Október je hrdzavý. Niekedy krásny žiarivý a niekedy jednoducho iba hrdzavý. Napadá mi, že ním leto definitívne zomiera. V plnej paráde. Berie si so sebou kamsi všetko zlato. Postŕha ho zo stromov. Zostanú bez šiat ako moja duša. Bezradne blúdi v daždi smutných písmen. Padajú z výšky a lámu sa na zemi. Krehké a pravdivé. Cez slzy nedá sa čítať medzi nimi. V lístí šumia , a tak sa strácajú. Vietor ich odnáša - nedajú sa čítať znova a znova...
V zlatom lístí slnko ešte celkom nevychladlo. Hádam raz pochopím, že úplná sloboda je ukrytá v osamení. Zhlboka sa nadýchnem a privriem oči. Užívam si ten pocit.
Som iba tvorivý človek,rezbárka Zoznam autorových rubrík: Zo života, Nedeľná chvíľka poézie, poviedka na nedeľu, Bol som na lepšom, Zo života aj iných, Z našich potuliek, Súkromné, Nezaradené
