Chytím si prvého mladého muža, ktorý je po ruke. Ak mám v ten deň mimoriadne šťastie, býva to predavač príslušnej predajne. Oslovím ho s výrazom ranenej labute nejakou z viet typu „Potrebujem fotoaparát, ktorý by stál do päťtisíc a keď spadne, aby sa nerozbil". Vetu samozrejme obmieňam podľa toho, koľko mám peňazí a čo sa mi práve pokazilo. Keď som mimoriadne náročná, uvediem svoju obľúbenú značku, lebo mám rada veci, na ktoré som si už raz zvykla. Predavač sa v tej chvíli veľmi zvláštne usmeje (je to grimasa podobná výrazu tváre šéfa, ktorého žiadate o povolenie na kopírovanie na jedinej kopírke v budove). Jeho odpoveď býva, že v tejto cenovej kategórii sa uvedený sortiment nevyskytuje. Zato ma zavedie ku vitrínke s foťákmi a ktoré pravdepodobne súťažia v súťaži s názvom Kto má viac megapixelov. Človek by povedal, že čím viac, tým lepšie, však? Predavač sa však usmeje po druhý raz a s pohľadom starého priateľa pri pive mi pošepne: „Úplne vám postačí aj šesť, tie vyššie už aj tak na fotke nerozoznáte." Tak je to teda...
Milí výrobcovia a reklamní agenti. Hoci som len priemerný štatisticky nevýznamný spotrebiteľ, mám svoje vlastné požiadavky na vaše produkty. Tie čertove veci majú slúžiť mne, a nie ja im, takže žiadne siahodlhé návody a pravidelné ofukovanie výrobku nepripadá do úvahy. Čo vlastne chcem?
1. Digitálny fotoaparát - naozaj si myslím, že v súčasnej dobe nie je pri kúpe bežného digitálu podstatné, koľko má pixelov, všetky ich majú na môj vkus dosť. Dokonca ani nepotrebujem, aby sa dal „prezliecť" do inofarebného obalu (to platí aj pre mobily), foťák aj tak schovávam do tašky a nemusí ladiť s topánkami. Mal by dačo vydržať, keď padne z ruky mne alebo deťom. Obsluha musí byť ľahká, vravím jej „pre blbca" (keď fotím oproti svetlu, musí tam byť tlačidlo PROTI SVETLU a keď je tma, stlačím niečo, čo je označené V NOCI). Stabilizátor obrazu môže byť (nikdy nevieš, kedy príde Parkinson). Nepotrebujem ani vedieť, čo znamená ISO.
2. Mobilný telefón - má slúžiť hlavne ako telefón a zasielač SMSiek. Telefónny zoznam nie je na škodu, kalendár a budík je tiež fajn, pamäť mi už totiž slabne. Nabíjať sa má krátko a vydržať dlho. Nechcem vedieť nič o skratkách a výrazoch GSM, WAP, GRPS, Push to talk, paketových či iných mne podozrivých dátach.
3. Počítač alebo notebook - vopred pripravujem všetkých IT odborníkov na to, že pojmy, ktoré budem používať, nie sú veľmi odborné, ale ja vás zase nebudem upozorňovať na to, že pečeň sa pred restovaním nesolí. Môj kamarát počítač musí zvládnuť písanie textu, tvorbu tabuľky, prehrávanie hudby a filmu, nenáročné hry a moje účtovníctvo. Viem, čo je bajt a pamäť. Tuším, že tu naozaj platí, že čím viac, tým lepšie. Na internet mám dve požiadavky, musí fungovať vždy a rýchlo. Výrazy 2D, 3D, 4G až neviemkoľko mi nič nevravia, takže ma nimi reklama naozaj neomračí. A určite tušíte, že opäť na mňa nesmiete ani so žiadnymi inými skratkami. Áno, používam Explorer a Outlook, viem že to nie je sláva, ale už som si zvykla, takže sa nebudem učiť iné. Bill Gates sa vraj rozhodol robiť už len charitu, takže mi nevadí, že je veľký kapitalista, ktorý zbohatol na takých lenivcoch ako som ja.
