Púšť Wadi Rum je nielen miesto, kde Matt Damon sadil zemiaky v hollywoodskom filme Marťan, je to aj pekný dôkaz rozmanitosti a diverzity našej planéty. Unikátna oranžová farba piesku, miestami prechádzajúca do červenej, obklopená množstvom skalných útvarov rozmanitých tvarov je niečo v skutku výnimočné. Keď sa k tomu pridá aj západ slnka, vzniká dokonalý moment, ktorý si človek zapamätá nadlho, možno až do konca života. V čom ale spočíva jej kúzlo, prečo je tak výnimočná? V podstate je to len „obyčajná“ púšť. Avšak púšť, ktorá láka obrovské množstvá cestovateľov z celého sveta. Poďme ale pekne poporiadku, a objasníme si, prečo je tomu tak.
Púšť Wadi Rum sa nachádza v južnej časti Jordánska, v tesnej blízkosti Saudskej Arábie a s rozlohou 740 km2 je približne dvakrát väčšia ako je rozloha Bratislavy. Ide o chránené územie UNESCO, a keď už nejaká krajinná oblasť takýto štatút dosiahne, tak to znamená jediné, musí byť výnimočná. Púšť Wadi Rum ale nie je výnimočná iba pekne sfarbeným pieskom, nájdete tu nespočetné množstvo roklín, jaskýň a rôznych skalných útvarov, ktoré pomaličky ale isto vytvárala erózia. Keď k tomu pridáme petroglyfy a rôzne ďalšie typy skalných rytín a malieb, dokumentujúcich život človeka až do obdobia 10 000 rokov pred Kristom, dostávame odrazu zaujímavý, lákavý mix prírodných a kultúrnych klenotov. Časť našej planéty, ktorá stojí za návštevu.
Pokiaľ sa raz ocitnete v Jordánsku, alebo budete doma plánovať dovolenku, pričom si nebudete istý či sa Wadi Rum oplatí zahrnúť do vašich plánov, neváhajte, urobte tak a navštívte ju. Nebudete ľutovať. Mne sa dokonca návšteva tejto farebnej púšte, ktorú domáci prezývajú aj Údolie mesiaca (Valley of the Moon), páčila viac ako návšteva Petry, za čo ma asi skalní cestovatelia ukameňujú. Vyplýva to ale z mojej povahy, mám rád určitú slobodu, voľnosť a dobrodružstvo. To všetko sa tu dá v malej miere zažiť. Stačí si omotať šatku okolo hlavy, nasadnúť na korbu terénneho auta a vyraziť. Rýchla jazda doplnená off-roadovým zážitkom jemne zdvihne adrenalín, a dozaista vyčarí úsmev na tvári. Pohľad na krajinu, ktorá pôsobí tak neuveriteľne starobylo a zároveň čarovne, poteší srdce nejedného cestovateľa. Beduíni už len dotvárajú atmosféru tejto púštnej krajiny. Akoby sem patrili, splynuli s okolím a nijako ju nenarúšali. Najmä keď sa vezú na ťavích chrbtoch, ležérne, pomaly, bez zjavného cieľa. Je to ich domov, s prírodou tu žijú bok po boku už stáročia.
Wadi Rum má veľké množstvo zákutí, vyhliadok a zaujímavých miest. My sme navštívili časť, kde Ridley Scott natáčal známy film Marťan, v hlavnej úlohe s Mattom Damonom. Netreba veľa predstavivosti a človek sa tu naozaj cíti ako na povrchu Marsu. Najmä v poobedných hodinách, keď farba piesku naberá na intenzite a sfarbuje sa do červena. Všade kam oko dovidí nás obklopuje nehostinná púšť.
Čo inak hovoria miestni na stretnutie s Mattom Damonom? Samozrejme aj táto otázka padla, ale odpoveď nebola príliš pozitívna. Matt sa vraj tváril povrchne a príliš sa s beduínmi nerozprával, mal hviezdne maniere, začo naňho dodnes niektorí z nich majú ťažké srdce. Najmä keď si uvedomíme, že väčšina beduínov vo Wadi Rum sú jednoduchí bežní ľudia, a na rozdiel od tých vyšpekulovanejších, ktorých sme stretli v Petre aj sympatickí.
Vychutnali sme si silný čaj v beduínskom kempe, a ďalej sme sa presunuli na ťavách. Cieľ bol jasný, prísť na vyhliadku a stihnúť západ slnka. Priznám sa, že som sa na ťave viezol prvý krát. Hlavný rozdiel medzi jazdou na koni a na ťave je výška a nastupovanie. Na ťavu zväčša nastupujete keď leží na zemi, pričom sa dvíha akoby v dvoch fázach. Najskôr dvihne zadok a vás to takmer vyklopí dopredu a následne zdvihne predné nohy a dorovná sa. Prvé čo si človek všimne je, že sedí výrazne vyššie ako na koni a taktiež, že ťavie sedlo je širšie. Aj z toho dôvodu mávajú beduíni častokrát nohy vyložené mimo sedlo, za krkom ťavy. Takisto balans na ťave je iný, zložitejší, o čom sa presvedčila jedna pani, ktorá pred nami z ťavieho chrbta padla. Ešteže ten piesok vo Wadi Rum je nie len estetický, ale aj veľmi jemný, a nakoniec to bolo bez akýchkoľvek následkov. Ťavy nám občas pobehli, a tak stíhame západ slnka presne načas. Zliezam z ťavy s pocitom vďaky, že som ešte stále chlap, a chôdzou na široko sa rýchlo presúvam s priateľkou na menší skalný masív, odkiaľ si západ vychutnávame.
Bol západ slnka vo Wadi Rum ten najkrajší aký som videl? Odpoveď nie je jednoduchá, ale určite bol jeden z najkrajších, aký som kedy videl, mal niečo do seba, mal svoje čaro. Tak ako každý západ slnka, teda pokiaľ nie ste zrovna na Islande, trvá iba pár minút, ale za tu malú chvíľu sa mi vryl navždy do pamäte.
Hladní sme už ako vlci na púšti, a tak s radosťou privítame večeru na beduínsky spôsob, ktorá bola uvarená v piesku. S plnými bruchami si ešte vychutnávame tradičný beduínsky program vo forme tancov, a za svitu hviezd uzatvárame tento pekný deň.
Splnila púšť Wadi Rum moje očakávania? Jednoznačne, dokonca by som povedal, že ich aj prekonala. Je to určite miesto, ktoré stojí za návštevu.
PS: Pre viac fotiek z rôznych kútov sveta dávam do pozornosti svoj instagramový profil:
