Doľava, doprava a takto dookola pri neustálom citeľnom stúpaní. Pomaly, ale isto sa blížime k horskému priesmyku Kalmak-Ashu, ktorý sa tiahne až do nadmorskej výšky 3447 m n. m. Takéto prevýšenie a neustále zmeny smeru ma začínajú uspávať, ale v momente, keď zbadám hlboké spády lemujúce prachom spevnenú cestu, tak sa rýchlo preberám. Nie je to také zlé ako pri presune k horúcim prameňom Altyn Arashan, v ktorých sme sa kúpali pár dní dozadu, ale aj tak sa mi vkráda červík pochybností do mysle. Čo keby sa vozovka zosunula, alebo šofér mal podobnú chuť si zdriemnuť ako ja? V konečnom dôsledku je to vlastne jedno, človek s tým aj tak nič neurobí a Kalmak-Ashu musíme s priateľmi zdolať. Je to totiž brána k nášmu dnešnému cieľu, horskému jazeru Song-Kul. Po niekoľkých hodinách dosahujeme vrchol priesmyku, miesto, kde už cesta ďalej nestúpa, ale zľahka sa začne zvažovať nadol. Zastavíme, aby sme si vychutnali výhľad na okolité hory a cestu, ktorá sa vlní ako had a mizne v hĺbke medzi úpätiami skál. Pod prevismi nachádzame neroztopený sneh, a tak rozpútame menšiu guľovačku. Je to príjemné rozptýlenie a v kombinácii so studeným redším vzduchom rýchlo ožívam.
Po chvíli však musíme pokračovať ďalej. V tejto časti Kirgizska je zmena počasia veľmi častá a dokážete tu za jeden deň zažiť všetky ročné obdobia. Onedlho sa púšťa silný lejak, ktorý po hodine strieda slnečné počasie. Napokon vchádzame cez menší spád na planinu, ktorá je posypaná miliónmi bielych a fialových kvetov, pričom objíma rozsiahlu vodnú plochu. Dorazili sme k jazeru Song-Kul.
Drahokam na Kirgizskej korune
Aj samotní Kirgizi si zreteľne uvedomujú prírodnú krásu tohto miesta, a preto ho častokrát prirovnávajú ku drahokamu na kirgizskej korune, čím ho radia medzi prírodné klenoty miestnej krajiny. Pokiaľ by som mal zhrnúť návštevu Song-kul jednou vetou, tak by som napísal, že zhmotňuje všetko, čo som od Kirgizska kedy očakával. Nádherné rozsiahle pláne posypané miliónmi kvetov kam až ľudské oko dovidí, ohraničené z jednej strany horským jazerom a z druhej horami a kopcami na ktorých sa pasie dobytok a desiatky koní. Malé dedinky tvorené sústavou niekoľkých júrt a neskutočný pocit pokoja. Akoby tu neplynul čas, neexistovali žiadne problémy. Človek tu má pocit slobody, aspoň ja som sa tak cítil.
Song-Kul je vysokohorské jazero ležiace v nadmorskej výške 3016 m n. m. a je považované za druhé najväčšie jazero v Kirgizsku. Na rozdiel od najväčšieho jazera, ktorým je Issyk-Kul však na väčšinu roka zamŕza. Návštevníkom je vyslovene neodporúčané sem prísť v období od polovice septembra do polovice júna. Vtedy tu nenájdete živú dušu a jediné čo vás tu stretne je krutá zima a silný vietor. S vysokou pravdepodobnosťou by ste sa nedostali ani cez jeden z priesmykov ktoré sem vedú, a v prípade núdze by bol problém privolať pomoc. V lete však nehostinné počasie ustúpi a to je čas, keď si k jazeru Song-Kul nájdu cestu nomádi so svojím dobytkom. Založia jurtové kempy a vy sa u nich môžete ubytovať. Tak isto môžete spať aj pod holým nebom vo vlastnom stane, ale keďže okolo jazera žije veľké množstvo divokých zvierat, vždy je dobré sa poradiť s miestnymi a zvoliť vhodné miesto.
Som hladný ako vlk a preto sa teším, že zastavujeme v jednej z jurtových dediniek. Opäť sa stretávame s bohato prestretým stolom, plným rôznych najmä sladkých drobností ako sú keksíky, džemy a cukríky. Tentokrát nechýba ani zelenina či ovocie, a teplá polievka s plovom mi skvele padnú. Najmä, keď nás čaká 15-násť kilometrová pešia túra. A ako to chodí v jurtových kempoch s objednávaním jedla? Proste zjete to čo majú, na výber nie je. Keď navaria plov máte plov, keď niečo iné, tak nemáte na výber. Povedať však musím, že všetko je čerstvé a chutí výborne.
Jednou z vecí, ktorá ma na Kirgizsku fascinuje sú miestni ľudia. Ich vzhľad, spôsob života a zvyky. Napríklad deti v tejto oblasti prežívajú detstvo bez výdobytkov moderných technológií. Hrajú sa so zvieratami, naháňajú a veľmi obľubujú hojdačky. Je to ako by sme sa vrátili o 50 rokov v čase dozadu. Neplačú a netvária sa, že by im niečo chýbalo.
Plánovanú túru vieme zvládnuť buď peši, alebo typickým kirgizským spôsobom a to na koni. Ja volím prvú možnosť a doslova sa neviem vynadívať na okolitú prírodu. V skutku nádhera, človek si tu pri prechádzke dokonale vyčistí hlavu. Každú chvíľu stretávame stáda koní alebo kráv a sem tam sa mihne po pláni oslík. Oslíky sú využívané najmä na kratšiu prepravu medzi jednotlivými dedinkami. Ja mám to šťastie a po ceste natrafím na dvoch bratov, jeden z nich má 5 rokov a druhý 3 roky. Mama ich posadila na oslíka a ten ich vezie tam, kam je potreba.
Na konci túry prichádzame podvečer na miesto dnešného nocľahu. S kamarátmi skladáme veci v jednoduchej jurte, v ktorej sa nachádza iba 5 postelí a jedny staré kachle. Pár otužilcov z našej skupiny neodolalo a vybrali sa schladiť do ľadovcového jazera Song-Kul, ale ja s Andrejom, Milošom a Tomášom sme mali iné plány.
Náš kemp sa nachádza v kotline, ktorú obkolesujú hory z troch strán, a tak sme sa rozhodli na jednu z nich vyšliapať, aby sme si pozreli západ slnka. Naskytol sa nám krásny výhľad na šíre okolie, ktorý sme tradične zapili miestnym silným 8-percentným pivom. Bola to dokonalá bodka za dnešným dňom, i keď ten ešte nebol na konci. V noci klesli teploty na 5 stupňov. Domáci nám akosi zabudli zakúriť a na druhú stranu vedľajšiu jurtu sa im podarilo takmer zapáliť. Zjavne dlhšie neudržiavaná piecka vypovedala svoju službu a celú jurtu vydymila, ale aj to sa stáva. Rýchlo sa ju podarilo vyvetrať a všetci sme sa pobrali spať. Aj keď nám bola v noci zima, tak sme po celom nádhernom dni zaspali ako malé deti.
Song-kul je výnimočné miesto. Turistov tu stretnete len veľmi málo a jeho prírodné krásy si môžete vychutnať tak povediac sami pre seba. Pokiaľ by som mal možnosť, tak by som sa sem neváhal vrátiť. Kirgizsko je výnimočná krajina a návštevníkom má veľa čo ponúknuť. Preto sa rád pridám k ďalšiemu výjazdu môjho kamaráta profesora Tolmáčiho, na ktorom pôjdeme po stopách hodvábnej cesty. Preskúmame juh a juhozápad krajiny, prespíme v horách pri hraniciach s Tadžikistanom a nakoniec prejdeme cez úrodnú Ferganskú kotlinu do Uzbekistanu, kde sa oboznámime s bohatou miestnou históriou, kultúrou a prírodnými krásami. Viac v ďalších blogoch.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:
