže nechať všetky darčeky, lebo učitelia opäť dostanú výplatu. Mame namiesto tabletiek na spanie pošlem fotku dobre plateného usmievajúceho sa policajta. Susedovcom venujem o 9% lacnejšiu knižku o riešení manželskej krízy. Všetci si potom uvaríme čaj s rumom a pustíme si koledy.
To všetko len vďaka nim, našim poslancom, ktorí múdro schválili tohtoročný štátny rozpočet. A ešte vďaka Mečiarovi, ktorý nám to so svojou príslovečnou skromnosťou pripomenul....aby sme nezabudli, komu máme ďakovať za tú pohodu počas sviatkov.