4. Tlačiareň - dovolím si povedať, že na to som "odborník". Vďaka metóde pokusu a omylu presne viem, že jedine laser (v pivnici mám tri nepoužiteľné ihličkové a atramentové opachy, ktoré boli buď veľmi lacné, alebo veľmi veľké, alebo jednoducho zdochli). Čo najmenšia, najúspornejšia a s kopírkou a skenerom, mám na to rezervovaný len jeden malý stolík. Je fakt, že toner je drahšia záležitosť, ale zato je spoľahlivejší ako upchatá atramentová tryska.
5. Auto - musí vydržať, keď prejdem cez jamu, ktorú som si nevšimla. Jedinú údržbu, ktorú zvládnem je vysatie interiéru a doliatie vody do ostrekovača. Ostatné musí zabezpečiť servis, takže je logické, že chcem, aby sa do neho chodilo čo najmenej. Moje auto musí byť v rámci normy bezpečné a parkovateľné na malom priestore. Z „luxusnej" výbavy trvám akurát na autorádiu (dopravný servis sa hodí najmä vtedy, keď trčíte s dvoma malými jačiacimi deťmi v snehu a zápche kdesi medzi Žilinou a Vrútkami a z každej strany na vás vrčí kamión, lebo ste nepočuli, že na ceste sa pracuje) a klimatizácii (najmä odkedy žijem v Bratislave). Vyžadujem, aby bolo „children friendly" - znamená to, že mu nebude prekážať nájazd detí zvnútra ani zvonku. Poriadne auto to jednoducho musí vydržať! Takže milí predajcovia áut, neohúrite ma metalízou, ani ponukou kabrioletu (aj keď pohľad na dámu, ktorej vlaje šál z otvoreného auta nie je na zahodenie...).
6. Televízor - uhlopriečky, kontrastné pomery, sloty, tunery a zase tie pixely, ... nič, nič, nič. Mám veľmi skromnú požiadavku na kvalitu televízneho prijímača - oči môjho obľúbeného herca musia mať takú modrú farbu, akú má naozaj. A určite si nebudem telku vešať na stenu nad posteľou. Farebný televízor je fajn, ale neviem vymenovať tých 16,7 miliónov farieb, ktoré mi núkate.
7. Prenosné prehrávače obrazu a zvuku - kedysi sme milovali walkmany. Boli súčasťou imidžu správneho puberťáka a znamenali pre moju generáciu to, čo dnes znamenajú mobily. Všetky vyzerali rovnako a mali aj rovnakú funkciu - prehrávali MG kazety. Dnes sa všetko miniaturizuje a niekedy mi to pripadá až smiešne. Načo je dobré vlastniť mini DVD prehrávač? Aby ste si pozreli film v autobuse? A tuším mi kdesi v skrini leží v krabici jeden diskmen, ktorý som použila asi dvakrát, zbytočnosť, ktorá hádam ani nemusela vzniknúť, musíte so sebou totiž vláčiť aj disky. Ja si nemôžem vynachváliť môj malý MP3 prehrávač, ktorý strčím do vrecka, mám v ňom všetky obľúbené hudobné albumy a fotky mojich najbližších. Dostala som ho a tak ani netuším, na čo by som sa mala predavača opýtať, ale hádam na tú pamäť by stačilo. Narába sa s ním ľahko, stačí vedieť čítať a trafiť prstom do príslušného bodu na malej obrazovôčke. Ešte by sa zišlo čosi vymyslieť s tým káblikom, ktorý trčí z uší. V zime mi to neprekáža, schovám ho pod kabát, ale v lete to vyzerá fakt divne.
