Martina Verešová
Znovučítané
Myšlienka vyťahovať staré články sa mi začína páčiť. Dnes do finále postúpili umelec, hrad a stromy, lebo autori robia, čo ich baví...a zvyšok preto lebo.
Mám rada ĽUDÍ, preto sa venujem psychológii. Mám rada KNIHY, preto na ne píšem recenzie. Mám rada život, možno preto píšem o SMRTi. Vidím, akú dobu žijeme, preto píšem o STRESe. Zoznam autorových rubrík: O strese, O smrti, Psychológia, Knihy, kultúra, médiá, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
Martina Verešová
po roku o blogu
Včera tu mali hrať fanfáry alebo umieračik. 28.8.2009 rovná sa tri bezvýznamné roky blogu. Predchádzajúca veta nie je vtip, ľutovanie, ani nič. Proste to tak je.
Martina Verešová
Deti a dospelí - tie isté osoby
V ktorom okamihu medzi žiackou knižkou a vodičákom sme dospeli k dospelosti?
Martina Verešová
Hospodárske noviny sú optimistickejšie ako Sme
Alebo SME je viac pesimistické ako Hospodárske noviny. Obidve vety hovoria to isté, aj keď prvá má pozitívny odtieň. Tak ako nadpisy článkov o ruskom Gazprome:hnonline.sk - Tržby Gazpromu sa zvýšiliekonomika.sme.sk - Záujem o ruský plyn klesá. Zisk Gazpromu sa výrazne prepadol Ktorému veriť? Po prečítaní vyplynie, že majú pravdu obidva. Po prvé preto, že články sú opajcnuté z TASR. Po druhé sú oba pravdivé preto, že zisk medziročne klesol o 62%, ale tržby za prvý štvrťrok sa zvýšili o 2%. Novinárov baví mýliť občanov?
Martina Verešová
Znovunájdené
Mini výber starších článkov zo SMEblogov. Na začiatok jeden veselý, postupne prituhuje.
Martina Verešová
Ôsmy div náboženstva-navždy bez riešenia a pochopenia
Zrazu mi všetky viery prídu smiešne.
Martina Verešová
Zbytočné zákazy letných terás
Čítala som článok o letných terasách v Bratislave. Podľa všeobecne záväzného nariadenia je oi. exteriérové sedenie zakázané na uliciach Kostolná, Kapitulská a Baštová.Milé. Zakazujú niečo, čo netreba zakazovať. Kostolná ulica sa ako najkratšia ulica Bratislavy celá zmestí do tohto obrázka. Tvorí ju len stena jezuitského kostola, Starej radnice a dom Bohosloveckej fakulty. Na Kapitulskej ulici je väčšina domov pod správou cirkvi. Nie sú tam žiadne reštaurácie, puby, bufety, nič, čo by mohlo mať terasu. Aj Baštová ulica má v meste prívlastok. Najužšia. Toho, kto naukladá letné sedenie v tejto uličke, osobne prihlásim do medzinárodného šampionátu v tetrise.Možný záver: sú to preventívne opatrenia proti špekulatnom/poslanci nepoznajú Staré Mesto.
Martina Verešová
Tak ako káva a cukor
Mama nenávidí, keď nasypem cukor do kávy pred zaliatím vodou. Aj tak to robím. Pre provokačné potešenie, že nepozná rozdiel.Tak ako ma učili, že čaj je najzdravší s medom, tak ako mlieko uberá káve čierne myšlienky, tak ku človeku patria zlé vlastnosti. Väčšinou sú rozpustné v sladko-horúcich, povzbudivých slovách. Ale komu by sa chcelo fúkať kamarátovu šálku, keď máme dosť starostí so svojou? Káva rozpúšťa a láme ľady. Presnejšie známa fráza: pôjdeme na kávu?Tak ako fontánové mince a hromadné maily plnia priania, preto, že v ne začneme veriť, tak sa ľudia stávajú dobrými, keď do nich hádžeme kocky dôvery, že sú potrební.
