Ahojte!
Dnešným dňom dosiahla čitateľnosť môjho blogu okrúhlych 100 000 videní, a preto by som sa rád poďakoval Vám, ktorí moje články čítate, odoberáte či komentujete. Každý jeden komentár alebo postreh, ktorým prispejete do diskusie si vážim, a mnohokrát ma aj posúva dopredu. Sám som rád, keď sa niečo nové dozviem, alebo si vzájomne vymeníme cestovateľské zážitky či postrehy. Na svoj prvý článok si pamätám, akoby som ho písal včera. V podstate to bolo také malé novoročné predsavzatie. Končil sa rok 2020, korona vírus úradoval naplno a môj život, tak ako život ostatných ľudí na Slovensku spomalil. Cestovať sa už toľko nedalo, čo mi dalo priestor nato, aby som sa vrátil v myšlienkach späť do minulosti a trochu zaspomínal. Hlavný dôvod prečo som sa rozhodol napísať svoj prvý článok bol najmä ten, že život neskutočne letí, a chcel som zdokumentovať zážitky, ktoré som pri cestovaní zažil. Nechcel som dopustiť aby som na ne zabudol. Začal som ich spisovať nie len kvôli sebe, ale aj kvôli kamarátom, s ktorými som ich prežil. Pri písaní prvého článku som mal jednoduchý cieľ. Vôbec som netušil, či to čo napíšem bude niekoho zaujímať, a či vôbec dokážem dať niečo rozumné dokopy. Bola to pre mňa určitá výzva. Sám sebe som sľúbil, že pokiaľ si môj prvý článok prečíta aspoň 300 ľudí, tak v tom budem pokračovať, a pokiaľ by som nedokázal zaujať ani 300 ľudí, tak to nebude mať zmysel. Nakoniec ich bolo 10 násobne viac. Doteraz som už vydal cez 30 článkov a stále mám o čom písať. Keďže dnes môžeme takmer voľne cestovať, tak aj zážitky pribúdajú. Pri písaní sa vždy snažím zachytiť situácie, ktoré ma na cestách postretli, zaujímavosti, ktoré som videl a zažil, ale aj informácie, o ktorých som sa dozvedel. Články sú aj z toho dôvodu mnohokrát určitou spleťou faktov a osobných dojmov. Tak isto fotografie, ktoré v článkoch uvádzam, sú z drvivej časti moje, alebo kamarátov s ktorými som cestoval. Vždy sa snažím vyhnúť externým zdrojom, ale v niektorých špecifických prípadoch sa mi to nedarí, najmä pokiaľ sa jedná o historické fotografie. Okrem Vás čitateľov si však špeciálne poďakovanie zaslúži človek, ktorý mi otvoril dvere do sveta. Dá sa povedať, že cestujem celý život. Poznáte to, v mladosti s rodičmi po dovolenkách do bežných turistických destinácií, neskôr keď som začal zarábať, tak aj na vlastnú päsť. Cestovať sám je určite super, ale má to aj svoje úskalia. Nemáte sa s kým o to čo vidíte a o to čo zažívate podeliť. Ja som mal však šťastie, že som mohol spoznať skupinu cestovateľov, ktorá sa sformovala okolo profesora geografie Ladislava Tolmáčiho. Práve vďaka nemu sa mi podarilo objavovať krajiny iným spôsobom, ktorý ma neskutočne baví, začal som svet spoznávať dobrodružnejšie. A tak aj touto cestou by som mu chcel poďakovať, nie len za veľké množstvo zážitkov, vedomostí a srandy, ale aj zato, že som v rámci jeho cestovateľskej skupiny Geografické exkurzie a expédície spoznal veľa skvelých ľudí, krajín a v neposlednom rade za priateľstvo.
Ďakujem!
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:
