Ešteže ten kolega nemohol...
Len čo som doriešila jeden problém, už sa objavil ďalší.... Mala som vziať konzultáciu za kolegu - bez prípravy... O niekoľko minút neskôr mi už celkom sympatický mladý muž opisuje svoj nápad s takou zapálenosťou, že strhne aj mňa... V hlave hľadám možnosti, kombinujem, premýšľam, navrhujem vylepšenia... Myšlienka už má celkom jasné kontúry, mladík plánuje kroky a pri každom z nich sa uisťuje: „Takto by to mohlo ísť, však?“
Mám rada tieto typy – dokážu svojou energiou vznietiť tú moju. Vytvára to úžasne kreatívnu atmosféru – a tú ja teda môžem... Možno práve pre tú atmosféru odo mňa mladík neodchádza po dvadsiatich minútach, ale až o hodinu a pol.
Keď už je takmer vonku, zastaví sa, skúmavo si ma prezrie a bez akejkoľvek nadväznosti na predošlú komunikáciu sa ma spýta: „ Že ste Rómka?“
Na priamu otázku – priama odpoveď... „S tou Rómkou si nie som taká istá, ale Cigánočka určite som....“. A s úsmevom si sadám k ďalšej práci, čo ma čaká...
...narodená na Slovensku...
Otváram jej dvere, prajem pekný deň a pýtam sa, čím môžem pomôcť. Keď zistím, že hľadá mňa, premýšľam, kto tá ženská môže byť... V duchu preklínam svoj neporiadok v papieroch a už po n-tý krát za posledný týždeň si sľubujem, že všetko si budem poctivo zapisovať do diára - jedného z tých troch, čo mám na stole....
Snažím sa hrať "formu" a so slovami: „ Momentík, prosím, o minútku som späť “, naháňam čas... Naozaj nemám ani tušenia, kto to je a čo odo mňa chce. Nakoniec idem s pravdou von a priznávam sa jej: „Hľadáte mňa, ale, prepáčte, vôbec si neviem spomenúť v akej veci...“.
Dáma sa na mňa pozrie (z výšky, na ktorú by som potrebovala asi trojnásobne vyššie podpätky než práve mám) a ja už len prekvapene odpovedám na jej otázky: „Áno, JA som Janette Maziniová a ak telefonovala s niekým s takýmto menom, musela som to byť iba ja... Áno, ja som robila ten tréning...Nie, nie som Indka...Nie, ani Španielka...Áno, narodila som sa na Slovensku.“
Keď paľba otázok ustala a ja som konečne zistila, čo tá ženská odo mňa chce, celkom som sa potešila, že som jej v predchádzajúcich vetách nepovedala niečo štipľavé (a to som teda mala riadnu chuť). Dostala som totiž ponuku na ďalší tréning. Keď sme o o dva dni neskôr podpísovali zmluvu, v komornej atmosfére mi povedala: „Janette, neurazte sa, ale takto som si Cigánku naozaj nepredstavovala. A už vôbec by som nepovedala, že by Cigánka mala viesť ten tréning... Mám z Vás veľmi dobrý pocit...“
Hm, nielen ona má fajn pocit...
Úspešní vyhrávajú ...
Večera s polovičkou a deťmi v Častej... Zrazu vnímam také to mrazenie, keď cítite, že sa na vás niekto pozerá ... Obzriem sa a vidím záujem páriku od vedľajšieho stolíka, pričom pozitívne prijímam fakt, že tieto pohľady patria k tým príjemným... Vysmiate tváre a – nejaké šibalské ohníčky v očiach. Chvíľu si ich pre zmenu obzerám ja (aký požičaj, také vráť...), no v momente, keď mi prinesú jedlo sa môj záujem presúva na všetky taniere predo mnou...
Po večeri si s Daliborom sadáme na pohárik vína a ja opäť vidím známe vysmiate ksichtíky. Zachytia môj pohľad a zrazu jemnejšia časť zostavy rýchlo mení smer a ide rovno ku mne...
S úsmevom od ucha k uchu sa ešte raz cez plece obzrie na partnera, žmurkne a hovorí: „ Viete, ja nerada obťažujem, ale nedá sa mi nespýtať. S manželom sme sa dohadovali, odkiaľ ste. Dokonca sme stavili o fľašu vína.. Ja tvrdím, že ste Rómka, on – že nie....“ .
Dopriala by som vám vidieť jej radosť, keď som jej, tiež so žmurknutím, odpovedala: "To víno ste vyhrali Vy...".
......
Vraj tá moja cigánskosť nie je hneď vidieť a už vôbec nie počuť.... Neviem, či existuje nejaké dôveryhodné vysvetlenie. Možno len také nejasné priznanie, že si častokrát vyberáme tú jednoduchšiu, ľahšiu a časovo nenáročnú cestu....