Martina Verešová
Správne hodiny tikajú len v noci
V dennom tichu nepočuť samozrejmé veci. Aj preto sa s ľuďmi najradšej rozprávam večer. Zastaví sa bláznivý čas dňa a spustí nočné tikanie. Pomalé. Možno to je pravý rytmus, ktorým máme žiť. Prvá doba, tik. Prestávka s rozmýšľaním, ako to pôjde ďalej. Tak. Posunutie o kúsok dopredu. Hodiny so správnym tempom života tikajú v noci.Páčia sa mi starožitné hodinky na retiazke. Ale predstava, že odmeriavali čas niekomu inému ma dostatočne odhovorí od kúpy. Hodiny mŕtvych ľudí by sa mali vypínať. Pre nich merali čas stretnutí a odchodov. Na zápästí cítili ich tep. Oživovať staré hodiny je zvláštne. Asi ako pokračovať v predstavení, keď na javisku zomrel herec. Hovorí sa, že mŕtvi sa lúčia cez hodinovú poštu, ktorá zastaví ich blízkym hodinky. Do pekla aj s dobou, ktorá priniesla nevypnutiteľné hodiny na mobiloch.
Martina Verešová
Horkýže - Smaragdové oči
Dievča na fotke vpravo, čo sa tvári, že číta Hykisha - Milujte kráľovnú, v skutočnosti ulietava na Horkýže Slíže. Približne od 2. triedy ZŠ, kedy ich brat priniesol na páske. Kuko mal úžasný dar. Zahučať: Ho-va-dááá, presne tak veru. Ho-va-dááá, nemáme mieru, akurát vo chvíli, keď išli okolo izby rodičia.
Martina Verešová
Posplietané perly
Dnes je to bez ladu a skladu, tak ako som ich našla rôzne popísané na papieroch.
Martina Verešová
Potom...
Potom, o chvíľu, od pondelka, zajtra. Sväté slová na ospravedlnenie mojej neschopnosti. Od marca sa dušujem, že pár ľuďom napíšem listy s peknými slovami. Potom vymažem sms z ktorých vybledol cit. Pôjdem na film, čo mal premiéru 29.1. S tou sa stretnem a s tým pôjdem na korčule. Zasadím si v niekom bútľavú vŕbu. Potom. Som unavená. Z práce, školy, ľudí. Z hovorenia „potom”a z odkladania vecí, ktoré plánujem, ale nemajú horiaci termín. Aj tento článok som chcela napísať v piatok. Pomysleli ste si dnes nejaké „potom”? Ja nie. Od pondelka si začnem plniť malé radosti a o chvíľu si idem upratať izbu.
Martina Verešová
Kľúče
Obyčajný doplnok života, a pritom ôsmy div sveta.Mali ich všetci, tak sa v 1989 stali metaforou na námestí. Vyštrngali demokraciu. Kľúče prenášajú zodpovednosť. Sídliskové deti ťaží na krku ľahostajnosť rodičov. Dať frajerovi/-ke kľúče od bytu, to sú malé zásnuby. Sú nástroj, ktorého dokonalosť spočíva v rovnováhe brania a dávania.
Martina Verešová
Koho volili v roku 2004?
Prezidentskí kandidáti (a všeobecne politici) neodpovedajú na otázky priamo. Možno sú príliš komplikované. Tak mi napadla jednoduchá otázka. ,,Koho ste volili v minulých prezidentských voľbách?"Možné odpovede pani Radičovej: Po á: Mečiara. Po bé: Gašparoviča. Po cé: nevolila som, napriek tomu chcem , aby ste vy išli voliť.Možné odpovede pána Gašparoviča: Po á: seba. Po bé: Mečiara. Po cé: Som hlboko presvedčený, že som bol voliť, aj keď si to nepamätám. ps: aj ja som chcela na SMEblog prispieť hlbokomyseľným, nič neriešiacim článkom o voľbách.
Martina Verešová
Tri bodky
Smrť je súčasťou života. Už táto veta nedáva zmysel. Aj preto patrí medzi moje ôsme divy sveta. Vysvetlím ďalej. Podľa múdrych štúdií je naša moderná spoločnosť nastavená na výkon. Povedané bez citov: potrebuje ľudí na vrchole síl. S koncom života akosi nerátame.
reklama
Martina Verešová
Kniha na tento týždeň: Do mesta 30 minút – Laco Novomeský
Romboid v nedeľu otvoril okná na vile a svätý z dediny mu do mesta prepašoval ceruzku. Takto v praxi vyzerala mnemotechnická pomôcka na učenie literatúry. Veta ukrýva diela Laca Novomeského: Romboid, Nedeľa, Otvorené okná, Vila Tereza, Svätý za dedinou, Do mesta 30 minút, Pašovanou ceruzkou.
Martina Verešová
Most Apollo
Je pekný, ale nemám k nemu žiadny vzťah. Podozrievam z toho jeho názov. Apollo. Je spomienkou na rafinériu, ktorú v júni 1944 zbombardovali Američania. Nepáčil sa mi vtedy a nepáči sa mi doteraz. Ako si môžem obľúbiť chladný cudzo znejúci názov? Keď sa most staval, volali sme ho Košická. Škoda, že to tak nezostalo. Možno by približoval nielen ľudí z pravej a ľavej strany Dunaja, ale aj krížom cez Slovensko. foto: wikipedia
Martina Verešová
Kopec
Mám potrebu napísať o tom, ako ma sklamal blízky človek. Na druhej strane to voči nemu nie je fér. Ešte sa neobhájil, prečo to robí. Pred očami mi prebehla scéna z filmu Rok ďábla. Jarek Nohavica nakreslí kopec a vysvetľuje alkoholizmus: Člověk chlastá jak duha a jde nahoru. Dokud jde nahoru, je všetko v pořádku. Kde je průšvih? Tento bod. Vrcholek. Bod zvratu. Break point... Bohužel, nikdo z nás neví, jak ten kopec má vysoký. http://www.youtube.com/watch?v=X1UHZYyY6jYPretrasformovala som si to na vzťahy: nevieme, kto je koľko ochotný odpúšťať. Kde je hranica, kedy ublížime druhému tak veľmi, že len slovo ,,prepáč" na ospravedlnenie nestačí. Tak strácame kamarátov, známych, lásky. Nevieme, kto ma ako vysoký kopec a koľko vie odpúšťať. Napriek EÚ by sa niektoré hranice nemali prekračovať.
Martina Verešová
Tachometer a priority
Pár ľudí si všimlo, že mám ako pozadie na mobile obrázok tachometra s prekročenou rýchlosťou. Ten obrázok mi nastavil brat pred maturitou a prijímačkami na VŠ. Hovoril mi, nech spomalím. Dlho to s plynom na podlahe nejde. Stres, strach, smútok. Odvtedy mi pri každom pohľade na mobil napadlo ,,spomaľ" a veci som brala ľahšie. Pohoda duše. Dúfam, že vždy príde dosť sebareflexie, aby som sa vedela opýtať, či prežívam dni tak, ako chcem. Či sa približujem k svojim snom a neodďaľujem od priorít života.
Martina Verešová
Na vysvetlenie
Robím za mojím doterajším blogom čiaru... Ceruzkou, ale hrubú. Na to, aby som písala všetko a pod vlastným menom, som prílišný introvert a ak by som nepísala vôbec, moje druhé ja sa zblázni. (interné tajomstvo: každý blogujúci je tak trochu blázon) Už budú len články z kategórie krátke alebo súkromné. Myšlienky s.r.o, ktoré mi napadanú cestou za povinnosťami a necestou v prírode. Aj tak sa nikomu nechce čítať siahodlhé výlevy, že? Bude to dobrá škola, vtesnať pointu aj pocity do pár riadkov. Teším sa. _______________________________________________________________
