
Keď zavriem oči,
je tu niekde on
s prstami na klávesách.
tak čiernobielych
ako nie je život,
ako je iba sen,
keď sa prepadám tam,
kam snáď nikdy nedôjdem...
Z hĺbky očí
do hĺbky duše.
Je asi počarené,
ako v rozprávke.
A zmrznutá rieka
zrazu netečie nikam.
Pod mesačným svitom
sa na chvíľku iba raz
zastavil
všetok čas.
A je most,
tam, kde je rieka.
Smeruje niekam,
láka ma ísť.
Hudba sú teraz stopy
v snehu.