Som človek s chuťou do života s fotoaparátom takmer prirasteným k ruke...milujúca Boha Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Haluze, Príbehy zo života, Silné kafe, Súkromné, Nezaradené
Napriek ironickému názvu to bude moja „óda“ na akciu pre deti, ktorá sa konala v polovici mája v nitrianskom mestskom parku.A keď už hovorím o jednej akcii, tak spomeniem aj akciu číslo 2. Tou bola oslava MMD. Tiež v mestskom parku Sihoti v Nitre.
Išla som uvariť kávu a vtedy som ho zbadala. Jéééj...taký malinký (asi 4mm veľký), zlatučký chrobáčik... a pije vodičku z kvapky na chladničke...To si odfotím!
Krása a vôňa ruží ma od malička fascinuje. Zbierala som si ich lupienky ako dieťa dúfajúc, že sa mi z nich podarí vyrobiť voňavku.
Veľmi rada sa prechádzam po koľajniciach...už od detstva. Vtedy to bolo dobrodružstvo , teraz sú to spomienky.
V piatok večer som skontrolovala svoje zásoby cukru. Keďže som ich uznala za dostatočné, pustila som sa do práce...
To je bojový pokrik, ktorým odháňam moje decko, keď sa hrá na kliešťa. Zavesí sa na mňa a nedá sa žiadnym spôsobom odlepiť.Ale tento článok bude o niečom inom...zase fotky...tento krát chrobáčiky a spol. :)
Trochu som váhala, či tom sem dať. Tieto fotky boli robené nejaký ten mesiac i viac dozadu. Mala som trocha trému, lebo kvetov na fotkách je tu na blogu podstatne veľa a väčšinou oveľa kvalitnejšie ako sa podarilo mne.
Vyšli sme von po daždi. Svietilo krásne slniečko a ja som si zaumienila, že budem fotiť slimákov.
Vyobrazenie tejto stavby nájdete na každej našej 50-korunáčke. Len málokto však vie, čo je to za kostol a kde sa nachádza.To vám asi nepomôže, že keď si sadnem v záhrade na lavičku mám naň celkom pekný výhľad.Aké sú vaše tipy?
Nie, nebojte sa tento príbeh nie je zo života nášho ministra.Je to o úplne o krátkom živote jedného zajka poľného.Tak začnem:
Len nedávno skončila zima. Von sa mi nechcelo, no fotiť sa mi chcelo... Obeťou mojich chúťok sa stalo ovocie v kuchyni.
