S pojmom Hodvábna cesta sa už dozaista v priebehu života stretol každý z nás. Mnohými ľuďmi je považovaná za jeden z cestovateľských vrcholov, obrovské lákadlo a ja nie som v tomto prípade výnimkou. Ihneď si predstavím orient, nekonečné karavány tiav vezúcich hodnotný tovar a staré mestá, v ktorých sa stretávajú rôzne kultúrne a civilizačné svety. Ako ale skutočne Hodvábna cesta vyzerala a ako vyzerá dnes? To som sa odhodlal spoznať so svojimi priateľmi na vlastnej koži. Rozhodli sme sa nasledovať jej dávne stopy, teda aspoň malú časť z nich. Prejsť celú Hodvábnu cestu je totiž obrovská výzva a dovolím si tvrdiť, že sa to za život podarí iba hŕstke odhodlaných ľudí. Veď aj Marco Polo strávil spoznávaním Hodvábnej cesty a Ázie dlhých 24 rokov. Práve vďaka jeho vytrvalosti a zvedavosti dnes o nej toľko vieme. Poznatky a skúsenosti Marca Pola, ktoré sa podarilo zachytiť spisovateľovi Rustichellovi da Pisa v knihe: Kniha divov sveta (alebo aj Cesty Marca Pola), dokonca poslúžili v 13. storočí Európanom ako prvý zemepis, popisujúci východné civilizácie a krajiny neznáma. Čítanie to bolo pre nich šokujúce, mnohí ľudia mu dokonca nikdy neuverili, že Hodvábnu cestu zdolal, i keď v tej dobe ešte Hodvábna cesta nemala svoje dnešné meno, ktoré získala až v 19. storočí. Marco Polo v skutočnosti popisoval v knihe cestu do Číny a centrálnej Ázie. Európania mu len sťažka chceli uveriť, že na východe navštívil nádherné mestá, kultúrnych ľudí a pokročilé civilizácie. V tej dobe v Európe platilo, že kto nebol kresťan, bol barbar a skúsenosti s ničivými mongolskými nájazdmi, ktoré nikto nedokázal zastaviť, a ktoré za sebou zanechávali spúšť a smrť, ich v tom iba utvrdzovala. Ani nevedeli ako veľmi sa mýlia. Každopádne, o Marcovi Polovi sa tradovalo, že si dokázal niektoré príbehy prifarbiť a navyše spisovateľ Rustichello sa venoval prevažne písaniu románov (napr. legendy Krála Artuša), čo na dôveryhodnosti jeho knihy nepridalo. Dnes však vieme, že do veľkej miery písal skutočnosť a jeho zápisky vyvolali vo vtedajšej spoločnosti ošiaľ.
Skúsme si teda priblížiť, čo to vlastne tá Hodvábna cesta je. V prvom rade je dôležité, aby sme si uvedomili, že to nie je iba jedna cesta. Je to rozsiahla sieť dávnych obchodných ciest, ktorá sa rozprestierala od dnešného Talianska až po východnú Čínu. 1500 rokov ju zdolávali karavány nesúce najrozličnejší hodnotný tovar. Skúste si len predstaviť tú obrovskú vzdialenosť, takmer 6500 kilometrov tiahnucich sa cez tie najrozmanitejšie časti sveta, nevynímajúc vysoké hory Pamíru či púšť Gobi. Karavány a obchodníci sa museli vedieť vysporiadať okrem veľkých vzdialeností či nástrah prírody aj s prepadmi zlodejov, ktorí si boli dobre vedomí hodnoty prevážaného tovaru. O aký tovar vlastne išlo? Nebol to iba hodváb. Číňania predávali porcelán, čaj, papier či rôzne produkty z bronzu, India poskytovala bohaté zdroje korenia, farbív, látok a slonoviny, centrálna Ázia bola významným producentom bavlny, vlnených výrobkov či ryže, Európa ponúkala srsť, dobytok ale aj med, a Afrika napríklad otrokov. Vďaka stretu jednotlivých civilizácií sa po hodvábnej ceste šírili aj vedomosti, poznanie, náboženstvo, jazyk , umenie či literatúra a jednotlivé kultúry sa navzájom ovplyvňovali a obohacovali. Mestá, ktoré na tejto trase ležali začali bohatnúť a rozkvitať, stávali sa kultúrnymi centrami. Putovanie po hodvábnej ceste však prinieslo aj negatíva. Stretávanie ľudí z rôznych kútov sveta spôsobilo šírenie rôznych chorôb, za všetky stačí spomenúť mor, ktorý mal za následok nespočetné množstvo ľudských životov.
Ako ale také putovanie po hodvábnej ceste vyzeralo? Je dobré si uvedomiť, že na prekonanie celej hodvábnej cesty bolo potrebné disponovať značným množstvo znalostí, financií, času a do určitej miery aj šťastia, keďže bola nebezpečná. Aj z toho dôvodu väčšina obchodníkov neprekonávala jej celú dĺžku, ale pendlovala a obchodovala iba v rámci určitej časti. Dokázali však zakaždým zobchodovať tovar, ktorý predtým už niekto iný zobchodoval, a tak sa dokázal napríklad hodváb vyrobený v Číne dostať až do Ríma.
