Aj vtedy, keď Ťa ráno budím?
Aj vtedy, keď sa mi nechce ráno vstať z postele?
Aj vtedy, keď musíš ísť do práce sám, lebo ja ešte „nemusím"?
Aj vtedy, keď periem o šiestej ráno?
Aj vtedy, keď prídeš z práce a ja Ťa čakám so slovami „Zlatko, nemohol by si..."?
Aj vtedy, keď Ti zabudnem uvariť kávu?
Aj vtedy, keď chcem s Tebou hovoriť, keď si práve unavený?
Aj vtedy, keď mám na Teba milión otázok?
Aj keď Ťa nútim chodiť so mnou obchodu?
Aj keď chcem, aby si triedil prádlo podľa farby?
Aj keď umývam riad hneď po jedle?
Aj keď mám na každú vec to jediné správne miesto a chcem, aby si ho poznal?
Aj keď Ti upracem a Ty potom nevieš nič nájsť?
Aj keď sa mi podarí pripáliť večeru?
Aj keď s Tebou nechcem pozerať Simpsonovcov a „hviezdne" série?
Aj keď nemám pochopenie pre Tvoje polnočné závisláčenie?
Aj keď pri Tebe v obchode nevydržím čakať, kým si vyberieš tie svoje kábliky a neviemaké nástroje?
Aj keď Ti vyčítam, že stále piješ Kofolu?
Aj vtedy, keď mám zase jeden zo svojich dní a po všetkých len zazerám?
Aj vtedy, keď si z Teba spravím hromozvod?
Aj vtedy, keď Ti položím telefón?
Aj vtedy, keď nemám pre Teba pochopenie?
Aj vtedy, keď som netrpezlivá a všetko musí byť „hneď"?
Aj vtedy, keď som na Teba zlá??
Ľúbiš ma ešte?
PS: Milujem Ťa
