Každé ráno vstávam. Obliekam sa, čistím si zuby, raňajkujem, kontrolujem maily. Usmejem sa na seba do zrkadla, obúvam topánky, otváram dvere... A žijem svoj život. Tak ako vy.Rovnako, no predsa úplne inak. Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, Myšlienky, Moje vecičky...
Rada si čítam staré knihy. Pokojne až tak staré, že obal majú zvráskavený neustálym vlhnutím a vysychaním, rok vydania sa nedá prečítať a strany sú pozliepané. Rada sa trápim nad horúcou parou s príborovým nožíkom, keď sa ich snažím rozlepiť. Rada si domýšľam, čo je asi napísané na tých, ktoré sa mi rozlepiť nepodaria. Stihol vlak, alebo zostali spolu? Stretnú sa ešte?
Ráno sa zobuď. Pokojne si zanadávaj na tvrdú posteľ a na priateľa, že zas zabudol zavrieť okno a tebe je zima. Pri obliekaní si zafrfli popod nos, že veci sú pokrčené a žehlička stále nie je opravená. V potravinách sa zamrač na predavačku, ktorá sa s tebou snaží nadviazať zdvorilú debatu. Načo predstierať dobrú náladu.
Drahá Klára! Neuveríš. Ostrihala som si vlasy, vyhodila pol šatníka a troje topánky. Začala som sa viac usmievať a častejšie stretávať s kamarátmi. Naštudovala som si všetky zdravé recepty a konečne si urobila poriadok medzi (ne)praktickými darčekmi z Vianoc. Kúpila som si tie krásne, aj keď výstredné šaty, pretože som ich veľmi chcela, no nemala som na ne odvahu. Veď vieš ktoré. Zhodila som pár kíl, ktoré nevadili nikomu iba mne a z tvojej kozmetičky sa stala moja dobrá kamarátka. Teraz si vyjdem do divadla alebo na koncert a-capelly. Len tak. Pretože ma to baví.
Kúp si tú malú kabelku. Nevadí, že sa ti nepáči až tak ako tá druhá. Teraz sa nosí malá, do ruky, tak si ju kúp. Keď už si v obchode, poobzeraj aj náušnice. Čo na tom, že si ich v ušiach nemala už viac ako rok. A vezmi si tie, čo vyzerajú ako pierka. Veď zrovna včera si o nich čítala v jednom časopise. Keď ich môžu nosiť celebrity, môžeš aj ty. A čo ten neónový lak na nechty? Koho zaujíma, že si ho budeš musieť nanášať dve hodiny, pretože na lakovanie nechtov nie si zvyknutá? Nikoho. Hlavne, že budeš in.
Večerné rozhovory pri víne, tajné signály naznačujúce rozvité vety. Hodiny smiechu a plné vrecia nezabudnuteľných zážitkov. Ísť len tak na nákupy, do parku so psom alebo na šialený film do kina. Ale ani toto nestačí. Chcem viac, chcem ti dať viac, pretože si to zaslúžiš. Poď, zoznámim ťa.
Smial sa. A s ním aj celá pochmúrna kaviarnička o jednej ráno. Smiala sa aj čašníčka, ktorá z nechuťou rátala tovar v chladničkách. Smial sa aj unavený chlapík, v poslednom opustenom boxe. A smiala som sa aj ja. Iba tak, v duši. Lebo tam bol on.
Obleč si tie najkrajšie šaty, ktoré máš. Uprav si vlasy, daj si do nich obľúbenú zelenú čelenku. Podkolenné jamky si potri tvojím najlepším parfumom. Posaď sa na kreslo, a zavri oči. A teraz poď, a prejdi sa ulicami tvojich spomienok.
L - ako letné dni plné smiechu, horúcich večerov a nekonečných rozhovorov. Ako lentilky, ktoré triedite podľa farby a potom na striedačku jete raz zelenú, raz žltú, raz červenú. Ako ľadové ruky, ktoré si navzájom ohrievate dychom, či strkáte jeden druhému do vrecka. Ako lavica v škole, ktorá bola popísaná množstvom mien, no to jeho by si tam teraz vyryla veľkými písmenami. Ako lekvár, ktorý on tak neznáša a ty ho miluješ, a kvôli ktorému aspoň raz v týždni musíte oddelene raňajkovať. Ako lavička v parku, pri ktorej ste sa pravidelne stretávali. Ako letisko, na ktorom si sa mu stratila. Ako lúka, na ktorej ste sa prvý krát milovali.
Chcem sa s tebou smiať ako kedysi. Chcem ti navariť halušky s vajcom, pretože si ich mal tak rád. Chcem ísť s tebou na koncert a do rána sa zašívať v tmavých kútikoch. Chcem sa k tebe pritúliť, keď mi bude ťažko a pobozkať ťa len tak.
Obzri sa. Je tam a čaká. Stojí, medzi davom netrpezlivo privolávajúcim zelenú. Uprostred leta, oblečená do úsmevu. Vidíš ju len ty? Nik sa nepozerá jej smerom. Všetci zamračene hľadia pod svoje nohy. Pomalé ťukanie sa zmení na besný tikot. Pohla sa, a ide tvojím smerom.