Príbeh hodvábu
Prečo práve hodváb? Mnohí si určite poviete, že je to jednoduché. Je to pre jeho cenu, hodváb bol predsa veľmi cenený a vyhľadávaný vysokou spoločnosťou. Napríklad v takom Ríme po ňom túžili nie len mocní ľudia, ale najmä ženy. Hodváb sa stal prejavom luxusu, keď ste ho nosili, tak ste niečo v spoločnosti znamenali. Dobre, ale prečo potom nekraľovalo hodvábnej ceste napríklad zlato? Zlato bolo predsa tiež veľmi cenné a dali sa z neho vyrábať rôzne šperky, ktoré dozaista taktiež dokázali poukázať na vysoké spoločenské postavenie. Hodváb mal oproti zlatu jednu zásadnú výhodu, váhu. Vďaka veľmi nízkej váhe, obrovskému dopytu a slabej dostupnosti bol predaj hodvábu veľmi výnosný. Čína si tento fakt dobre uvedomovala, a preto dlhé stáročia tajila spôsob jeho výroby pred západom. Pokiaľ by niekto toto tajomstvo vyzradil, postihol by ho ten najprísnejší trest, smrť. Hovorí sa, že Rimania minuli až takmer 150 ton zlata ročne na kúpu hodvábu a taktiež sa hovorí, že rímske ženy svojou túžbou po hodvábe takmer dostali Rím na mizinu.
Prezradenie tajomstva
Každé tajomstvo však raz vyjde na povrch, najmä pokiaľ má takúto značnú cenu. Tajomstvo výroby hodvábu sa najskôr rozšírilo do Japonska a Indie, neskôr do Perzskej ríše a nakoniec v 6. storočí aj do Východorímskej ríše. V tej dobe kupovali Rimania hodváb od Peržanov, s ktorými nemali dobré vzťahy. Všetko sa však zmenilo potom, čo skupina Indických mníchov prezradila dobre chránený postup výroby východorímskemu cisárovi Justiniánovi I, ktorý bol prezývaný aj Justinián Veľký. Po dohode dokonca zabezpečili potrebný materiál, larvy priadky morušovej, ktoré hodvábne vlákno produkujú. Odvtedy už rímskej ríši nebránilo nič, aby si hodváb vyrábala vo vlastnej réžií.
Rozvoj Hodvábnej cesty
Ako sme si už priblížili, Hodvábna cesta slúžila obchodníkom po dlhé stáročia, ktoré však boli poznačené mnohými konfliktmi a vojnami. Aj z toho dôvodu museli obchodníci vyhľadávať nové, bezpečné cesty, čo viedlo k ich rozširovaniu a diverzite. Výraznú zmenu taktiež priniesol technologický pokrok vo výrobe lodí, navigácií a nové znalosti v oblasti astronómie, vďaka ktorým sa v 8. storočí vytvorili trvalé námorné linky medzi arabskými krajinami a Čínou. Námorná doprava začala byť viac preferovaná, čo viedlo k rozvoju pobrežných miest ako Muscat, Alexandria alebo aj Stone Town na Zanzibare. Lode dokázali odviezť veľké množstvo tovaru, námorníci sa však museli vedieť vysporiadať s určitými logistickými problémami, ako boli napríklad zásoby pitnej vody, či prepady pirátov.
Zmena dejín
Píše sa rok 1453 a Konštantínopol (dnešný Istanbul) dobývajú rozsiahle vojská osmanských Turkov. Na tom by asi nebolo nič výnimočné, veď Hodvábna cesta prežila mnohé vojny a mnohé zmeny v dejinách, ale táto zmena bola iná. Osmani uzavreli časť hodvábnej cesty, a začali od obchodníkov vyberať za prechod obrovské poplatky. Cena tovaru prudko narástla a európske mocnosti si uvedomili, že budú musieť nájsť nové spôsoby ako obchodovať s bohatou Čínou či Indiou. Práve v tento moment sa dostávame do tej časti dejín, kedy sa začali preteky o objavenie námorných trás do Číny. A hon za objavmi to bol viac ako úspešný. Viedol k objaveniu nepoznaných miest ako Mys dobrej nádeje a námornej trasy do Indie, či k najväčšiemu objavu. Krištof Kolumbus objavil Ameriku, ale až do svojej smrti si myslel, že krajina ktorú našiel je Čína.
Naša cesta
S priateľmi opúšťame západnú časť Uzbekistanu, Karakalpacko. Môj telefón sa opäť pripája na mobilnú sieť, ktorá bola v Karakalpacku kvôli nedávnemu povstaniu vypnutá. Využívam príležitosť a píšem domov správu, že sme v poriadku. (článok o povstaní nájdeš tu). Hlavné ťahy sú silne rozbité a striedame oblasti s normálnou cestou, s oblasťami, kde sa náš autobus doslova vlečie slimačím tempom a snaží vyhýbať veľkým výmoľom. Teploty vzduchu sa blížia k 40 stupňom Celzia, autobus sa neprestajne natriasa, ale myšlienky mi aj tak smerujú k jednému. Naplnia legendárne mestá Khiva, Bukhara a Samarkand moje predstavy? Budú naozaj také, ako ich ľudia vykresľujú v cestopisoch? Priznám sa, očakávania mám veľké, a tak začínam byť jemne netrpezlivý. Najradšej by som už pil s kamarátmi dobrý čaj v meste nášho nocľahu, starobylej Khive.
Na záver dnešného blogu prikladám aj malú hádanku. Odpoveď môžete pridať do komentárov, skúste negoogliť, iba hádať.
Aké dovtedy pre Európanov neznáme zviera popísal ako prvý Marco Polo vo svojich cestopisoch o Ázií?
a) Aligátor
b) Puma
c) Tiger
d) Klokan
e) Panda
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:
