Mám rada ĽUDÍ, preto sa venujem psychológii. Mám rada KNIHY, preto na ne píšem recenzie. Mám rada život, možno preto píšem o SMRTi. Vidím, akú dobu žijeme, preto píšem o STRESe. Zoznam autorových rubrík: O strese, O smrti, Psychológia, Knihy, kultúra, médiá, Nezaradené
Opäť sa mi do pamäti zaplietlo pár vecí, ktoré sú skôr na pousmiatie, ako vedomosti do života. Čo vyštudoval Jožo Ráž... či je melón ovocie...vo vesmíre krúžia Tatry... aké miery má Barbie v životnej veľkosti.
Po strednej škole som sa s touto rubrikou už lúčila, no humor, nelogickosť a prerieknutia sa objavili aj na vysokoškolskej pôde. Pred výrok vyučujúceho budem namiesto špekulovania nad tiulom, písať Vyuč. Ako povedal môj obľúbený docent hneď prvý deň: Je to tu samé ,,judr,mudr, pudr,´´ kto sa v tom má vyznať. Milé výroky mi poslali aj bývalí spolužiaci, takže v otázke mena, predmetu a katedry mlčím ako partizán.
No ty koki. Dva roky. (*28.8.2006 - 28.8.2008)Musím sa priznať, že prednedávnom som zvažovala útek. Prázdniny spôsobili, že som viac spoznala ľudí, diskutujúcich aj čitateľov. A nebojím sa napísať silné slová, že blog mi zmenil život. Detaily, ako a prečo napíšem o rok. Pri starých článkoch sa usmievam, miestami sa chytám za hlavu. Pripomínajú mi zabudnuté, ukazujú ako som rozmýšľala. Niežeby som sa za to hanbila, len teraz by som to napísala inak.
Z vyučovania, z dokumentu v telke, z časopisu si zapamätám tú najnepodstatnejšiu informáciu. Čo je cifruša bezkrídla, prečo je Bart Simpson ľavák, koho Francúzi volajú La Joconde, ako plakali v MASH-i, čo znamená SOS ... a iné, čo mi bezdôvodne uviazli v pamäti.
Nevieme sa tešiť z každodenností. Nevieme sa tešiť z toho, čo máme. Hľadáme dôvody, prečo je to zlé a sťažujeme sa, prečo to tak je. Nevieme žiť príjemné okamžiky.
Často chodíme po meste zamyslení. Pod lampou býva najväčšia tma, a tak míňame notoricky známe miesta. Unikajú nám veci, ktoré si najčastejšie všimnú deti a turisti. Ako je to možné? Pozerajú s otvorenými očami a krútia hlavou do všetkých strán. Tu je pár ukážok, ako to dopadne, keď v pravej chvíli zakloníte hlavu o 45 stupňov. V krátkosti pripájam aj povesti, ktoré k týmto miestam jednoducho patria.
Dnes to bude pár pohľadov, ktoré ma prinútili zastaviť sa, vytiahnuť mobil a s úsmevom neprofesionálne cvaknúť. Jemné náhody, ktoré vytvoria spomienky.
Maturita sa blíži, aspoň to berieme s humorom. Aj sa na seba hnevám, že mi nejaké hlášky unikli, tu sú tie, čo som zachytila...
...alebo ako to tu vidím. SME blogeri. Niekedy smutní, unavení, zamyslení.So svojským imidžom. Romantické duše, usmievaví,pozerajúci sa z iného uhlu...Ľudia, ktorí si vychutnávajú život, majú bežné starosti, zmysel pre humor, zostali deťmi...
Nečakala som,že ďalšia časť sa nazbiera tak rýchlo. Ale prelistovala som zošity, a tak som objavila aj staršie výroky mojich spolužiakov a učiteľov.
To je názov malej knižky, ktorú otváram, keď potrebujem nakopnúť a vidieť kúsok zo zmyslu života. Je prirovnávaná k Malému princovi. Nielen svojou veľkosťou, ale najmä myšlienkami o hľadaní seba a pravdy.
Nie životné kréda, ale myšlienky, ktoré nosím v sebe a uľahčujú aj sťažujú mi rozhodnutia. Čítať v prípade, že máte zvyšok života na premýšľanie...
Priznávam, že aj ja občas patrím k pesimistom. Človek-tvor sebecký si rád pohovie vo svojom smútku, ľutuje sa a na svete niet väčšieho nešťastia ako to jeho.Ako to zvládnem? Prečo ja? Spravodlivosť nie je...
Chodíte po Bratislave a neviete, kto vás sleduje?...Uršulin duch, bezhlavý mních, duchovia z krypty, prízraky členov mestskej rady,...Vraj sa zjavujú doteraz. Kto sa bojí, nech nečíta:)
...alebo čo ste museli vedieť pri čítaní.Kniha ma oslovila na prvý pohľad. Vyzerala staršia ako ostatné. Zobrala som ju do rúk a ofúkla obal. Pár desaťročí vo vreci na povale zanechá stopy:) Pozrela som na titulnú stranu a usmiala sa. Nič v zlom, ale dúfam, že Obecná knižnica Šeňa už neexistuje. Za výpožičku na 84 rokov im dlhujeme asi tak 6048 Sk...