8. Bicykel - musí byť ľahký, keď ho prenášam po schodoch a vo výťahu (však ho mávate aj vy odložený na balkóne, lebo z pivnice by ho ukradli?). Stačí mi toľko prevodov, aby som vyliezla bežný kopec a pritom nemusela dlho študovať kolieska a šráfiky na prehadzovačke. Blatníky sú fajn v daždi, ale nemusí byť, budem sedieť doma, keď zaprší. Nič iné ma na bicykli nezaujíma, nie som Lance Armstrong.
9. Biela technika - práčka musí prať a neskákať pri tom, odložený štart som nikdy nepotrebovala, rada si to zapnem sama vtedy, keď to potrebujem. Rúra musí piecť, je fajn mať teplovzdušný ohrev a mám rada, keď do nej vidno cez sklo (radi sa s deťmi pozeráme, ako nám rastie bublanina). Mraznička má mraziť, chladnička chladiť a svietiť, keď sa otvorí (v noci, keď hľadám nejakú dobrotu, do nej potom nevidno). Na mikrovlnke sú najlepšie dva otočné gombíky s číslicami, kde presne viem, koľko minút a na ako silno, číselká a pípanie nie sú žiadúce, to by mohol rovno prísť E.T. mimozemšťan. A vôbec, digitálne číslice na akomkoľvek spotrebiči v kuchyni mi nie sú sympatické. Už som prišla na to, čo znamenajú označenia AA, A, B, C, až neviemkoľko, nuž, neviem, či im veriť, ale pre istotu si kupujem to, čo je v abecede na začiatku.
Čo určite nepotrebujem?
Rádiobudík s veľkými červenými číslicami, ktoré sa dajú premietať na stenu.
Playstation s volantom, pretože na oblbnutie mládeže úplne postačí aj počítač a mobilný telefón.
Navigačný systém do auta - sledovať cestu, značky, správny pruh, divoké kamióny, hlásenia policajných hliadok z autorádia, mlátiace sa deti v zadnej časti auta a gestá okoloidúcich vodičov zvládam hravo, ale počúvať pritom aj obrazovku nejakého múdreho navigátora s kovovým hlasom, to je nad moje sily (hoci „zobrazenie 3D, navigácia Od dverí ku dverám, dynamické smerovanie a integrovaný prijímač TMC/RDS v nabíjačke" je naozaj lákavá ponuka. Vie niekto, čo to vlastne znamená?).
Hotdogovač, vajíčkovar a odšťavovač citrusových plodov - to všetko zbytočne zaberá miesto a slúži to len na tú jeden malicherný úkon. Párky nemusím mať strčené v rožku, vajíčko sa dá uvariť v hrnci a na citróny mi stačí obyčajná dlaň.
Elektrická zubná kefka - každý slušný zubár vám to vysvetlí lepšie, ale mne stačí, že vibrácia a bzučanie v ústach vo mne vyvoláva blbú spomienku... prepáčte, ale spomínať dvakrát denne na zubárske kreslo je trošku masochizmus.
Jeleňa, rybu alebo vianočný veniec, ktoré dookola spievajú We Wish You A Merry Christmas And Happy New Year - to hádam vysvetľovať nemusím...
Toto je "Máj Nambr Wan" produktov, ktoré naozaj nepotrebujem - komín si z tričiek nerobím, mám doma Lego, takže zbytočnosť prvej extratriedy prichádza na scénu zabudnutia:
Na záver by som chcela osloviť ľudí, ktorí majú v pracovnej náplni písanie návodov na použitie alebo ich preklady z cudzej reči. Skúste ich dať do ruky svojim matkám skôr, ako ich začnete prikladať k produktom vašich zamestnávateľov. Ak vám po ich prečítaní neplesnú na zadok, môžete ich smelo začať rozmnožovať. Za väčšinu spotrebiteliek a tých troch spotrebiteľov, ktorí návody ešte čítajú, vopred ďakujem.
PS: A aby som nezabudla naplniť literu zákona, tá vecička stojí 18,22 EUR.
