Domček afrických záhradníkov
Tento harmonický obraz a pocit z neho pripomenul mojim takmer zabudnutým myšlienkam niečo, čo som zažila už dávno predtým. Neviditeľný vystrelený šíp do mojich najhlbších spomienok náhle vyčaril moment z detstva. Oblialo ma príjemné teplo, cítim sa ako desaťročné dievča na dvore u mojej starkej. Dvor zaliaty slnkom, ale ja sedím v chládku, kde je príjemne. Všetci odišli na pole a ja to mám rada, len tak premýšľať a pozorovať pokojnú atmosféru, ktorá u starkej vždy vládne.
Dnes je o štyri desaťročia neskôr a ja ďakujem niekomu tajomnému, že oživil tento vzácny moment. Stojím, pozerám sa na africký dvor, opojená vzácnou chvíľou, ktorá nechcem, aby skončila. Zotrvávam v dávnom svete. Som prekvapená, že to môže trvať tak dlho a že si tú chvíľu užívam. Potom sa bojím, že tak náhle ako prišla aj skončí a to by bolo bolestné, preto to nenápadne ukončím sama a postupne prejdem do skutočnosti, aby som si v kuchyni pripravila kávu alebo očistila dozreté mango.
Na prstoch jednej ruky by som mohla zrátať, koľkokrát sa mi niečo podobné prihodilo. Je to nádherné užívať si pocit dieťaťa, ktorý sa dávno skončil. Teraz budem dúfať, že ešte niekedy príde. Pre mňa je to prirodzené, že takmer vždy je táto krátka spomienka spojená s mojou starkou, s jej záhradou, so stromami v nej alebo dvorom, kde v tráve zobkajú sliepočky a vyvaľuje sa naša mačka.
Určite nie je náhodou, že tieto okamihy šťastia sú úzko späté s ľuďmi, ktorí v minulosti dokázali pre mňa vytvoriť ovzdušie pokoja, na ktoré si môj mozog dokáže spomenúť ešte po toľkých rokoch, pretože prežitý zážitok bol silný. Silnejší ako zabúdanie, únava a ubehnuté roky.
"Starkin dom a dvor v pôvodnej podobe zostali len v mojich snoch."
