Iba pre teba

ktorý vieš čítať medzi riadkami,

píšem spomedzi tvojich trpkých bolestí.

Ja viem, že niekde v tejto zime

som sa ti votrela do života

s bremenom svojej minulosti,

a predsa si veľmi želajúc ,aby aj teba prebolelo,

aby už nebolelo a aby, aj keď nezabúdajúc,

si dokázal zrušiť samotu mojej duše.

Už viem,že máš rád zelenú,

ale ružová obloha je za oknom.

Aj keď ti nikto ešte nenapísal verše,

ty nemusíš sa učiť ich čítať,

ty ich vieš.

 Niekde vnútri máš uložené listy plné poézie,

ktoré si čítam,keď večer zavriem oči.

Je to dobrý pocit.