Tradičná disciplína

Je sobota, v telke skáču snowboardisti.Lietajú ponad matriošku, akoby sa jej chceli dotknúť. Komentátor konštatuje, že ide o mladý šport, ktorý nezapadá do tradícií olympiády. Chlapci sú veselí a strapatí, akoby si len odskočili zo školy. Jedného z nich odprevádza na trať štrikujúci kamoš (alebo je to tréner?). Na medailu to nevyzerá, na biely šál áno.Dolu pod kopcom čakajú tí, čo to už majú za sebou. Objímajú sa navzájom, plieskajú sa dlaňami ako na pive. Niektorí z nich akoby zhrabli sveter pradedovi zo skrine, takmer všetkým vidno holé kríže. Ozýva sa vo mne matka, hneď by som ich zakasala.Nedeľa ráno, na trati sú lyžiari.Svištia po modrom snehu ako špinavá bielizeň, len aby sa trafili do dráhy. Na diaľnici by už dávno dostali pokutu za rýchlosť. Komentátor niekoľkokrát spomenie, že ide o tradičnú kráľovskú disciplínu. Lyžiari sú dokonale vybavení, hladké kombinézy im sedia na milimeter presne. Po dojazde ich obklopí svorka mužov v jednotnom tímovom odeve. Ich úlohou je potľapkať, podať vetrovku, zazipsovať po krk.Už tu máme víťaza. Pobozká svoje lyže a poberie sa rozdávať úsmevy do kamier.Duch tradičnej olympiády je zachránený.