Môj manžel sa vyznačuje tým, že chrlí nápady na počkanie. Ani v tomto prípade nesklamal. Na prvej návšteve doma sme si od skúseného chovateľa kúpili dvojmesačného vlčiaka, fenku. Celá naša bytovka sa tešila, vonku na trávniku pobehovala malá Dina, deti sa s ňou naháňali, výskali a keď sa unavila, nežne ju hladkali po jemnej srsti.
Lenže nadišiel deň odchodu do ďalekých krajín a tu nastal problém. Ako Dinu vychystať na cestu, aby bola čo najnenápadnejšia, pretože cestovala načierno, bez cestovného lístku na autobus, bez letenky a bez rezervácie ubytovania v najlepšom hoteli počas tranzitu v Bruseli. Toto všetko ju čakalo v najbližších dňoch. Dina si však z toho moc nerobila, naďalej šantila, ocikávala koberce a v noci nás budila.
Ráno sme Dinu napasovali do veľkej koženej tašky, z ktorej jej trčala len hlava. Pri nastupovaní do autobusu Piešťany - Bratislava sme hlavu zastrčili a tašku zazipsovali. Cestoval len manžel, nakoniec to bol jeho nápad. Cestovanie so psom v lietadle sme vopred avizovali leteckej spoločnosti, pretože na palube lietadla môže byť len jeden psík. Našťastie ani na jednom z troch letov, ktoré bolo treba absolvovať, si nikto iný z pasažierov nezmyslel vláčiť psa.
Dina sa cez Bratislavu a Prahu šťastne prepravila do hlavného mesta Belgicka Bruselu. Všade ju sprevádzali davy obdivovateľov, pretože hlava bola viac vonku ako vo vnútri. Takto by sa jej to bolo páčilo aj naďalej, ale ... manžel mal ubytovanie v centre mesta v luxusnom hoteli, kde psi nemali povolený vstup. A tak hlava putovala do útrob tašky a pán si s ňou vykračoval na recepciu hotela. Tašku decentne položil na zem pod pult. Dina využila svoju príležitosť, hlava von a šťastná čakala na obdivovateľov. Tí sa samozrejme hneď našli, chvalabohu recepčný bol tak vyťažený, že ani nepostrehol, čo sa deje pod pultom. Izba bola priestranná a kúpeľňa tiež, v tej ju manžel ubytoval. Ale Dine sa oveľa viac páčil huňatý koberec v izbe ako lesklé a šmykľavé dlaždice kúpeľne. A tak keď mohla, využila každú nestráženú chvíľu a vybehla na koberec, ktorý jej zrejme pripomínal trávičku pred našim domom, a v tom momente sa pocikala. Ráno manžela čakali kráľovské raňajky, ktoré boli v cene hotela. Syry, šunky, ovocie, džúsy, o akých sa nám v tom čase ani nesnívalo, a on teda je labužník. Šteniatko spalo v kúpeľni. Len čo sa jeho pán zodvihol, parkety vrzli, už bolo na nohách a štekalo. Z manžela sa to dopoludnie stal akrobat, ktorý presne vedel, ktorá parketa vŕzga a ktorá nie, a podľa toho v rôznych figúrach našľapoval. Ale pes je pes a od narodenia má mimoriadne vyvinutý sluch. Z raňajok nič nebolo.
Nasledujúci let do konečnej destinácie bol na druhý deň, ale manžel nevediac, že bude mať na ceste takúto spoločnosť, si pôvodne zastávku natiahol o ďalšiu noc. Druhý deň sa však musel z izby dostať za každú cenu. Chcel si totiž kúpiť videokameru, kvôli čomu si pobyt predĺžil.
Do aj tak komplikovanej situácie sa zamotala chyžná, ktorá sa už prvý deň niekoľkokrát dobýjala do izby. Druhý deň sa stala ešte neodbytnejšou a telefonovala manželovi, že musí vymeniť uteráky. Snažil sa ju presvedčiť, že uteráky sú v absolútnom poriadku, ale ona trvala na svojom. Manžel s pripravenými špinavými uterákmi pootvoril dvere, druhou rukou jej vytrhol čisté uteráky a dvere rýchlo zabuchol. Pamätal si len jej vystrašený pohľad. Viac sa neozvala.
Hotel bol veľký a rušný, čo uľahčilo dvom vinníkom dostať sa von nepovšimnute. Dina dostala ako darček ružové vodítko a manžel sa tešil slobode. Dokonca sa mu podarilo kúpiť vytúženú kameru.
Dina nakoniec predsa len dorazila na africký kontinent . Vybudovali sme pre ňu pekný výbeh, kde sa zdržiavala cez deň a na noc sme ju vypúšťali von, aby strážila nás a spiacich strážnikov. Stala sa nerozlučným členom našej domácnosti. Zaujímavé bolo, že na černochov bola veľmi ostrá a s bielymi sa hneď spriatelila. Jediné vysvetlenie je, že aj ona bola beloška a pach Afričanov jej bol cudzí. Rada s nami chodila na nedeľné výlety k moru. Len čo sme pristavili auto a začali nakladať, už sedela na zadných sedadlách a čakala, kedy vyštartujeme. Jedného dňa auto nešlo naštartovať, zdalo sa, že z výletu nič nebude. Stálo v horúčave na dvore a nad ním sa skláňalo niekoľko čiernych hláv. Dina zostala usadená v aute a nijako sme ju z neho nemohli dostať. Bol čas výletu a ani pokazené auto to nemohlo zmeniť. Napokon sa nám ho našťastie podarilo naštartovať, inak by sa nám tam bola uvarila.
