Miloš Ondrášik
Škandál: na premiéra chceli vypustiť žumpu...
Presne 70 422 vedier špiny a hnoja.
Life Begins At The End Of Your Comfort Zone. No shit, no roses... Zoznam autorových rubrík: Lucinov stĺpček, Thoughts cant help thinking., Hroznový cukor, Súkromné, Nezaradené

Ďalší namáhavý víkend za mnou. Len čo som prišiel v štvrtok domov z práce hneď chystačky na dubnické jarmoky. Predávať med, privyrobiť si. Opäť klesnúť medzi prostých ľudí, klesnúť k hranici minimálneho platu, počúvať príbehy pracujúcej triedy v mestách kde je práca vo výrobe požehnaním a kde sa stretávajú voliči strán, ktoré už viac ako dva roky ťahajú ručnú brzdu fyzického aj psychického vývoja našej krajiny. Nuž tak som to prežil v duchu s heslom: náš zákazník, náš pán.

Postávajúc na Búdkovej čakám na spoj. Kupujem ľahké ťavy – jednu friško vyťahujem. Od rána som nefajčil a čaká ma hodina konzultácií na štatistickom úrade, čo je za takéhoto počasia – povedzme si otvorene – vražda. Paradoxne v takom horku mi už len oheň chýba ku šťastiu samozrejme po precíznom hľadaní žiaden nenachádzam. Prinútim svoje „ja“ vrátiť sa do reality, zložím KOSS – i z uší a hľadám vhodného kandidáta. A už ho vidím. Malý, zavalitý s nejakou tou rómskou predispozíciou a hlavne s cigaretou a zapaľovačom.

Neraz si uvedomujem aká zbytočná je všetka činnosť a hlavne platy kdejakých europoslancov a pracovníkov OSN. Lámu (si) hlavy ako vyriešiť svetové krízy, hladomor, vojnu v Gruzínsku. U nás v krčme, v mestečku obklopenom Považským Inovcom sme včera vyriešili mnoho problémov ľudstva...