Mirka Viskupová (Szabová)
Mačky mačky mačky! IV. (mačka vo vreci)
Poviem Vám....klasika! Znova buchli dvere a dieťa ostalo podozrivo ticho zavreté v izbe.-Spíš?-Nie!-Tak čo teda?-Hádaj!-Našla si mačku?-Ako to vieš?!
Som človek s chuťou do života s fotoaparátom takmer prirasteným k ruke...milujúca Boha Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Haluze, Príbehy zo života, Silné kafe, Súkromné, Nezaradené
Poviem Vám....klasika! Znova buchli dvere a dieťa ostalo podozrivo ticho zavreté v izbe.-Spíš?-Nie!-Tak čo teda?-Hádaj!-Našla si mačku?-Ako to vieš?!
Znie to zaujímavo, však? ... ale je to inak ako si myslíte
Nedávno som pozerala životopisný film o Paulovi Gauguinovi (najskôr som to nenapísala správne-potom mi bolo našepkané-dufám, že správne a opravila som to...dík). Z celého filmu mi utkvela v pamäti jeho, dá sa povedať, ústredná veta.KTO SME, ODKIAĽ PRICHÁDZAME A KAM SMERUJEME.
Skoro každé dievča od malička sníva o tom, že raz bude modelka. Jej tvár bude zdobiť titulky časopisov a jej dlhé nohy sa budú prechádzať po dlhých mólach niekde v Paríži...všade blesky z fotoaparátov a na tele jemne šuštia šialene drahé a krásne (ako – kedy) šaty od známeho návrhára. A tie peniaze! Dom pri mori?....môže byť...už sa len rozhodnúť pri ktorom...môže byť aj oceán.Na mnohé (alebo väčšinu) z nich čaká kruté prebudenie.
Pred mesiacom aj čosi som sa vám pochválila s potomstvom nášho domáceho miláčika.Dnes sú už chlapci (šteniatka) väčšie a znova sme boli u uja na návšteve...
Rodinka mojej kamarátky si kúpila dom. Do domu treba poriadneho psa! Celá família nasadla do auta a vybrali sa na výlet za šteniatkom. Ja ako odborník som tam nesmela chýbať...mne zas nesmel chýbať fotoaparát.....
Všade nuda? A zase len nuda?Mám pre vás návod na letnú zábavku. Dá sa praktizovať s rodinou alebo aj s návštevou, či s priateľmi.Potrebujete strašne kyslé višne a digitálny fotoaparát... a o zábavu máte postarané...
Ponúkam Vám originál gýčové (podľa mnohých) krajinky zaliate v lúčoch zapadajúceho slnka.Kto má také a podobné rád, nech len vstúpi...
Odkedy mi pamäť siaha, kreslím. Nespomínam si na obdobie, kedy som nekreslila.Možno som sa narodila s ceruzkou v ruke, no mama mi nič také nespomínala. Takže, to asi nie...Po škole som s kreslením prestala, už nebolo toľko času a prišli starosti. Pred dvomi rokmi sa stal ZÁZRAK! Natrafila som na partiu nadšencov výtvarného umenia rôzneho veku. Slovo dalo slovo a pridala som sa k nim. Znova chodím do školy. Síce len raz do týždňa, ale predsa. Znova čmáram a machlím. Vstúpte a pozrite sa ako:
Moja babi má toľko kvetov, že už pomaly nemá kam sadiť zeleninu. Preto by som urobila zásadnú chybu, keby som si k nej na návštevu nepribalila fotoaparát...
Včera ste mali možnosť vidieť dosť veľa mačiek, zabudla som vám však predstaviť za to zodpovednú osobu. Je ňou Mačacia kráľovná.Nadšenie v jej očiach, keď drží mačku, myslím že hovorí za všetko...
Zamyslená a vnorená do záhradných prác už finišujem, lebo slnko za chvíľu zapadne. Zrazu ma vyruší hlasné MIAU. Skoro ma porazilo! Potvora! Sedí si na múriku a pozerá, ako sa tu lopotím. Nič mi nepomôže a ešte ma aj vyľaká. Pozerá na mňa spoza ostnatého drôtu chladnými zelenými očami...
Mačacia kráľovná u babičky. Pátranie treba robiť dôkladne. Zapojiť treba nielen oči, ale aj uši. Do pol hodiny už stála vo víťazne vo dverách s blaženým úsmevom v rukách mala brániace sa mača.
Bola s kamoškami vonku. Zrazu som len počula rýchle kroky na dvore, buchnutie dvermi, potom ešte jedno. Zavrela sa v izbe. To sa mi nepáči... Ďalší zrútený svet pre nezhodu s kamarátkou? Alebo čo?Za dverami počujem milé slová. Komu to hovorí? Otvorím a vidím spoza jej chrbta vykúkať malé čierne klbko s tyrkysovími očami.
Opäť sa mi podarilo nazbierať pár kúskov malých hýbajúcich sa potvoriek...Nie je to len hmyz. Sú tam aj pavúky, húsenice aj motýle a ...veď sa pozrite sami
Bolo to na jar, príroda sa prebúdzala zo zimného spánku. On sa vykradol z domu, už nezvládal trčať doma, všetky hormóny sa mu búrili. Tri dni sa neukázal. Nevedeli sme, čo je s ním. Dufáli sme, že sa mu nič zlé nestalo. Na tretí deň dobehla dcéra domov s velkým krikom. Videla som ho! Je v škôlke aj s nejakou bielou babou!Utekali sme za ním. Bol to on. Letmo nás pozdravil a už mal znova oči iba pre ňu. Dívali sme sa za nimi, ako sa nám vzďalujú...
Nebolo to tak dávno, keď bolo počasie pod psa a s kyslou tvárou sme sa dívali na svet za oknom. Veď kto to kedy videl, aby sa v júli kúrilo! A predsa... (našťastie tu už opäť máme slniečko)Dlho som sa však nedokázala pozerať spoza okna. Počkala som si, kým dážď nebude až taký hustý a vybrala som sa s fotoaparátom aspoň do mojej záhrady.
Ak aj vy patríte medzi šťastlivcov, ktorý sa môžu na jar tešiť z vlastných jahôd, zo stúpajúcimi teplotami chodíte každý deň kontrolovať, či už sa začínajú červenať a po pár týždňoch euforického zberu, prichádza zúfalostný zber... tak čítajte ďalej...
Tak ako som sľúbila, prinášam vám svoje ďalšie hmyzo-makro bláznenie...O čom tento krát? ...napríklad fotoreportáž: Vvyslobodzovanie čierneho obra...