Sklamanie? Už nikdy!

Vraj dvakrát do tej istej rieky nestúpiš. Rieka, ktorá sa volá Sklamanie ,nesie v sebe stopy pravého opaku.Stúpili do nej a zaplávali si v nej viacerí určite viackrát..Studené vlnky sklamania však neosviežili, skôr nepríjemne svojím chladom rezali do duše i do mysle. Povieš si, v tomto človeku sa určite nesklamem !A hodíš mu do náručia všetku svoju dôveru.A naivne si myslíš, že si spravil v živote to najlepšie.Že všetko zlé je za tebou, že si našiel priateľa. A potom to príde.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (27)

Pekné reči miznú kdesi v hmle a skutkom niekedy nechceš veriť. Napínaš všetky zmysly, aby si sa presvedčil , že to, čo vidíš a počuješ, nie je pravda. Jednoducho - neveríš ani sám sebe.Bojíš sa analyzovať. Nechceš predsa stratiť priateľa. Obrátiš sa na neho so svojou prosbou možno na jazyku alebo aspoň v očiach - o vysvetlenie. To vysvetlenie sa stráca akoby v pomotanom klbku nití - samá slučka, labyrint nekonečných kriviek.Všetko je nejasné a máš si uvedomiť, že si tvor chápavý. Ty si to uvedomíš a pochopíš...Ešte chvíľu to bolí . Potom sa už k tomu nevraciaš. Niekde v smetnom koši nájdeš vyhodenú vlastnú dôveru.Pozbieraš ju, pofúkaš a sľúbiš jej : Toto sa ti už nestane! A ideš preč. Čo najďalej. Dívaš sa pod nohy ,aby si už nestúpil vedľa. Do rieky . Do tej istej s prúdom sklamania. Pozor! Každý tvoj pohľad pred seba, alebo niekam vyššie, môže zaviniť, že do nej stúpiš predsa - ešte niekoľkokrát. Povieš si , dočerta, nikdy nehovor nikdy!