reklama

O tom, čo je trápne (trochu erotická exkurzia do sveta hudby)

Keď som bola sladká štrnástka, moja matka (vtedy trápna) si často púšťala na starom kotúčovom magneťáku jednu a tú istú pesničku. Nežný (podľa mňa trápny) hlas vtedajšieho (podľa mňa trápneho) idolu slovenských socialistických žien hlásal, že ju ľúbi, tak ako veľmi ľúbiť vie, tvrdil, že je šťastie jeho dní a vôňa májových rán (samozrejme, že trápnych, ako inak). V pravidelných intervaloch som búchala dvermi svojej izby, aby som prehlušila tiež ma ľúb, nech nie som viac sám a sama sebe som si dala veľký sľub, že ja toto svojim deťom neurobím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (55)

Sľub sa mi podarilo dodržiavať niekoľko rokov až do osudného 12. februára 2008. Presne o 15. hodine a 50. minúte stredoeurópskeho času som vošla do predajne hudobných nosičov, či náhodou nenatrafím na niečo, čo by odľahčilo moju peňaženku. Moje úbohé dieťa ešte netušilo, že jej matka zhruba o 26 minút neskôr vloží zakúpený kompaktný disk do autorádia s prehrávačom a pustí si ho...odvtedy už nič nie je také, ako predtým.

((pesnicka))

Krajšiu erotickú pieseň som ešte nepočula. Aspoň sa mi zdalo. Moja dcéra prvýkrát zdvihla obočie a zahlásila: "To čo je?" Už vtedy mi bolo jasné, že od tejto chvíle som si mohla pokojne vytetovať na čelo Som trápna. Pesničku si púšťam v aute každé ráno pri ceste do práce a späť. V okamihu, keď moje unavené dieťa, plod mojich bezsenných nocí, nastúpi do auta, automaticky prepínam na rádio, pretože viesť motorové vozidlo a pritom sledovať zdvihnuté zreničky pubertálneho netrápneho dieťaťa za svojím chrbtom nie sú kompatibilné činnosti. Tak som si zaobstarala menší MP3 prehrávač a počúvam túto dokonalosť v intimite dvoch malých čiernych slúchadiel (samozrejme, len keď neriadim motorové vozidlo). Na mojej trápnosti to však nič nezmenilo, akurát začal dvíhať obočie aj môj budúci exmanžel, ktorý ma minule takto zazrel ísť po ulici cestou do škôlky (mladšie dieťa ma ešte stále považuje za najskvelejšiu matku na svete). To mi však nevadí a spomínam to len kvôli dokresleniu vážnosti celej situácie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na svoju obranu uvádzam, že pieseň vo mne vyvoláva stavy pohody a jemného vzrušenia, symbolicky vyjadruje túžbu muža po žene netradičným spôsobom a do tretice sa pri nej veľmi dobre šoféruje, lebo jej rytmus ladí so zvukom štvortaktného benzínového motora.

Dežo Ursíny: Predposledná večera

(autor hudby aj textu je on sám)

Ako tak na teba hľadím v šere izby,
musím ti prezradiť, ty nie si bohviečo.
Som však veľmi hladný, sám som Boh - nevie čo.
Dosť sa mi dnes páčiš. Chcem ťa.

Niekto si namýšľa, že je dokonalý,
že je sám bohviečo, my sme Boh nevie čo.
Je to ako vo sne, sám Boh nevie čo sme.
Deťúrence skromné. Zjem ťa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predtým trošku váham, počítam a delím.
Trošku popremýšľam, kým sa odhodlám.
Aj sa neponáhľam, aj už trošku meškám.
Zaškúlim na hodiny a urobím ham.

Jazykom ťa láskam, požieram ťa slastne.
Telíčko máš šťavnaté a krehké.
Tak ako som váhal, teraz neviem prestať.
Neviem prestať papať, ani prestať nechcem.

Ja ťa vlastne nejem. Dychtivo ťa hltám.
Hanba na mňa pozrieť. Už ťa viacej niet.
Už mi ležíš na dne ucha, srdca, brucha.
Celá skrvavená, holá - dohryzený kvet.

Ako tak na teba hľadím na dne brucha
si mi povedomá, mierne rozostrená.
Bohvie čia si sestra. Bohvie s kým to spávaš.
Bohvie s kým precitáš, žena.

Ako ťa tak trávim, čosi do mňa vniká.
A ty sa mi strácaš, prudko oťažievam.
Bohvie s kým sa bratám, bohvie čím sa stávam,
bohvie kam to plávam. Stenám.

Ako tak na teba hľadím na dne srdca.
Úprimne ti poviem. Si pekná potvora.
Až ráno precitnem, bohvie, že čo zostane,
a čo spláchne Dunaj do Čierneho mora.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nikdy som vedome neporušila žiadny právny predpis (naozaj som vošla do zákazu vjazdu len vďaka nepozornosti), snažím sa byť dobrým členom tejto spoločnosti a preto sa vopred ospravedlňujem všetkým predstaviteľom a zamestnancom SOZA. Pustila som sa totiž do štúdia pravidiel tejto určite veľmi užitočnej organizácie a som z toho jeleň. Pravdepodobne som sa v tejto chvíli stala jej dlžníkom, ale hádam im moja neexistujúca platba za použitie audionahrávky nenabúra veľmi výsledok hospodárenia za toto účtovné obdobie.

Adriana Markovičová

Adriana Markovičová

Bloger 
  • Počet článkov:  209
  •  | 
  • Páči sa:  8x

Iné moje texty môžete nájsť:* na tejto N-kovej stránke* na tejto Gorilej stránke* Sieťovkové recenzie Zoznam autorových rubrík:  RozchodológiaZápisky zblúdeného motovidlaVtedy a dnesČo mi napadloČo ma štveFotografieSpôsob ako prežiťMoje malé potešeniaNeverte ničomuZverejnené v tlačenom Sme

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu