Kirgizi majú nespočetné množstvo rôznorodých legiend, a počas dnešného dňa sa o tom presvedčím na vlastnej koži.
Ráno opúšťame Karakol, a akosi ma stále neopúšťajú myšlienky na Dunganov, s ktorými sme strávili posledný večer. Ich ťažký osud ma utvrdzuje v tom, že aj keď teraz žijeme v neľahkej dobe, nesmieme zabúdať na pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Pozerám von oknom, a sledujem ako sa krajina na južnom brehu jazera Issyk-Kul mení, pustne, a už vôbec nepripomína zelené brehy, po ktorých sme sa pár dni dozadu prechádzali. Akoby nám príroda chcela ukázať aj svoju druhú, drsnejšiu tvár. Hladina jazera sa tiahne do nekonečna, a aj vďaka oparu nevidno na druhý breh. Zo zadumania ma náhle vytrhne Kuba, náš vodič, ktorý už po stý krát púšťa miestnu párty pesničku Whiskey Cola , a tá sa poľahky stáva hymnou našej výpravy. Kirgizi v sebe nezaprú divokú náturu a životnú energiu, pričom Kuba je človek, ktorý aj medzi miestnymi v tomto smere vyniká. Vždy je stredobodom pozornosti a ľudia sa radi zdržujú v jeho blízkosti, je zárukou dobrej zábavy.
Onedlho vchádzame do rokliny, kde sa pred nami vynára červený skalný útvar pripomínajúci zlomené srdce. O kúsok ďalej sa nachádza sústava siedmych červených skál, s ktorou je spätá dnešná prvá legenda. Miestni obyvatelia toto miesto nazývajú Sedem býkov (Jety Őgűz).
Legenda o siedmych býkoch
Kedysi dávno na tomto území súperili dvaja mocní panovníci. Jeden z nich mal výnimočne krásnu ženu, ktorú mu však druhý vládca závidel, a tak sa ju rozhodol uniesť. Ihneď po únose sa rozpútala krvavá vojna, ale keďže obe armády boli porovnateľne silné, tak nemala jasného víťaza. Manžel krásnej ženy žiadal jej návrat, inak sa zaprisahal, že únoscu vlastnoručne zabije a zničí jeho kráľovstvo. Únosca sa jej však nemienil vzdať, a pritom hlavný dôvod prečo ju neprepustil bol, že za žiadnych okolností nechcel ustúpiť svojmu nepriateľovi. Jeden z príbuzných mu však navrhol diabolský plán. Navrhol, že ženu treba zabiť a potom vrátiť späť manželovi, keďže ten nepovedal, či chce svoju ženu dostať späť živú alebo mŕtvu. Tento plán sa zlému vládcovi natoľko zapáčil, že uskutočnil sedem dňové slávnosti v údolí, ktoré dokázal zo svojou armádou poľahky brániť. Každý večer nechal zabiť jedného býka. Na siedmi deň, keď bol zabitý posledný býk, vládca zavraždil ženu svojho rivala vlastnými rukami. Tento jeho ohavný skutok však nezostal nepotrestaný. V momente, keď krv nevinnej ženy vystriekla na skaly, sa do údolia vliali prúdy horúcej vody, ktoré zabili zlého vládcu aj s celým sprievodom a armádou. Skaly navôkol sa náhle zafarbili do červena a jedna z nich praskla. Odvtedy sa roklina, v ktorej bola žena zavraždená volá Jety Őgűz, čo v preklade znamená sedem býkov a súčasťou jej skalného útvaru je aj prasknutá skala „Zlomené Srdce“ v tvare pripomínajúcom ľudské srdce.
Od miestneho včelára nakupujeme medové plásty, med, propolis a vydávame sa ďalej do Údolia kvetov (Kok Jayik), kde nás vítajú miestni maliari. Predlôh na maľovanie je v Kirgizsku viac ako dosť, ale jednoznačne im dominuje príroda. Hory, potoky, kone, les či lúky sú zvečňované na plátno najčastejšie, a dva takéto obrazy si aj z Kirgizska neskôr prinášam domov. V Údolí kvetov nezastavujeme náhodou, ale za cieľ si stanovujeme neďaleký vodopád s rozprávkovým názvom Dievčenské vrkoče (Kiz Orum), ktorý sa skrýva medzi kopcami. Malú túru zvládame za približne tri hodiny, niektorí peši, niektorí na koňoch a odnášame si sériu pekných fotiek a ja aj pocit pálivých lýtiek.
Legenda o Gagarinovi
Naším ďalším cieľom je údolie Barskoön, kde nás víta veľká busta Jurija Gagarina vytesaná do skaly. Hovorí sa, že práve neďaleko tohto miesta strávil jednu z prvých dovoleniek po historickom lete do vesmíru, a to vo vojenskom sanatóriu Tamga. V tej dobe bol Gagarin niečo ako superstar, a Kirgizi boli tak nadšení z jeho návštevy, že si ho navždy zvečnili. Niektorí miestni vám však povedia niečo iné. Traduje sa medzi nimi legenda, že tu bola busta postavená preto, lebo práve na tomto mieste Gagarin pri návrate z vesmíru pristál vo svojej kapsuly. Oficiálne historické záznamy označujú ako miesto jeho pristátia dedinu Smelovka v Saratovskej oblasti v Rusku, ale v tomto údolí sa dozviete, že pristátie nevyšlo podľa predstáv a vraj dopadol práve sem. Či je to pravda sa už asi nikdy nedozvieme, a tak vyrážame k ďalšiemu vodopádu s rovnomenným názvom Barskoön. Po ceste nachádzame ďalšiu, ale menšiu bustu Gagarina, a ja sa len utvrdzujem, že ho tu ľudia museli zbožňovať.
Podvečer prichádzame do jurtového kempu, a osviežujeme sa v jazere Issyk-Kul. Jurtové kempy sú v podstate to isté ako naše stanové kempy, len s tým rozdielom, že v niektorých, ktoré sú v chladnejších oblastiach nájdete aj jednoduchú posteľ a piecku. My však dnes budeme spať na zemi, respektíve na koberci čo pridáva na autenticite a má svoje kúzlo.
Večer s priateľmi poľahky zapíjame ďalší úspešný deň a mne sa podarí urobiť amatérsku chybu. Zapíjať rum s pivom je hlúposť, ale keď si ešte aj otvoríte namiesto osem stupňového piva, omylom osem percentné pivo, tak tu hlúposť posuniete na úplne inú úroveň. Ráno otváram oči a celá jurta lieta okolo mňa. Skúšam starý trik, oči zatváram a dúfam, že keď ich otvorím druhý krát, tak už budem v poriadku. Nepomohlo a rýchlo opúšťam jurtu aby som nechcene neobdaril svojich kamarátov, ktorí ešte stále spia. Aj tento moment ma utvrdzuje v tom, aby som sa prinútil naučiť aspoň azbuku, lebo keď si už človek nevie ani prečítať čo pije, tak je to s ním zle. Ako-tak sedím na verande pred jurtou a preklínam svet, zapozerám sa na starú pani, ktorá nám chystá raňajky. Je to zvláštne, ale akoby som sa vrátil do minulosti aspoň o 70 rokov. Jej stará zošúverená tvár dávala najavo, že už na tomto svete niečo odžila. Predstavujem si, že by moja stará mama takto ráno chystala jedlo na jednoduchej piecke, pre skupinu zahraničných návštevníkov, a akosi si dnešné raňajky vážim o niečo viac.
Príliš sa nezdržujeme a peši prechádzame po vyprahnutej zemi na miesto stretnutia, kde máme dohodnutú ukážku lovu pomocou orla. Eagle hunters alebo aj orlí lovci sú v centrálnej Ázii veľmi populárni. Ide o starý tradičný šport, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou miestnej histórie a taktiež svetoznámych nomádskych hier. Stretávame sa s lovcom, ktorý je v tejto disciplíne viacnásobným majstrom sveta. Názorne nám na kožušine šakala ukazuje, ako taký lov prebieha, a poľahky dokazuje, že je skutočným majstrom tohto remesla. Okrem iného nám rozpovie ďalšiu legendu.
Legenda o dokonalom atentáte
V minulosti spravoval územie Kirgizska jeden nemilosrdný panovník. Ľud, ktorý mu slúžil trpel pod jeho nadvládou, ale nemohol sa mu vzoprieť, keďže by bol krvavo potlačený armádou. Panovník zbožňoval lov zvierat, ale pokiaľ sa z poľovačky vrátil bez trofeje, tak neváhal v hneve zabiť miestnych ľudí. Jeden lovec orlov, ktorému vládca zabil priateľov sa zaprisahal, že ich pomstí. Rozhodol sa, že spácha atentát, ktorý by vyzeral ako náhoda. Svojho orla začal trénovať na figuríne, ktorej dal rovnaký klobúk, aký nosil vládca na poľovačky. Na klobúk vždy umiestnil kúsok mäsa a vytrénoval tak svojho orla, aby na pokyn útočil presne na tento cieľ. Miestne orly patria k tým najväčším na svete a ich ostré drápi či zobák dokážu preniknúť hlboko do koristi. Keď bol orol pripravený, lovec vystihol vládcu na poľovačke, a dal mu príkaz na útok. Vládca utrpel silné zranenia na hlave, ktorým neskôr podľahol a nikto z jeho posluhovačov si nedokázal tento útok vysvetliť. Všetci ho považovali za nešťastnú náhodu.
Ešte si skúšame streľbu z luku, ďalšiu disciplínu nomádskych hier a poberáme sa ďalej objavovať Kirgizsko, krajinu nielen prepletenú krásnou prírodou, ale aj plnú starých legiend.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj nový instagramový profil:
