Teraz už viem, že taký nejestvuje..Môže jedine tak niekde v mysli. a nemusí sa volať Rasťo. Aj v sebe som našla chyby... Ako bežali po rozvode dni , mesiace a roky, tak som sa začala prebúdzať a hlasy ľudí mi zneli jasnejšie. Zrazu som čítala z ich tvárí, že nešťastie nechodí po horách, ale... A pomaly som prichádzala na to, že život je ako taký kruh . niekedy sa cez budúcnosť vraciame do minulosti...Mnohí si to neuvedomujú...Tí ktorí si to uvedomia, cítia súvislosti. Najhlúpejšia vlastnosť je závisť...Ľudia závidia, lebo nevedia a nevidia... Nič hlbšie. Nič viac o tom, komu vlastne závidia. Často nevedia, ani čo závidia...Vidia len to, že to sami nemajú..Nerozmýšľajú nad tým, že tomu druhému možno chýba niečo iné - možno podstatnejšie, a možno ho tiež niečo bolí, a to nevidno... Padajú priateľstvá a padajú aj iné vzťahy. Okamihy šťastia bývajú krátke, ale sú dopriate všetkým...Zachytiť a udržať sa nedajú. Dôležité je hádam intenzívne sa z nich tešiť a vyhľadávať aj tie najmenšie záblesky...Pochopila som, aké je dôležité dožičiť si prítomnosť tých, ktorých milujeme . Jednoducho - neuzatvárať sa. Moji blízki a známi vedia, že keď som ticho, tak je zle. Zrazu ma niet, akoby som ani nebola. Vtedy sa rodia dni, ktoré si potom nepamätám. Sú prázdne a sivé a nanič. Už vedome nechcem také dni. Z každého dňa si chcem niečo pekné pamätať. Žijeme iba krátko. Napríklad, po robote som sa prinútila otriasť zo seba stružliny, obliecť sa a ísť za peknou hudbou. Blíži sa Veľká noc. Ecce lignum Crucis...Cez akékoľvek utrpenie prejdúc sa učíme radosti. Je to ťažká cesta. Tí, ktorí prežili veľké trápenie, vedia o čom hovorím...Vážim si úsmev na ich tvári, je to víťazstvo. Aj pochopenie.
Venované aj mojim priateľom. Nemusím ich menovať. Nájdu sa medzi riadkami :-)
